Ani v doprave nepotrebujeme štát
11. 09. 2006
(Zobrazené 1966x)
Rozhovor s Matúšom Pošvancom, pracovníkom liberálnej Nadácie F. A. Hayeka v časopise .týždeň .
.platí podľa vás, že väčšia miera represie vedie k nižšej
nehodovosti?
Netvrdil by som, že kauzálna závislosť je nevyhnutná, ale pripúšťam, že nejaká spojitosť tu je. Dôležité je aj správanie sa jednotlivých vodičov. V princípe sa dopravné priestupky robia vtedy, keď viete, že na danom úseku cesty nie je hliadka.
.ak to pripúšťate, budete napriek tomu ako liberál principiálne kritizovať sprísňovanie dopravných predpisov?
Nie, ja kritizujem fakt, že tieto normy vydáva centrálna štátna autorita. Ako liberál uprednostňujem slobodnú spoločnosť, kde tieto pravidlá budú určovať vlastníci jednotlivých ciest, či už diaľnic, ciest prvej triedy, alebo cestných komunikácií v mestách. Viem si predstaviť, že tí, ktorí by na sídliskách stavali byty, by si k nim automaticky postavili aj cestu a sami by si určovali predpisy podľa vlastného uváženia.
.ak by cesty boli súkromné, ako by sa platilo za ich používanie? Pri vstupe na každý úsek?
To je otázka. Technologicky by bolo možné systém platieb zabezpečiť cez satelit, tak by sa dalo zisťovať aj porušovanie pravidiel. Keďže ľudia cesty potrebujú, stavali by sa efektívnejšie než dnes, keď sú v závislosti od možností štátneho rozpočtu.
.prečo by mal byť váš model lepší? Máte ako vodič pocit, že dnešné pravidlá sú neprimerané až absurdné?
Ja napríklad svietim po celý rok, hoci to nie je prikázané, lebo viem, že to je v záujme mojej bezpečnosti.
Nepoznám predpis, ktorý by som porušoval. Aj v súkromnom dopravnom systéme by sa teda zrejme mnohé z dnešných predpisov zachovali. Netvrdím, že verejní činitelia sa nepokúšajú nájsť dobré riešenia, len simyslím, že keby to bolo súkromné, tie riešenia by boli ešte lepšie. Viem si predstaviť, že kto by zásadne na určitom úseku cesty porušil pravidlá, už by na tú cestu napríklad nemohol vkročiť a podobne. To by bol prísnejší postih než dnešná bloková pokuta. V prípade súkromných vlastníkov by bola prirodzená konkurencia. Súťažili by napríklad reklamnými sloganmi: „Naša cesta je najlacnejšia a najbezpečnejšia.“
.čo ak by sa uchytil slogan „na našej ceste sa dá jazdiť najrýchlejšie“?
Najrýchlejšie, ale aj najrizikovejšie.
Bolo by na ľuďoch, ktorú cestu si vyberú. Závisí od toho, aký záujem by preferovali spotrebitelia: či bezpečnú jazdu s pravidlami, alebo rizikovú jazdu bez pravidiel. Ja by som požadoval cesty, kde sa jazdí bezpečnejšie.
.keby však napríklad na úseku Bratislava-Komárno zvíťazil záujem spotrebiteľov jazdiť bez predpisov a bez pokút, a teda nebezpečne, ako a kde by ste si svoj záujem mohli uplatniť?
Hodnotil by som danú situáciu. Existovala by buď konkurenčná cesta…
…ktorá by len na benzíne stála dvojnásobok.
Iste, a o to práve ide. Spotrebiteľ by sa mohol v tomto prípade rozhodnúť, či zaplatí viac za bezpečnosť, alebo bude cestovať s väčším rizikom.
.čo ak na všetkých úsekoch zvíťazí možný záujem väčšiny jazdiť bez pokút?
To nemôžete tvrdiť na sto percent. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, ktorá uznáva aj isté tradičné hodnoty. Navyše, súkromní vlastníci by si uvedomili, že nie je v ich záujme mať vysokú nehodovosť na ceste, ktorá vedie k neprejazdnosti a zápcham. Istá represia by bola teda nevyhnutná aj vtedy, keby spotrebitelia chceli cesty bez predpisov a bez pokút.
.kde by jazdili napríklad kamióny, traktory či kombajny, ktorých pomalá jazda je proti záujmu väčšiny účastníkov premávky?
Je možné, že na niektoré úseky ciest by sa kamióny nepúšťali, alebo by im vlastníci zvýšili cenu. Regulovalo by sa to prostredníctvom cien. Ak by bol dostatočný dopyt po preprave traktorov, viem si predstaviť, že by to bola dobrá príležitosť pre staviteľov „traktorových ciest“. (Smiech.)
.nie je však najpravdepodobnejšie, že váš model konkurujúcich si vlastníkov ciest by vytlačila jedna silná firma, ktorá by poskupovala jednotlivé úseky a nakoniec by sa správala ako štát v štáte?
Konkurencia neznamená nevyhnutne veľa poskytovateľov, znamená voľný vstup do odvetvia pre hocikoho bez regulácií. Preto ak sa spotrebitelia rozhodnú pre jedného, bude pre nich ten najlepší, no na naozaj slobodnom trhu nebýva jediný poskytovateľ služby pravidlom.
