Keď Jánošík chce byť dobrým gazdom
Slovensko má program na nasledujúce štyri roky. A zdá sa, že premiér
Fico sa rozhodol to, o čom sedem rokov rozprával, plniť až príliš
dôsledne. Veľká časť záväzkov programového vyhlásenia nevzbudzuje dojem
racionálnych ekonomických zámerov, ale skôr dojem „dividend“ pre tých,
ktorí podporovali strany vládnej koalície – teda odborárov alebo klientov
nebankových subjektov. V daňovej oblasti sa vláda rozhodla vrátiť pred rok 2004 a ísť podľa hesla „bohatým vezmeme, chudobným dáme“. Vymýšľanie nových odpočítateľných položiek, zavádzanie milionárskej dane či úvahy o zdanení monopolov nie sú ničím iným ako nabúravaním princípov daňovej reformy, a teda rušením rovnej dane.
Ak má vláda úprimný záujem pomôcť chudobnejším, tak aj ďalší
z navrhovaných krokov je pochybný. Znižovanie DPH sa dotkne plošne
všetkých, nielen najchudobnejších. Tovary budú lacnejšie aj pre bohatých,
no peniaze, o ktoré štát príde, budú chýbať práve na sociálne
programy, ktorých chce vláda realizovať neúrekom. Vrátiť sa môžu
problémy s daňovými únikmi. Priestor na ne vytvárajú viaceré sadzby DPH
a zneprehľadňovanie daňového systému rôznymi výnimkami.
V oblasti daní a odvodov možno kladne hodnotiť návrh zjednotiť výber daní a odvodov či zrušiť súčasnú podobu zúčtovania zdravotného poistenia. Ďalšie navrhované opatrenia v zdravotníctve, teda rušenie poplatkov alebo transformácia štátnych zdravotných poisťovní na verejné, sú opäť krokom späť. Bezprecedentný je aj nápad čiastočne odškodniť nešťastníkov, ktorí nezodpovedne vkladali svoje úspory do nebankových subjektov.
Vláda chce tiež zvýšiť ochranu zamestnancov a postavenie odborov.
Ekonomické analýzy však ukazujú, že striktná úprava ochrany zamestnancov
nevedie k zvýšeniu ich pracovnoprávnej istoty. Naopak, práve v krajinách
s flexibilným pracovným právom si nezamestnaní oveľa ľahšie nájdu
prácu. Z tohto hľadiska je pozitívne opätovné zavedenie dohôd
o pracovnej činnosti.
V programovom vyhlásení sa nájdu aj ďalšie svetlé stránky. Odhodlanie vlády bojovať proti byrokracii, vôľa plniť maastrichtské kritériá alebo záväzok zaviesť hodnotenie dosahov právnych predpisov na podnikateľské subjekty. Otázne však je, či napríklad dobrý zámer systému hodnotenia dosahov legislatívy na podnikateľov prinesie svoje ovocie. Už dnes je totiž jasné, že mnohé z vládnych návrhov budú mať negatívny dosah na podnikateľskú sféru a vláda sa k nim aj napriek tomu odhodlala.
Ján Solík
vyšlo: 1.8. 2006 v Hospodárskych novinách
