Akú daň platíme za Eurofondy?
20. 09. 2006
(Zobrazené 3012x)
Eurofondy Slovákov zaujímajú. Zaujíma nás ako úspešne ich čerpáme, aké
projekty podporujeme, zamýšľame sa nad tým, či by mali byť prijímateľmi
aj podnikatelia, či by z nich mala byť financovaná infraštruktúra, či by
mali byť použité na rodovú rovnosť alebo sociálne veci. Vyzerá to, že
sú perfektné. Za Eurofondy však platíme vysokú daň.Po prvé, Eurofondy vo všeobecnosti vytvárajú závislosť a
psychologický efekt toho, že sme bez nich stratení. Opak je pravdou. Zdroje
EÚ sú značne obmedzené a aj keď niektorých ľudí môže nadchnúť ich
prepočet na slovenské koruny – cca. 400 mld. Sk v období európskej
sedemročnice (2007 – 2013), je to len mizivá výška v porovnaní s tým,
aká by mohla byť výška investovaná prostredníctvom súkromného
kapitálu – zahraničného i domáceho. Ten potrebuje len nízke odvody a
dane, nízku mieru prerozdeľovania verejných zdrojov, nulové administratívne
bariéry, či deregulácie vo všeobecnosti. Ale my chceme radšej eurofondy.
Po druhé sa hovorí, že zdroje EÚ potrebujeme, pretože súkromný kapitál by niektoré projekty nefinancoval, kvôli ich stratovosti. Tento argument vlastne hovorí: z eurofondov financujeme projekty, ktoré sú neefektívne. Strata je totižto dôkaz neefektivity. Výsledok je pokles blahobytu celej spoločnosti. Zároveň platí, že pokiaľ je strata realizovaná súkromnou investíciou, aj podnikatelia sa môžu totižto pomýliť, poškodení sú oni samotní. Pri eurofondoch sú to však všetci daňoví poplatníci EÚ, pretože tie sú platené z našej kapsy.
Dnes sme sa už poučili. Eurofondy musia ísť na budovanie infraštruktúry a poznatkovú ekonomiku. To zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a pomôže vyrovnávať regionálne rozdiely. Ďalší omyl. Samotné míňanie týchto peňazí nezabezpečí konkurencieschopnosť Slovenska. Tú je možné zabezpečiť len prostredníctvom vhodného podnikateľského prostredia. Eurofondy nemôžu z princípu zabezpečiť taký rozvoj, aký je možný prostredníctvom súkromného kapitálu, ktorý je objemovo vyšší a aj efektívnejší. Zároveň „investovanie“ eurofondov napr. do oblasti vedy a vysokého školstva, z ktorých ani jedna neprešla dodnes zásadnou inštitucionálnou zmenou, je vyhadzovanie peňazí von oknom. A pokračovanie reforiem je nutné i v oblasti regionálneho školstva. A možnože budeme naozaj mať pár kilometrov diaľnic naviac, ale to automaticky neznamená, že bude viac pracovných miest, viac podnikateľov a vyšší blahobyt.
Eurofondy sú však zadarmo, povie väčšina z nás. To je rovnako mýtus. Slovensko prispieva značnou sumou do spoločného rozpočtu EÚ a i keď sme dnes tzv. čistí prijímatelia, nemusí to platiť naveky. Rovnako si musíme uvedomiť, že častou podmienkou eurofondov je kofinancovanie zo štátneho rozpočtu, čo už priamo daňový poplatník cíti. Najväčšou daňou, ktorú však pre eurofondy platíme, je nespočetné množstvo regulácií a nariadení realizovaných samotnou EÚ, ktoré obmedzujú našu prosperitu a rovnako prosperitu EÚ. Niektoré štúdie dokonca odhadujú, že len zrušením Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je financovaná skoro polovicou rozpočtu EÚ, by krajiny EU mohli ročne rásť o 7 –10 % rýchlejšie. To znamená, že od roku 1996 po dnes by sme boli skoro raz tak bohatí. Európske peniaze nie sú zadarmo, platíme za ne vysokú daň.
Matúš Pošvanc
Autor pracuje v Nadácii F. A. Hayeka.
Po druhé sa hovorí, že zdroje EÚ potrebujeme, pretože súkromný kapitál by niektoré projekty nefinancoval, kvôli ich stratovosti. Tento argument vlastne hovorí: z eurofondov financujeme projekty, ktoré sú neefektívne. Strata je totižto dôkaz neefektivity. Výsledok je pokles blahobytu celej spoločnosti. Zároveň platí, že pokiaľ je strata realizovaná súkromnou investíciou, aj podnikatelia sa môžu totižto pomýliť, poškodení sú oni samotní. Pri eurofondoch sú to však všetci daňoví poplatníci EÚ, pretože tie sú platené z našej kapsy.
Dnes sme sa už poučili. Eurofondy musia ísť na budovanie infraštruktúry a poznatkovú ekonomiku. To zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a pomôže vyrovnávať regionálne rozdiely. Ďalší omyl. Samotné míňanie týchto peňazí nezabezpečí konkurencieschopnosť Slovenska. Tú je možné zabezpečiť len prostredníctvom vhodného podnikateľského prostredia. Eurofondy nemôžu z princípu zabezpečiť taký rozvoj, aký je možný prostredníctvom súkromného kapitálu, ktorý je objemovo vyšší a aj efektívnejší. Zároveň „investovanie“ eurofondov napr. do oblasti vedy a vysokého školstva, z ktorých ani jedna neprešla dodnes zásadnou inštitucionálnou zmenou, je vyhadzovanie peňazí von oknom. A pokračovanie reforiem je nutné i v oblasti regionálneho školstva. A možnože budeme naozaj mať pár kilometrov diaľnic naviac, ale to automaticky neznamená, že bude viac pracovných miest, viac podnikateľov a vyšší blahobyt.
Eurofondy sú však zadarmo, povie väčšina z nás. To je rovnako mýtus. Slovensko prispieva značnou sumou do spoločného rozpočtu EÚ a i keď sme dnes tzv. čistí prijímatelia, nemusí to platiť naveky. Rovnako si musíme uvedomiť, že častou podmienkou eurofondov je kofinancovanie zo štátneho rozpočtu, čo už priamo daňový poplatník cíti. Najväčšou daňou, ktorú však pre eurofondy platíme, je nespočetné množstvo regulácií a nariadení realizovaných samotnou EÚ, ktoré obmedzujú našu prosperitu a rovnako prosperitu EÚ. Niektoré štúdie dokonca odhadujú, že len zrušením Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je financovaná skoro polovicou rozpočtu EÚ, by krajiny EU mohli ročne rásť o 7 –10 % rýchlejšie. To znamená, že od roku 1996 po dnes by sme boli skoro raz tak bohatí. Európske peniaze nie sú zadarmo, platíme za ne vysokú daň.
Matúš Pošvanc
Autor pracuje v Nadácii F. A. Hayeka.
vyšlo v týždenníku Domino Fórum
13.09.2006