Netvrdil by som, že kauzálna závislosť je nevyhnutná, ale pripúšťam, že nejaká spojitosť tu je. Dôležité je aj správanie sa jednotlivých vodičov. V princípe sa dopravné priestupky robia vtedy, keď viete, že na danom úseku cesty nie je hliadka.
.ak to pripúšťate, budete napriek tomu ako liberál principiálne kritizovať sprísňovanie dopravných predpisov?
Nie, ja kritizujem fakt, že tieto normy vydáva centrálna štátna autorita. Ako liberál uprednostňujem slobodnú spoločnosť, kde tieto pravidlá budú určovať vlastníci jednotlivých ciest, či už diaľnic, ciest prvej triedy, alebo cestných komunikácií v mestách. Viem si predstaviť, že tí, ktorí by na sídliskách stavali byty, by si k nim automaticky postavili aj cestu a sami by si určovali predpisy podľa vlastného uváženia.
.ak by cesty boli súkromné, ako by sa platilo za ich používanie? Pri vstupe na každý úsek?
To je otázka. Technologicky by bolo možné systém platieb zabezpečiť cez satelit, tak by sa dalo zisťovať aj porušovanie pravidiel. Keďže ľudia cesty potrebujú, stavali by sa efektívnejšie než dnes, keď sú v závislosti od možností štátneho rozpočtu.
.prečo by mal byť váš model lepší? Máte ako vodič pocit, že dnešné pravidlá sú neprimerané až absurdné?
Ja napríklad svietim po celý rok, hoci to nie je prikázané, lebo viem, že to je v záujme mojej bezpečnosti.
Nepoznám predpis, ktorý by som porušoval. Aj v súkromnom dopravnom systéme by sa teda zrejme mnohé z dnešných predpisov zachovali. Netvrdím, že verejní činitelia sa nepokúšajú nájsť dobré riešenia, len simyslím, že keby to bolo súkromné, tie riešenia by boli ešte lepšie. Viem si predstaviť, že kto by zásadne na určitom úseku cesty porušil pravidlá, už by na tú cestu napríklad nemohol vkročiť a podobne. To by bol prísnejší postih než dnešná bloková pokuta. V prípade súkromných vlastníkov by bola prirodzená konkurencia. Súťažili by napríklad reklamnými sloganmi: „Naša cesta je najlacnejšia a najbezpečnejšia.“
.čo ak by sa uchytil slogan „na našej ceste sa dá jazdiť najrýchlejšie“?
Najrýchlejšie, ale aj najrizikovejšie.
Bolo by na ľuďoch, ktorú cestu si vyberú. Závisí od toho, aký záujem by preferovali spotrebitelia: či bezpečnú jazdu s pravidlami, alebo rizikovú jazdu bez pravidiel. Ja by som požadoval cesty, kde sa jazdí bezpečnejšie.
.keby však napríklad na úseku Bratislava-Komárno zvíťazil záujem spotrebiteľov jazdiť bez predpisov a bez pokút, a teda nebezpečne, ako a kde by ste si svoj záujem mohli uplatniť?
Hodnotil by som danú situáciu. Existovala by buď konkurenčná cesta…
…ktorá by len na benzíne stála dvojnásobok.
Iste, a o to práve ide. Spotrebiteľ by sa mohol v tomto prípade rozhodnúť, či zaplatí viac za bezpečnosť, alebo bude cestovať s väčším rizikom.
.čo ak na všetkých úsekoch zvíťazí možný záujem väčšiny jazdiť bez pokút?
To nemôžete tvrdiť na sto percent. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, ktorá uznáva aj isté tradičné hodnoty. Navyše, súkromní vlastníci by si uvedomili, že nie je v ich záujme mať vysokú nehodovosť na ceste, ktorá vedie k neprejazdnosti a zápcham. Istá represia by bola teda nevyhnutná aj vtedy, keby spotrebitelia chceli cesty bez predpisov a bez pokút.
.kde by jazdili napríklad kamióny, traktory či kombajny, ktorých pomalá jazda je proti záujmu väčšiny účastníkov premávky?
Je možné, že na niektoré úseky ciest by sa kamióny nepúšťali, alebo by im vlastníci zvýšili cenu. Regulovalo by sa to prostredníctvom cien. Ak by bol dostatočný dopyt po preprave traktorov, viem si predstaviť, že by to bola dobrá príležitosť pre staviteľov „traktorových ciest“. (Smiech.)
.nie je však najpravdepodobnejšie, že váš model konkurujúcich si vlastníkov ciest by vytlačila jedna silná firma, ktorá by poskupovala jednotlivé úseky a nakoniec by sa správala ako štát v štáte?
Konkurencia neznamená nevyhnutne veľa poskytovateľov, znamená voľný vstup do odvetvia pre hocikoho bez regulácií. Preto ak sa spotrebitelia rozhodnú pre jedného, bude pre nich ten najlepší, no na naozaj slobodnom trhu nebýva jediný poskytovateľ služby pravidlom.
Vyšlo v časopise .týždeň
11.09.2006
