Neefektivita dotácií MHD
Argument, že súkromný sektor by nedokázal zabezpečiť prepravu za prijateľné ceny a v prijateľnej kvalite sa minie účinku, len čo si uvedomíme že v Nitre bola mestská autobusová doprava v rukách súkromných prepravcov do roku 1948, kedy po ich nútenej likvidácii zákonom č. 311/48 vznikli vysoko-nákladové Dopravné závody, ktoré mali problémy reagovať na potreby občanov. Na počiatku nového milénia prežíva opäť renesanciu súkromný dopravný sektor, povzbudený najmä pozitívnym ekonomickým vývojom v krajine.
Cestujúci v meste Trenčín sú nútení od novembra 2007 platiť nové, zvýšené tarify cestovného. Napriek niekoľko sto miliónovej dotácii, z ktorej časť už dostala a postupne ešte dostane súkromná firma (v roku 2007 40 miliónov), firma i samospráva presviedča svojich občanov, že zvyšovanie cien je nevyhnutné. Ide o klasický prípad dotovaného monopolu, ktorý namiesto zvyšovania efektivity radšej žiada o dotácie. Je možno veľmi ťažké predstaviť si situáciu, že by si žiadne výkony vo verejnom záujme neobjednalo. Všetky náklady by sa tak plne premietli do ceny lístka. A mesto by nechalo vysoko-nákladovú spoločnosť napospas konkurencii. Čo by sa asi dialo? Určite to, čo sa deje práve teraz v meste pod Zoborom.
Detailný popis stratégie na riešenie problému
Firma prevádzkujúca Šarkany (oficiálny názov firmy) má celkovo 5 osem miestnych vozidiel, ktoré jazdia 10 – 12 hodín denne. Denne odvezie jedno vozidlo približne 250 cestujúcich a mesačne je to približne 5000–6000 cestujúcich. Šarkany si počas svojej krátkej existencie získali veľkú popularitu u cestujúcich. Doprava je pohodlnejšia, flexibilnejšia a Šarkany majú dokonca aj svojich pravidelných cestujúcich a tí najradšej cestujú „svojim“ Šarkanom. Prevádzkovateľ ponúka jazdy v rámci mesta, ale na objednávku aj na celom Slovensku a takisto do zahraničia. Šarkan sa snaží vyplniť medzeru na trhu, kedy je auto malé, taxík drahý a autobus veľký. O tom, že sa mu to darí úspešne svedčí fakt, že si mohol dovoliť znížiť cestovné, napriek tomu je doprava stále rentabilná.
Proces konkurencie:
Šarkany jazdia v Nitre približne od roku 2003. Zákazník sa vtedy mohol zviesť Šarkanom (názov vozidla) za jednotnú cenu 12 Sk kdekoľvek v meste. Neskôr pribudla konkurencia ďalších 2 firiem, nitriansky Blesk jazdil za 12 Sk a , a ďalší dopravca prišiel na trh s cenou 10 Sk. Neskôr aj Šarkan upravil cenu na 10 Sk za jazdu kdekoľvek v meste. Začiatkom decembra roku 2007 vstúpil na trh v poradí 4. prepravca so svojim Motibusom a cena bola stanovená na 10 Sk v rámci celej Nitry. Celkovo teda na území mesta na konci roku 2007 podnikajú 4 súkromné spoločnosti, nedotované samosprávou. Pre porovnanie, dotovaná SAD Nitra (v roku 2007 predstavovala dotácia 50 miliónov) stanovila cenu základného cestovného lístku na 16 SK. Niektoré vybrané skupiny obyvateľstva majú zľavy.
Inovatívne riešenia:
Cestujúci oceňujú najmä pohodlie vozidla v porovnaní s tlačenicou v autobuse. Dokonca aj študenti ho často využívajú na cestu z autobusovej stanice na internáty, keď majú ťažkú batožinu, pretože je oveľa flexibilnejší a pohodlnejší. Šarkany flexibilne reagujú na požiadavky firemných zákazníkov, ktorí žiadajú o podobné služby a vnímajú ich ako jeden zo sociálnych benefitov pre svojich zamestnancov a motivačný faktor pri ich udržaní si.
V záujme rentability ponúka okrem týchto služieb aj možnosť inzerovania na takmer celej ploche auta, možnosť odvozu bytového zariadenia a doplnkov, odvozy batožín na letisko, prípadne prenájom vozidla na dovolenku pre väčšiu skupinku ľudí. Všetky služby ktoré ponúka, ponúka s cieľom udržať cenu cestovného lístku na úrovni konkurenčných cien.
Popis výsledkov riešenia
Ak podľa vyjadrení zástupcov Mesta Trenčín je nutné dotovať súkromnú spoločnosť, pretože náklady na jeden cestovný lístok sú približne 23 Sk (na každý lístok, nielen zľavnený!) je takisto vhodné pozrieť sa na príklady z Nitry a položiť si otázku, ako je možné, že tu ceny permanentne klesajú napriek tomu nedochádza k znižovaniu kvality, práve naopak, a takisto k znižovaniu cestovného dochádza aj napriek tomu, že konkurujúce si firmy nepoberajú žiadne dotácie vo „verejnom záujme“. Samosprávy sa väčšinou snažia obyvateľom podsúvať mätúce informácie – napríklad, že ak samospráva nedotovala, všetky náklady by sa prejavili vo vysokej cene lístka a že potom by ju museli hradiť oni. V skutočnosti tieto vysoké náklady zaplatia tak či tak obyvatelia prostredníctvom svojich daní. A zaplatia ich aj študenti, dôchodcovia, nízkopríjmové rodiny. Ak sa chce samospráva správať sociálne mala by uvažovať nad podporou konkrétnych skupín obyvateľstva a nie podporou konkrétnych podnikateľských subjektov. V Nitre konkurenčný proces medzi dopravcami spôsobuje pokles cien, pretože núti podnikateľské subjekty správať sa racionálne a nemrhať prostriedkami na nákup predražených autobusov za ktorých kvalitu nie sú cestujúci ochotní platiť. Prepravcovia takisto dokážu efektívnejšie využiť autá pre iné účely a vykrývať tým „hluché miesta“ v ktorých by neprinášali vozidlá tržby.
V Trenčíne a iných mestách by sa možno mohli inšpirovať, prestať dotovať monopol a vyčkať na blahodarné účinky konkurencie v podobe znižovania cestovného a zvyšovania kvality – konkurencia je totiž nepodplatiteľná, na rozdiel od niektorých poslancov.
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Nitra
http://www.trencin.sk/index.php?…
http://www.trencin.sk/index.php?…
http://www.trencin.sk/index.php?…
