Ako ďalej po slobode?

Proces osamostatňovania škôl za účelom prevzatia kompetencií od štátu vytvára popri skvelých vzdelávacích inštitúciách aj množstvo zvyškových subjektov. Prioritou v súčasnosti je šírenie úspechu.

 S nástupom každého nového školského roku sa väčšina žiakov v amerických mestách Detroit a New Orleans chystá na návrat do lavíc tzv. charterových škôl. Pôvodne založený v štáte Minnesota v roku 1991, tento špecifický typ škôl v súčasnosti figuruje v 43 štátoch USA; v niektorých mestách sa charterové školy dokonca stali mainstreamom.  Ich anglický náprotivok, tzv. akadémie, boli založené neskôr, ich rozmach bol však podstatne rýchlejší. Len 14 rokov po otvorení prvej akadémie v Londýne sa môže štvrtina všetkých anglických štátnych škôl (a 2/3 stredných škôl) pýšiť týmto titulom.

Charterové školy a akadémie zostávajú veľkou nádejou reformátorov vzdelávania v oboch spomínaných krajinách – rovnako ako za ich hranicami. Hoci sa ´´chartre´´ a akadémie líšia vo viacerých aspektoch, oba inštitúty boli založené ako alternatíva ku školám, ktoré boli zriaďované miestnymi samosprávami. Tieto školy, hoci verejne financované, spadajú pod zriaďovaciu kompetenciu charít či rozličných firiem, ako je to v prípade viacerých štátov USA. Tento model verejno-súkromného partnerstva inšpiroval viacero ďalších krajín ako India, Keňa, Libéria, Južná Afrika a Uganda.

Skúsenosti z medzinárodnej scény dokazujú, že školy fungujú najlepšie v prípadoch, keď sú oslobodené od vládnej kontroly. Konkurencia, ktorú prinášajú čerstvo založené školy, má tendenciu zvyšovať kvalitu a štandard ostatných škôl. Nedávne dáta z Ameriky či Anglicka však poukazujú na hroziace čísla. Hoci niektoré chartre a akadémie dosahujú vynikajúce výsledky, väčšina z nich sa nevymyká z dlhodobého priemeru ostatných škôl  pri posúdení špecifických charakteristík študentov.

Reagujúc na tento vývoj, reformátori vzdelávania prichádzajú s novými nápadmi týkajúcich sa autonómnych škôl. Hľadajú spôsoby zabezpečenia ich efektívnej kontroly, kompetentného riadenia a zaručenia výnimočného vzdelávania ponúkaným najlepšími inštitúciami ako normy pre všetky školy.

Škola a zmena

 Americké mestá, ktoré ochotne zaviedli charterové školy na začiatku 90. rokov minulého storočia, v nich videli potenciál vytvorenia podnikateľského ducha v upadajúcich mestských štvrtiach. John King, federálny minister vzdelávania, ktorý spoluzakladal charterovú školu v Bostone v roku 1999, si spomína, ako bola jeho a podobné školy založené za účelom sprostredkovania inovatívnych spôsobov riadenia škôl a vzdelávania študentov v oblastiach, kde sa predtým aplikoval systém rovnakej miery pre všetkých. Keďže sa chartre vyznačovali priamou zodpovednosťou za najímanie a prepúšťanie svojich zamestnancov, boli menej viazané – a zúrivo odmietané – všemocnými učiteľskými odbormi. Sústreďovali sa v chudobných štvrtiach veľkých miest, ktorých výsledky boli dlhodobo chabé.

Pred svojím zvolením sa prezident Barack Obama zaviazal zvýšiť dotácie pre charterové školy. V súčasnosti je v USA stále takmer 1 milión detí na čakacích listinách charterových škôl a 23 zo 43 štátov, ktoré prijali chartre, obmedzuje ich ďalší rozvoj. Race to the Top (Závod na vrchol), vládny program prijatý v roku 2009 ako súčasť balíčku fiškálnych stimulov, ponúkal finančné zdroje pre oblasti, ktoré podporovali vznik a rozvoj chartrov a zaviedol všeobecné štandardy spolu s opatreniami na vyhodnocovanie učiteľov.

Hlavnou motiváciou na zavedenie prvej skupiny akadémií v Anglicku bolo zvýšenie štandardov pre deti z chudobných rodín, hovorí Conor Ryan, poradca Tonyho Blaira, vtedajšieho premiéra.  Veľa detí chodilo do podpriemerných škôl riadených miestnymi samosprávami.  Preto v roku 2002 vtedajšia ľavicová vláda Labouristov zverejnila svoj plán premeny zlyhávajúcich škôl na akadémie so zvýšeným stupňom  kontroly náboru študentov, rozvrhu hodín a financií. Po skončení vlády Labouristov v roku 2010 bolo v Anglicku 200 akadémií. (Škótsko, Wales a Severné Írsko sa vyznačujú odlišnými vzdelávacími systémami bez zahrnutia akadémií.)

