Stredomorský tiger?
Zákonodarcovia, ktorí si lámu hlavu nad problémom, ako môže krajina
úspešne prejsť na trhovú ekonomiku, sa môžu inšpirovať na Balkáne.
Bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora je na najlepšej ceste
k dosiahnutiu svojho cieľa.Čiernohorská nenásilná revolúcia sa začala dávno pred májovým referendom. Krajina začala dlhú cestu premeny na „západnú ekonomiku“ už v 90-tych rokoch zavádzaním politických a ekonomických reforiem. Oddelením od Srbska sa Čierna Hora oslobodila od ťažkopádnych zákonov, ktoré brzdili jej ekonomický rast. Po prvýkrát od roku 1918 má Čierna Hora osud vo vlastných rukách.
Otázkou je, akú cestu si novovzniknutý štát zvolí. Bude pokračovať v zavádzaní reforiem? Alebo napodobní iné rozvojové štáty, ktoré po počiatočných úspechoch poľavili v reformnom úsilí?
Doterajšie reformy boli zväčša zamerané na liberalizáciu ekonomiky a budovanie podnikateľského prostredia. Napríklad, predtým ako vstúpila do únie so Srbskom, znížila Čierna Hora clá na dovoz a vývoz. Navzdory srbským požiadavkám na harmonizáciu taríf to Čierna Hora odmietala a postupovala pri žiadosti o prijatie do WTO samostatne.
Postup Čiernej Hory pri rozvoji kapitálových trhov bol jeden z najúspešnejších na svete, ktorého výsledkom bolo pritiahnutie zahraničného kapitálu. Privatizačný zákon, prijatý v roku 1999 vytvoril stabilné základy, ktoré viedli k úspechu na kapitálových trhoch. Tento úspech bol na ceste zo socialistickej na trhovú ekonomiku veľmi dôležitý. Ako priamy dôsledok sa Čierna Hora stala vedúcim regionálnym hráčom v objeme obchodu a na vzostupe je v krajine aj vlastnenie akcií.
Nádejný začiatok ešte nezaručuje Čiernej Hore, že aj zavádzanie ďalších reforiem pôjde ako po masle. Niekoľko nedokončených reforiem ťahá krajinu smerom vzad. Aj napriek úsiliu o dosiahnutie rozpočtového prebytku Čierna Hora stále zápasí vysokými rozpočtovými výdavkami, ktorých výška bola konci roka 2006 bola 44,6% HDP. Pracovný trh v Čiernej Hore ostáva naďalej silno regulovaný a nelegálna ekonomika prekvitá.
Pri vzniku novej krajiny pretrvávajú ústavnoptávne problémy. Momentálne najväčším problémom sa javí otázka, , či by sa mala krajina uchádzať o vstup do Európskej únie. Pre väčšinu obyvateľstva je odpoveď jasná okamžite, pretože členstvo v Európskej únii vnímajú ako všeliek na všetky neduhy. Viacero krajín EÚ, vrátane zakladateľských, ako napríklad Francúzsko, Nemecko a Taliansko vôbec nie je v dobrej forme. Trápia ich rozpočtové deficity, rastúca zadlženosť verejných financií, vysoká nezamestnanosť a nízky reálny hospodársky rast. Rast HDP Čiernej Hory dosiahol v rokoch 2002 až 2005 pätnásť percent, pričom v prípade niektorých západných ekonomík to bolo iba asi 3 percentá..
Budúcnosť Čiernej Hory je
nesporne nádejná. Cestovný ruch prekvitá najmä vďaka najnovšej bondovke,
ktorá spravila čiernohorským letoviskám výbornú reklamu. Počiatočné
reformy naviedli Čiernu Horu na správnu cestu, ďalšie zaručili krajine
vysoký ekonomický rast. Krajina ale ešte stále stojí na križovatke a musí
urobiť veľa dôležitých rozhodnutí. Ak sa jej to podarí, môže sa stať
Čierna Hora prvým stredomorským tigrom.
Autori:Frederic Sautet and Kyle McKenzie
Zdroj: http://www.tcsdaily.com/Article.aspx?…
Preklad: Filip Viskupič
