2018: Ohrozujú nás (systémové) banky ?

Radi by sme vám dali do pozornosti aktualizáciu našej štúdie Ohrozujú nás (systémové) banky?“ za rok 2018, ktorú si môžete stiahnuť ako PDF na tomto linku

Ľudia nemajú banky veľmi v láske. Neuvedomujú si však často, aké dôležité a významné funkcie bankový a finančný systém plní. Bankový systém je dnes priam hydraulicky previazaný. A to preto, že dnešný finančný systém je fiat systémom, t.j. systémom záväzkov voči pohľadávkam; dlhov voči aktívam. Akákoľvek kríza musí preto nevyhnutne nedôveru spôsobovať. Nedôvera spôsobuje, že sa finančný systém akoby zasekáva a problémy jedného bankového domu sú prenášané aj na iné bankové domy.

Regulačné orgány a centrálni bankári nás dnes upokojujú, že kríza z roku 2008 je zažehnaná. Hlavné ekonomické nervové zakončenia systému – systémové bankové domy – musia dnes napĺňať určité regulačné kritériá, aby boli pripravené na potenciálnu ďalšiu krízovú udalosť.

Ako sú však na tom z hľadiska vlastnej kapitalizácie tieto najvýznamnejšie bankové domy sveta? Ktoré systémové banky sú dnes pripravené na krízové udalosti lepšie a ktoré horšie? Ak by nastala krízová udalosť, kam sa nasmeruje pozornosť investorov z hľadiska ich obáv a naopak z hľadiska ich racionality?

Štúdia hodnotí systémové bankové domy z hľadiska ich kapitálovej vybavenosti od roku 2008 až do konca roku 2018 (záverečné súvahy). Tzv. systémové banky majú podľa Financial Stability Board najväčší vplyv na globálny bankový systém. Za rok 2018 je za systémové banky považovaných 29 bankových domov, za rok 2017 to bolo 30 bankových domov. Zo zoznamu oproti roku 2017 ubudli Nordea a Royal Bank of Scotland a do zoznamu pribudla Groupe BPCE.

Pri hodnotení hrozby banky/bánk sme sa zamerali na to, ako sú banky kapitalizované v prípade krízových udalostí. Nejedná o novinku. K hodnoteniu sme však pristupovali inak ako regulačné orgány. Pri posudzovaní kapitalizácie sme porovnali kritériá ECB, kritériá FED a kritériá kapitalizácie vyžadované odbornou verejnosťou.

Pri hodnotení si kladieme otázku: Čo sa stane, ak sa bankový sektor dostane do stresu? Vlastný kapitál (tzv. CET1) banky voči celkovým aktívam banky (celkové aktíva banky považujeme za relevantnejší indikátor, ako rizikovo vážené aktíva) upravený v kontexte tzv. price-to-book ratio ( hodnotenie banky trhom; t.j. čo vedia dnes o banke trhoví hráči) je indikátor, hovoriaci o tom, ako bude bankový dom v prípade krízovej udalosti hodnotený investormi, trhom a samotnými klientmi banky.

Netajíme sa tým, že sme sa pri hodnotení bánk zamerali primárne na to, ako veľmi silné alebo slabé sú systémové banky v prípade krízovej udalosti. Myslíme si, že je dôležité ukázať ako sa jeden z významných ukazovateľov banky – jej vlastný kapitál voči celkových aktívam – vyvíjal od roku 2008, od prepuknutia krízy až dodnes. Rovnako chceme upozorniť na rôzne názory na to, čo znamená primerane kapitalizovaná banka. Tieto názory sú rozdielne medzi FED – Americkou centrálnou bankou, ECB – Európskou centrálnou bankou, ale i určitou skupinou finančných teoretikov.

Výsledky nepotešia hlavne európske bankové domy. Za kriticky podkapitalizované banky (vlastný kapitál pod 2%) sa dá za rok 2018 považovať až šesť sytémových bánk, kým v roku 2017 to bolo len 5 bánk. V poradí od najmenej po najviac kapitalizovanú sú to:

1. Deutsche Bank

(upravená price-to-book kapitalizácia: 0,76 %, aktíva 1 348 137 mil. Eur)

2. Groupe Crédit Agricole     

(upravená price-to-book kapitalizácia: 0,94 %, aktíva 1 624 394 mil. Eur)

3. Société Générale                 

(upravená price-to-book kapitalizácia: 1,11 %, aktíva 1 309 428 mil. Eur)

4. Barclays                               

(upravená price-to-book kapitalizácia: kapitalizácia: 1,42 %, aktíva 1 133 283 mil. GBP)

5. Mizuho                                 

(upravená price-to-book kapitalizácia: 1,75 %, aktíva 205 028 300 mil. Yen)

6. BNP Paribas                        

(upravená price-to-book kapitalizácia: 1,79 %, aktíva 2 040 836 mil. Eur)

Za podkapitalizované banky (vlastný kapitál pod 3%) sa dá považovať až 13 z 29 systémových bánk. V roku 2017 to bolo len 9 bánk.

A ak by sme mali určiť tzv. „Elephant in the room“ banku v systéme, tak je ním určite Deutsche bank. Naopak niektoré americké banky ako sú Wells Fargo, State Street a napr. blogosférou nenávidený J.P. Morgan sú naopak banky s najvyššou kapitalizáciou spomedzi systémových bánk.

Pre zaujímavosť sme rovnako hodnotili niektoré slovenské banky. Jedná sa však len o doplnkovú informáciu vzhľadom na to, že naše banky tvoria len zanedbateľnú časť globálneho finančného sektora.

Na vybraných grafoch nižšie sa nachádza 5 najviac a 5 najmenej kapitalizovaných bánk a hladina 15% benchmark vlastného kapitálu. Jedná sa o požiadavku niektorých ekonomických teoretikov a korešponduje s hladinou vlastnej kapitalizácie bánk USA, ktoré sa považovali za zdravé banky, pred zriadením FEDu.

Basel III stanovuje minimálnu hraničnú hodnotu kapitalizácie (tzv. leverage ratio) na úrovni 3 %, čo je i politika ECB. Iný prístup má FED, ktorý považuje banku za kapitalizovanú v prípade, že dosahuje tzv. leverage ratio nad úrovňou 5% (ECB 4,5 %), adekvátne kapitalizovanú nad 4%, podkapitalizovanú pod 4 %, výrazne podkapitalizovanú pod 3 % a kriticky podkapitalizovanú na úrovni 2%.

Dôvody toho, prečo sme zvolili metodiku výpočtu kapitálovej primeranosti CET1 / celkové aktíva x price-to-book sú uvedené detailne priamo v štúdii. Rovnako sa v nej nachádzajú údaje za všetkých 29 systémových bánk a 6 najväčších slovenských bánk.

Sumárne výsledky za rok 2018: prvých 5 a posledných 5 bánk – rok 2008 a 2018 (CET1 / Total Assets x Price-to-Book ratio)

Výsledky za rok 2018 – Slovenské banky 

Graf zobrazuje vývoj miery kapitalizácie vybraných slovenských bánk od roku 2008, resp. od prvého roku, kedy banky vykazujú CET1 alebo Tier 1 až po rok 2018 (číselný údaj) a porovnáva vývoj kapitalizácie v čase so stanoveným benchmarkom 15% miery kapitalizácie na Slovensku.

V prípade akýchkoľvek komentárov alebo záujmu o rozhovor, mediálny výstup, či komentár prosím kontaktujte: Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka; matus.posvanc@gmail.com alebo 00421 905 962 667

Pridaj komentár