Počas nasledujúcej koaličnej vlády nastal bleskový rozmach akadémií. Obyčajné školy dostávali dotácie za účelom konvertovania na akadémie. Rozvoj pokračoval aj po parlamentných voľbách v roku 2015. Začiatkom roku 2016 vtedajšia  ministerka vzdelávania Nicky Morganová predstavila svoj cieľ premeny všetkých škôl (vrátane základných) na akadémie.

Zdá sa však, že politické nadšenie sa začína strácať na oboch stranách Atlantiku. Súčasná vláda USA  prejavuje len nevýznamné sympatie voči chartrom v porovnaní s Barrackom Obamom.  Učitelia v Anglicku, a dokonca  mnoho konzervatívnych poslancov razantne odmietlo politiku ministerky Morganovej, pričom súčasná premiérka Theresa Mayová zatiaľ nepredstavila svoj detailný plán pre budúcnosť vzdelávania v krajine.

Tento skepticizmus je čiastočne pripisovaný výskumu, ktorý poukazuje na vplyvy a dopady školskej autonómie ďaleko pod očakávania svojich podporovateľov. Štúdia z roku 2013 vypracovaná Centrom pre výskum vzdelávacích výstupov (CREDO) na Stanfordskej univerzite porovnala výsledky žiakov z chartrov a žiakov rovnakej vekovej skupiny z obyčajných štátnych škôl. Závery výskumu potvrdili, že žiaci z chartrov priemerne zaznamenali pokrok iba v ekvivalente ôsmich dní učenia sa v 1 roku (nesporným faktom však zostáva, že veľa amerických chartrových škôl prežíva z menej peňazí než ostatné školy).

V Anglicku môžeme nájsť akadémie na vrchu i na spodku ligových tabuliek úspešnosti škôl.  V tejto súvislosti poznamenala Lucy Hellerová, výkonná vedúca charity Ark, ktorá sa zaoberá riadením úspešnej skupiny akadémií, že ,,autonómia poskytuje návod na úspech, rovnako ako slobodu neúspechu.´´ Štúdia publikovaná v júli 2016 britským Inštitútom pre vzdelávaciu politiku (EPI) zistila, že konvertovanie lokálne zriaďovaných škôl na akadémie prináša len drobný efekt na stredne úspešné školy. EPI tiež poukazuje na fakt, že systémová premena viedla k zlepšeniam ako v najlepších, tak aj v najhorších školách.

Chartre a akadémie zaznamenali obzvlášť dobré výsledky v oblasti vzdelávania chudobných detí  v mestách. Nadväzujúca štúdia vypracovaná analytikmi CREDO  v roku 2015 dokázala, že v 41 mestských oblastiach sa deti študujúce v chartroch vzdelávali o ekvivalent 40 dní matematiky  a 28 dní angličtiny za rok viac ako žiaci v tradičných školách. Čierne a hispánske deti zaznamenali obzvlášť nadpriemerné výsledky. Napriek tomu, že sa chartre neujali v každom americkom meste, v oblastiach, kde naozaj fungovali (ako napr. Washington DC či New York) môžu žiaci získať výhodu takmer 100 dní extra učenia sa za rok.

Reformátori z oblasti vzdelávania sa už dlhšie pokúšajú nájsť dôvody týchto výrazných nesúmerností a odchýlok. Ponaučenie, ktoré si spoločne zobrali v Amerike a v Anglicku znie, že autonómia musí byť doplnená o mechanizmy zabezpečenia zodpovednosti škôl za ich výsledky. Ako popisuje štúdia CREDO, v štátoch, kde sa chartre rozmohli bez výraznejšej kontroly (napr. v Arizone), sa vykonalo množstvo chýb a nedostatkov, pričom ich výsledky boli často horšie než u tradičných škôl. V Anglicku boli najväčšie úspechy zaznamenané v počiatočných rokoch akadémií, keď ich bolo ako šafranu, čo zaručovalo ministrom efektívny prehľad nad ich vývojom, tvrdí Conor Ryan.

