Keď 31. júla 2006 kubánska štátna televízia zverejnila oficiálnu správu o operácii Fidela Castra a odovzdaní jeho moci do rúk brata Raúla, práve sme sa v Havane rozprávali s jedným kubánskym občianskym aktivistom o budúcnosti Kuby pri dobrej šálke kubánskej kávy v už nie takej príjemnej reštaurácii. 

 

Na Kube som mal v tomto pohnutom čase možnosť prednášať nezávislým intelektuálom o skúsenosti Slovenska s ekonomickou transformáciou, pričom druhým cieľom návštevy bolo oboznámenie sa s ekonomickou realitou Kuby. Aká je teda?

  

.skutočná bieda
Po roku 1990, keď sa zrútil celý socialistický blok, sa Kuba ocitla vo veľkej kríze. Podľa ľudí, s ktorými sme sa stretli, sa vtedy chytali supy, ktorých je po celej Kube naozaj dosť. Nešlo pritom o nejakú zábavku, ale o praktické zháňanie potravy. Nemocnice produkovali špeciálne infúzie proti podvýžive. Kuba sa preto odvtedy zamerala na turistický ruch, ktorý dnes tvorí takmer polovicu všetkých jej hospodárskych príjmov. Dnešný priemerný príjem Kubánca je na úrovni 10 eur mesačne a podľa Kubáncov si musí pomôcť každý aj nejako inak. To v preklade znamená robiť čokoľvek, čo prinesie nejaké peniaze. Ešteže tu funguje čierny trh. Početná časť (no určite nie väčšina) obyvateľov na tom nie je extrémne zle. Žijú totiž z príspevkov, ktoré im posielajú príbuzní zo zahraničia. To ich však z mizérie nevytrhne, pretože tieto peniaze nie je veľmi kde minúť. To, čo sme videli, najmä mimo Havany, bola skutočná bieda.

 

Pokiaľ by sme mali charakterizovať kubánsku ekonomiku na základe štatistík a ekonomických ukazovateľov, narazíme na štátnu propagandu.

 

Tá prezentuje rast kubánskej ekonomiky na úrovni 9 percent za rok 2005, čo je vzhľadom na celkový stav ekonomiky nereálne. 

 

Alebo, ako sme žartovali s jedným kubánskym ekonómom, ide tento rast HDP do vrecka Fidela Castra, ktorého majetok odhadol časopis Forbes na 7 miliárd dolárov. Ekonomika Kuby sa dá opísať aj inak. Nefungujúca doprava, nízka alebo nijaká úroveň služieb mimo turistických centier, nedostatok tovaru, zvyšovanie cien, rozbitá cestná sieť, zastaralý automobilový park a ekologická katastrofa – od svojho príchodu na Kubu až po odchod z nej som neustále cítil neskutočný zápach z automobilov. V celkom rozbitej Havane nájdete len malé percento naozaj zachovalých domov. Oslavovaná perla Kuby – bezplatný zdravotný systém – znamená v realite úplný nedostatok liekov (je takmer nemožné zohnať aj obyčajné lieky proti bolesti či teplote) a príšernú vybavenosť. Jednej Kubánke sme preto pomáhali kupovať lieky na zahraničnej klinike pre turistov, pretože inak by ich nemala šancu zohnať. Najsmutnejší bol pohľad na bývanie mnohých ľudí. Stačí v Havane prejsť z hlavných turistických cestičiek dva, tri bloky do srdca mesta a naskytne sa mrazivý pohľad: na ploche menšej ako 35 metrov štvorcových sa natlačia i šiesti obyvatelia. Domy a byty, ktoré Kubánci nevlastnia, sú v takom stave, že sa človek čuduje, či sa v nich neboja bývať. Boja, ale nemajú na výber.

 

Socialistický ekonomický experiment „a la Fidel“ priniesol tejto krajine počas temer 50-ročnej histórie biedu, kolaps ekonomiky a hospodársky úpadok, ktorý dnes podľa môjho názoru veľmi intenzívne vnímajú i mnohí Kubánci. Môžu totiž porovnávať výsledky centrálneho plánovania a výsledky trhových ekonomík, ktoré sú dnes na Kube viditeľné najmä vďaka návalu turistov.

 

Je veľká škoda, že mnohí z nich si vôbec neuvedomujú mizériu obyčajných Kubáncov, ktorú buď nevidia, alebo nemajú šancu vidieť. Najsmutnejší bol pre mňa odchod z Kuby – polovica turistov nosila čiapky s motívom kubánskej revolúcie, kupovala DVD o Fidelovi Castrovi s jeho prejavmi či tričká alebo samolepky s vyobrazením slávneho „Che“ (Guevaru), vraha a človeka spoluzodpovedného za nešťastie 11 miliónov ľudí.

 

Poučenie z Kuby je pre ekonóma jasné. Socialistická politika, silné regulácie, potláčanie trhu, vysoké dane, neakceptovanie vlastníckych práv, prílišná sociálna rovnosť v mene hocičoho vedie z dlhodobého hľadiska do pekla. Dnešný život obyčajných Kubáncov hovorí za všetko. 

 

Matúš Pošvanc 

Autor pracuje v Nadácii F. A. Hayeka, nedávno strávil na Kube dva týždne v rámci projektu združenia Človek v ohrození.
  
Vyšlo 14.08.2006 v ča­sopise .týždeň