Bezpredmetnosť hraníc

V posledných dňoch vo mne rezonuje pre niekoho najvýznamnejšie udalosť posledných dní, ktorou je vstup Slovenska do Schengenu. Na Schengenský dohovor sa môžeme pozerať z viacerých uhlov. Ja sa pokúsim naň reagovať z pohľadu prirodzených práv a slobodnej spoločnosti. 

Z pohľadu prirodzených práv je každý jednotlivec vlastník seba samého. Znamená to, že každý jednotlivec preberá v plnej miere zodpovednosť za svoje činy. Je pánom nad svojim osudom a za svoje rozhodnutie je plne zodpovedný. Dobrovoľne teda prijíma všetky dôsledky, ktoré vznikajú na základe jeho činnosti. Keďže každý jednotlivec je a priori vlastník seba samého- svojho tela, je jasné, že toto telo aj ovláda. Znamená to, že svojím telom hýbe a v súčinnosti s rozumovou činnosťou je evidentné, že má každý človek túžbu sa pohybovať. Keďže je jednotlivec je jediným, výhradným a teda originálnym vlastníkom seba samého, je zrejmé a prirodzené, že sa takýmto vlastníkom jednotlivca nemôže stať nik iný. Ak by sme totiž aj primäli fakt, že niekto sa môže stať vlastníkom tela iného jednotlivca , nemôže za iného jednotlivca myslieť a nemôže fyziologicky konať za jednotlivca. Môže mu vydávať len príkazy. Jednotlivec má teda právo pohybovať sa kdekoľvek po svete bez toho, aby mu v tom bránil iný jednotlivec, pokiaľ neporušuje vlastnícke práva iných osôb.

Z pohľadu slobodnej spoločnosti sú hranice štátov bezpredmetné. Slobodnú spoločnosť je možné medzi iným charakterizovať aj dobrovoľnosťou, zmluvnosťou a bezhraničnosťou. V spoločnosti, ktorá je vybudovaná na vyššie spomenutých princípoch, nie je dôležitý štát ako agentúra s monopolom na moc, ale práve zmienená dobrovoľnosť. Slobodná spoločnosť je charakteristická tým, že nereguluje právne a zmluvné vzťahy na základe geopolitiky, ale len na základe prejavov vôle jednotlivých subjektov. To znamená, že môže byť akokoľvek veľká, bez ohľadu na štáty, pretože pokiaľ rešpektuje princípy prirodzeného práva a zásady zmluvnosti, tak nie je potrebná moc tretej strany- arbitra. Slobodná spoločnosť vytvára vzájomné vzťahy bez ohľadu na hranice a štáty. Vytvára ich na základe jednotlivcov, ich subjektívnych pohnútok, priateľských vzťahov a pod.

Preto sa na Schengenský priestor pozerám asi z iného pohľadu než väčšina. Považujem ho za výhru slobodnej spoločnosti nad politikou. Schengen je dôkazom, že hranice môžu byť a v niektorých častiach a pre niektorých obyvateľov Zeme sú bezpredmetné. Ľudia sa tu môžu pohybovať ako plnoprávny vlastníci seba samých. Pokiaľ neporušujú vlastnícke práva tretích osôb nemusia byť obmedzovaní hranicami a štátnou mocou. Slobodná spoločnosť, pre ktorú boli hranice častokrát skôr prekážkou ako osohom sa môže opäť plnohodnotne  vyvíjať svojim smerom.

Príkladom takejto slobodnej spoločnosti môže byť Podhalie a severný Spiš, kde žije enkláva goralov. Gorali po dlhé stáročia žili v svojej slobodnej spoločnosti, nikdy nevytvorili svoj vlastný štát. Ani nikdy nikoho neobmedzovali v pohybe von ani dovnútra svojho geografického teritória. Dôkazom toho môže byť dlhoročné spolužitie viacerých národností na tomto území , ktoré spolu vytvorili slobodnú spoločnosť severného Spiša a Malopoľského Podhalia. V priebehu 20. storočia bola táto spoločnosť viackrát rozdelená a nakoniec bola násilne rozdelená medzi dva štáty s prísne stráženou demarkačnou čiarou. Ľudia obývajúci tento región sa stali utláčanou politickou menšinou, ktorá sa musela podriadiť pre nich vzdialenému a problému neznalému politickému centru.

Schengenský dohovor považujem za víťazstvo slobodnej spoločnosti. Je zarmucujúce, že slobodná spoločnosť sa takýchto aktov musí domáhať politickou cestou. Sloboda  slobodnej spoločnosti je determinovaná politickou spoločnosťou. V srdci ma však akt rozšírenia Schengenu utvrdzuje v presvedčení, že liberálne hnutie bojujúce za slobodnú spoločnosť a prirodzené práva nie je márne a prináša svoje ovocie. Ako napríklad v prípade jasného postoja slobodnej spoločnosti, ktorou je bezpredmetnosť hraníc.     

Patrik Kolesár