Zodpovednosť za výsledky vyžaduje jasné štandardy, transparentné spôsoby merania dosahovania týchto štandardov jednotlivými školami a schopnosť odmeňovania úspešných škôl, rovnako ako pokutovania tých zlyhávajúcich. Jedna z možností, ako tieto ciele dosiahnuť, je centrálne riadená štátna kontrola. Žiadny britský premiér by pred štyridsiatimi rokmi ani len nesníval o možnosti dozoru nad jednotlivými školami. Dnes disponuje britské Ministerstvo školstva špeciálnou analytickou jednotkou, ktorá monitoruje približne 100 indikátorov výkonu. Síce má americká federálna vláda podstatne menšiu kontrolu nad vzdelávaním svojich žiakov-občanov, neustále však prechováva výrazný vplyv na školy prostredníctvom iniciatív typu Race to the Top (Závod na vrchol) a Common Core (Spoločný základ), ktoré predstavujú celonárodne uznávaný systém školských štandardov.

Mnoho chartrových škôl a akadémií sa zodpovedá školským zoskupeniam, ktorých sú súčasťou. Jedným z príkladov je Federácia Harris, ktorá pokrýva skupinu 41 akadémií s dlhodobo vynikajúcimi výsledkami. Jej špecializované operačné centrum hostí 40 odborných ,,predmetových konzultantov´´, ktorý pripravujú učebné plány, nastavujú kurikulum, spätne analyzujú dáta a predovšetkým sa starajú o pozorovanie a prípravu učiteľov. Proces adaptácie nových škôl na vyšší rýchlostný stupeň je značne strnulý, tvrdí Sir Daniel Moynihan, výkonný riaditeľ Federácie Harris. Len v prípade všeobecného zlepšenia štandardov môžu riaditelia škôl disponovať vyšším stupňom slobody.

Druhá skúsenosť, ktorú si reformátori zobrali z posledných 25 rokov školskej autonómie, je dôležitý  status riadiacej pozície. Najlepšie chartrové organizácie a skupiny akadémií sa vyznačujú priamym a hladkým fungovaním. Štúdia, ktorá vyšla v roku 2014 pod autorstvom kolektívu okolo Nicka Blooma zo Stanfordskej univerzity preukázala, že školy, ktoré fungujú na báze praktík všeobecne rozšírených v úspešných podnikoch a spoločnostiach (ako napr. jasné ciele, monitorovanie výkonu a motivácia kvalitných zamestnancov), okupujú popredné priečky v rozličných testoch a meraniach. Tieto a podobné praktiky sú najviac aplikované práve v chartrových školách a akadémiách, kým tradičné štátne či súkromné školy v tomto meradle podstatne zaostávajú.

Pre Davida Lawsa, britského ministra školstva v rokoch 2012-2015, predstavuje pevné a cieľavedomé riadenie hlavnú komparatívnu výhodu, ktorou akadémie disponujú, na rozdiel od ich početných slobôd, ktoré v tomto kontexte pokladá za sekundárne. Čiastočne to vysvetľuje prečo najlepšie akadémie dokázali využiť dar autonómie vo svoj prospech, pričom tie priemerné z nej neboli schopné ťažiť, tvrdí Laws. Jeho vysvetlenie je v súlade so správou britského Ministerstva školstva z roku 2014, v ktorej sa uvádza, že iba nepatrný počet akadémií dokázal podstatne využiť svoje slobody. 55% uskutočnilo zmeny vo svojom kurikule, ale iba 8% zmenilo priemernú dĺžku vyučovacích dní.

Úspešná chartrová organizácia typu KIPP (Knowledge is Power Programme –  Program Vedomosti sú moc ) otvára novú školu výnimočne a iba v prípade, keď dokáže nájsť človeka schopného ju efektívne riadiť. Podobné praktiky však idú na úkor ďalšieho rastu rozvoja. Školské reťazce v Anglicku trpia podobnými obmedzeniami.  Niektoré organizácie sa však snažia plátať diery vlastným úsilím. Future Leaders (Lídri budúcnosti) spolupracujú so školami pri hľadaní, nábore a práci s potenciálnymi riaditeľmi. V marci 2016 zverejnila britská vláda svoj plán vytvorenia nových dobrovoľných kvalifikácií na prípravu osôb, ktoré boli vybrané na post zodpovedných riaditeľov pre skupiny akadémií, spolu s kompetenciou riadenia ich financií.

Tretím ponaučením pre reformátorov sú možnosti šírenia typu vzdelávania, ktoré ponúkajú najlepšie akadémie a chartové školy. Pôvodne sa uvažovalo nad priamym prehĺbením ich dosahu. V prvých rokoch vládnej koalície niektoré skupiny akadémií ,,prevzali každú školu, ktorú na nich vláda preniesla´´, hovorí  Jonathan Simons z britského think-thanku Policy Exchange. Netrvalo však dlho a štandardy sa začali prepadať.

