Životopis F. A. Hayeka

Friedrich August von Hayek je známy ako najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej školy ekonómie a široká odborná verejnosť ho považuje za najvýznamnejšieho predstaviteľa liberalizmu 20. storočia. V čase udelenia Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1974 napísal či zredigoval 25 kníh o ekonomickej teórii, politickej a právnej filozofii, dejinách myslenia a dokonca o psychológii. Už vtedy bol autorom ďalších desiatich prác menšieho rozsahu a viac než 130 článkov. Po získaní Nobelovej ceny boli publikované mnohé jeho ďalšie práce, vrátane prednášok, ktoré mal po celom svete. 

Friedrich August von Hayek sa narodil 8. mája 1899 vo Viedni v rodine vysokoškolských učiteľov. Otec bol doktor medicíny a venoval sa výskumnej a pedagogickej práci na Viedenskej univerzite. Hayekovi predkovia pochádzali z južnej Moravy. Medzi najvýznamnejších z nich patril Hayekov prapradedo Josef Hayek, ktorý na Morave a v Dolnom Rakúsku založil dve nové textilky, okolo ktorých potom vznikli nové dediny.

Za tieto zásluhy ho cisár Jozef II. povýšil do šľachtického stavu. Odtiaľ teda získal rod Hayekov šľachtický titul „von“.

Gymnaziálne štúdium absolvoval vo Viedni a na sklonku prvej svetovej vojny dovŕšil vekovú hranicu umožňujúcu rakúskym vojenským úradom, aby ho povolali do vojenskej služby, ktorú vykonával v rokoch 1917 – 1918 ako príslušník delostreleckého pluku na talianskom fronte.

Po skončení prvej svetovej vojny začal štúdium niekoľkých vedných odborov na Viedenskej univerzite. Pod dojmom svojich vojnových skúseností sa však jeho záujem z prírodných vied, ku ktorým ho viedol jeho otec, presunul na spoločenské vedy – právo, ekonómiu a psychológiu. Najlepšie vyhliadky na zamestnanie v povojnovom Rakúsku ponúkala ekonómia, preto sa rozhodol študovať práve tento odbor. Na Viedenskej univerzite získal v roku 1921 doktorát práva a v roku 1923 doktorát politických vied. Už počas štúdia na Viedenskej univerzite sa zoznámil s ekonomickými názormi predstaviteľov rakúskej školy ekonómie Carla Mengera, Eugena Böhm – Bawerka a najmä Ludwiga von Misesa. Ludwig von Mises urobil na Hayeka obrovský dojem a ako prvý mu ukázal, aké nebezpečné sú všetky socialistické a kolektivistické myšlienky. Práve jeho názory priviedli Hayeka na dráhu kritika socialistických ideí.

Po ukončení štúdia v roku 1921 nastúpil Hayek na niekoľko rokov do viedenského Inštitútu pre „vysporiadanie predvojnových dlhov medzi národmi“, ktorý viedol Mises. Bolo to práve v rokoch veľkej rakúskej (nemeckej) povojnovej inflácie, ktorá mala negatívne dopady na celé vtedajšie hospodárstvo. Počas pôsobenia na inštitúte pod vedením Misesa načerpal Hayek veľa skúseností zo sveta monetárnej teórie, inflácie a socialistickej politiky. Tieto skúsenosti sa ako tenká niť ťahali potom celým jeho neskorším profesionálnym životom. Hayek pôsobil ako poradca vlády pre otázky mierovej zmluvy, bol riaditeľom Rakúskeho inštitútu pre výskum ekonomického cyklu a hospodárskej politiky.

V roku 1931 bol Hayek vymenovaný za profesora ekonomických vied a štatistiky na London School of Economics and Political Science, kde pôsobil až do roku 1950. Tu sa stretáva s celým radom významných ekonómov (Lionelom Robbinsom, Johnom Hicksom), ale predovšetkým so svojím hlavným teoretickým odporcom Johnom Maynardom Keynesom, s ktorým viedol počas nasledujúcich rokov veľa odborných sporov o celosvetovej hospodárskej politike. 

Krátko po druhej svetovej vojne (1947) zakladá Hayek spolu s ďalšími ekonómami „Mont Pelerin Society“ (Mont Pelerínsku spoločnosť), jednu z najprestížnejších liberálnych svetových spoločností, ktorá doposiaľ združuje niekoľko stoviek významných liberálne orientovaných osobností. Hayekovi bolo udelené britské občianstvo a stal sa členom Britskej akadémie.

V roku 1950 prijal miesto profesora na Chicagskej univerzite, kde pôsobil až do roku 1962. Tu Hayek organizoval pravidelne týždenné vedecké semináre, na ktorých sa zúčastňovali najvýznamnejšie osobnosti univerzity rôznych vedných odborov a diskutovali o aktuálnych problémoch spoločensko-ekonomického života.

V roku 1962 sa vrátil do Európy, do Freiburgu, kde pôsobil ako profesor hospodárskej politiky. Po odchode do dôchodku v roku 1967 prijal miesto čestného profesora na univerzite v Salzburgu v rodnom Rakúsku. Posledné roky života prežil Hayek vo Freiburgu, kde 23. marca 1992 ako 93-ročný zomrel.