Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro

Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.

A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.

Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.

Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.

A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.

Displaying 2_credit_creation.jpg

Zdroj: zerohedge.com

Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.

Matúš Pošvanc, článok vyšiel v časopise .týždeň č. 50

Pridaj komentár