Mnoho z najlepších anglických školských reťazcov má opatrný prístup k rýchlemu rozvoju. Navyše,  prevzatie zodpovednosti za zlyhávajúcu školu je často drahé, tvrdí sir Daniel Moynihan. Na zmenu tejto situácie sa vyžaduje veľké množstvo času a pozornosti. Preto  Federácia Harris sama limituje svoju expanziu na 3 až 5 škôl za rok.

Najlepšie školy čoraz viac pripomínajú laboratóriá, kde sa reformátori snažia prísť na základ úspechu. V roku 2011 Roland Fryer a Will Dobbie, vtedajší členovia Harvardu, zosumarizovali  5 charakteristických kvalít najlepších chartrových škôl. Ich zoznam je nasledovný : častá a pravidelná spätná väzba pre učiteľov, priame a osobné doučovanie, dlhšie školské semestre a dni výučby, častá a pravidelná analýza dát sledujúcich progres a výkon jednotlivých žiakov a ,,a neotrasiteľný dôraz na akademickú úspešnosť´´.

Nadväzujúca štúdia publikovaná v roku 2014 prišla s predpokladom, že tieto vlastnosti sa dajú vyvinúť aj v priemernom systéme verejného školstva (v tomto prípade v americkom meste Houston). Pre úspešnosť takéhoto projektu je však nevyhnutné, aby sa viac talentovaných ľudí rozhodlo vstúpiť do učiteľskej profesie a aby im bola zabezpečená a sprostredkovaná adekvátna príprava na ich budúce povolanie, namiesto nekonečného abstraktného teoretizovania charakteristickým pre väčšinu kurzov na prípravu učiteľov.

Množstvo priekopníkov chartrových škol sa v súčasnosti zhoduje, že reforma vzdelávania naprieč celým školským systémom stojí na pilieri zlepšenia kvality vzdelávania a učiteľského povolania, nemenej ako na potrebe prestavby základných štruktúr. ,,V prvej generácii chartrových škôl išlo o to, dokázať, že chudoba nie je nevyhnutným ľudským osudom,´´ vysvetľuje Orin Gutlerner z bostonskej skupiny chartrov zvanej Match. ,,Tá druhá bola o pokuse proporčne navýšiť tento druh škôl. Tretia je však o ľudskom kapitále.´´

Najinovatívnejšie školy v súčasnosti hľadajú spôsoby odľahčenia svojej prílišnej zaťaženosti na riadenie správania sa žiakov a nekompromisnej skúškovej prípravy. Sčasti to odzrkadľuje osobné precitnutie u viacerých obhajcov chartrových škôl, ktorí síce uznávajú, že chartre dokázali transformovať vzdelávanie v niektorých chudobných oblastiach, napriek tomu by však neboli bezpodmienečne ochotní poslať svoje deti do týchto škôl. Ich obavy prúdia predovšetkým z konfliktnej situácie, v ktorej tieto školy dokážu žiakom dodať disciplínu, ktorá v ich živote tak často chýba, no zároveň sa potláča individuálna tvorivosť.

Tento posun v zameraní a dôraze zároveň odhaľuje podozrenie, že aj absolventi tých najlepších chartrových škôl by mohli mať ešte lepšie výsledky vo svojich budúcich akademických a profesionálnych životoch. Podobne ako absolventi iných, tradičných škôl, aj oni často predčasne ukončujú svoje univerzitné štúdium – a čo je horšie, nedokážu vynikať ani vo svojich profesiách.

Poučenia pre život

 Akademici Dobbie a Fryer prišli v ich nedávnej štúdii so záverom, že hoci najlepšie chartrové školy v Houstone preukazovali lepšie výsledky než rovnaké štátne školy v rozličných testoch a miere prijatia ich absolventov na univerzitné štúdium, životopis s kolónkou absolvovania chartrovej školy nezaručoval žiadny rozoznateľný vplyv na budúci finančný príjem absolventa.  Chartrom ďalej odporúčajú, aby sa sústreďovali na vývoj tzv. mäkkých zručností dieťaťa a na vývin jeho osobnosti, čo by mohlo zaručiť jeho lepšie výsledky v testoch a meraniach. Sloboda a potenciál inovácií je nevyhnutným predpokladom takéhoto prístupu. Politici však prejavujú rastúcu netrpezlivosť. Ak sa školy nerozhýbu v krátkom čase, ich autonómia môže mať veľmi krátku životnosť.

Zdroj: The Economist

Preklad: Edward Szekeres    

 

 

Pridaj komentár