Peniaze a inflácia
Vo
vedeckej práci nazvanej Pochopenie vývoja inflačného procesu, ktorá bola
iba nedávno publikovaná, skupina odborníkov z privátneho sektora
a vyštudovaných ekonómov súhlasili s politikou FEDu, ktorý sa zameriava
hlavne na udržamie cenovej stability.
Ekonómovia však varovali FED. Autori správy poukazujú na to, že ich výskum
prišiel na to, že inflačné očakávania nespôsobujú infláciu, ale iba
vytvárajú predpoklady na jej vznik.
Jadrom ich analýzy je modifikovaná Phillipsova krivka, ktorá je
charakterizovaná Novou Keynesovou Phillipsovou krivkou ( New Keynesian Phillips
Curve – NKPC ). To, čo poháňa inflačný proces v tomto spôsobu myslenia
je očakávaná inflácia, minulá inflácia, medzera HDP a rôzne rušivé
vplyvy, ako napr. nepredvidateľné udalosti. Podľa tohto modelu inflačné
tlaky spôsobuje nárast medzery HDP, teda relatívny nárast skutočného HDP
oproti potenciálnemu HDP.
Použitím NKPC a dvoch dalších rovníc, ktoré determinujú veľkosť
medzery HDP a úrokovej sadzby, vedci spravili pokus o odhad príčiny veľkej
inflácie medzi rokmi 1960 a koncom rokov sedemdesiatych. Ekonómovia teda
poskytli vysvetlenie zníženia tempa inflácie od začiatku osemdesiatych
rokov. Podľa výsledkov, príčinou veľkej inflácie je nedostatok ochoty zo
strany FED-u o udržanie cieľu cenovej stability. Mierna inflácia od
osemdesiatych rokov, podľa týchto ekonómov, je zapríčinená zvýšená
angažovanosť centrálnych bankárov v udržiavaní cenovej stability. Napriek
použitiu sofistikovaných matematických a štatistických metód sa autori
daného dokumentu nedostali k jadru inflácie. Dokument obsahuje množstvo
opisov cenových zmien, bez uznania úlohy, ktorú majú v zmenách cien
peniaze. Celistvý obraz nám podáva modifikovaná Phillipsová krivka
a black-box analýza časových radov. A hoci tento dokument narába
s pojmom inflácia, nikde nebol tento pojem definovaný. Používanie
nedefinovaného pojmu s matematickým aparátom nespraví danú analýzu
zmysluplnou, ak objekt analýzy nie je jasne definovaný.
Definícia inflácie
Inflácia je vlastne znehodnocovanie peňazí. Na príklad, v histórii
inflácia vznikla, keď vládca chcel prinútiť občanov, aby mu dali všetky
zlaté mince pod zámienkou, že budú nahradené novými zlatými mincami.
Vtedy chcel kráľ znehodnotiť obsah zlatých mincí pridávaním iného kovu
a vrátiť občanom takéto “zlaté “ mince. Vďaka takémuto riedeniu
zlatých mincí, mohol potom panovník raziť väčšie množstvo mincí pre
jeho vlastné použitie.
V modernom svete peniaze neobsahujú zlato, ale papierové peniaze spôsobujú
infláciu skôr rastom množstva peňazí v obehu. .Netvrdíme však to, čo
monetaristi, podľa ktorých rast ponuky peňazí spôsobuje infláciu. My
tvrdíme to, že inflácia je rast ponuky peňazí.
Monetárna inflácia a ceny
Väčšina ekonómov a autorov definuje infláciu ako všeobecný rast cien,
ktorý je charakterizovaný tzv. Indexom spotrebiteľských cien ( CPI ). Rast
cien môže a nemusí byť vyvolaný infláciou. Čo je to cena statku? Je to
množstvo peňazí, ktoré treba vynaložiť na získanie jednotky statku.
Teraz, ak pre danú jednotku statku stúpa ponuka peňazí, to znamená, že
viac peňazí bude dostupných pre daný statok. Zrejme vtedy pred výmenou (
peňazí za daný statok ) sila peňazí poklesne, teda cena statku ( tovaru )
stúpne. Skrátka, v tomto prípade inflácia je vyvolaná všeobecným rastom
cien.
Podľa väčšiny ekonómov, ak rast v ponuke peňazí je presne v zhode
s rastom produkcie statkov, potom je to v poriadku, cenová hladina nestúpa
a inflácia nehrozí.
Pre hlavný prúd ekonómov, rast ekonomickej aktivity je takmer vždy videné
ako spúšťač pre rast cenovej hladiny.Ale prečo by mal rast produkcie
statkov viesť k rastu cenovej hladiny? Ak množstvo peňazí ostáva
nezmenené, potom tu nastane situácia chýbajúcich peňazí na jednotku tovaru
a ceny klesajú. Tento záver nie je ovplyvnený ani skutočnosťou, že
ekonomika je veľmi blízko potenciálneho outputu. Iba ak tempo peňažnej
expanzie prekoná tempo rastu výroby statkov, nastane rast cenovej hladiny.
Dôležité je, že tento rast cenovej hladiny je z dôvodu rastu peňazí
v obehu a nie kvôli rastu produkcie.
Ďalšie vysvetlenie pre rast cenovej hladiny je rast miezd v situácii, kedy
ekonomika je blízko potenciálneho outputu. Ak množstvo peňazí zostáva
nezmenené, potom nie je možný rast cenovej hladiny statkov. Opäť
spúšťačom rastu cenovej hladiny je monetárna expanzia.
Za podmienky, že inflácia je spôsobená monetárnou expanziou, domnievame sa,
že kľúčovým faktorom pre zrýchlenie rastu cien v období medzi polovicou
60 – tych rokov a koncom 70 – tych rokov je silná monetárna expanzia
v danom období.
Oproti prevládajúcemu uvažovaniu, zaujatie FEDu cenovou stabilitou a
udržanie rastu CPI v čiastočne akceptovateľných hraniciach, môže
priniesť nepríjemné prekvapenie. Na príklad, výsledok silnej monetárnej
expanzie a silného rastu produkcie bol taký, že ceny ostali stabilné.
Napriek tejto stabilite sa pravdepodobne objavia rôzne nepriaznivé vedľajšie
efekty, prameniace z monetárnej expanzie. Preto odporúčame,aby sa
tvorcovia politiky FEDu zamerali na zdroje monetárnej inflácie ako na
symptómy inflácie.
Frank Shostak
