Územné plánovanie je z filozofického hľadiska diskriminačné a nespravodlivé voči vlastníkom nehnuteľností, ktorí nemôžu podľa svojich predstáv nakladať so svojim vlastníctvom. Uprednostňuje jedných na úkor druhých. 
Praktické a na prvý pohľad neviditeľné dôsledky územného plánovania, ktoré odhalili vedecké štúdie – zvyšuje zápchy a zahltenie komunikácií a výrazne zvyšuje ceny bývania, čo má negatívne dôsledky najmä na stredne a nízkopríjmové rodiny. Tieto problémy vyplývajú zo samotnej tvorby plánu tzv. „kresliacimi inžiniermi“, ktorí zakresľujú obchodné, obytné, priemyselné a iné zóny bez akejkoľvek informácie o tom, či je po týchto zónach dopyt, aký veľký je, kde v priestore sa nachádza. To vedie k umelému obmedzovaniu ponuky a realizácii investícií, ktoré by na neobmedzovanom trhu neboli nikdy realizované. 
Medzi negatívne dôsledky územného plánovania môžeme priradiť napríklad zvyšovanie nákladov: Územné plánovanie zvyšuje transakčné náklady na investičné rozhodnutia, ktoré môžu prevyšovať výhody z tohto plánovania. Samotný proces tvorby a implementácie územného plánu býva takisto finančne náročný. Okrem toho je vo všeobecnosti charakteristický korupciou a uprednostňovaním lobingových skupín na úkor ostatných. Samosprávy majú tiež tendenciu zvyšovať náklady investorom tým, že požadujú za vydanie povolenia vybudovanie určitých služieb občianskej vybavenosti, ktoré investori následne premietajú do cien. V záujme koho? Územné plánovanie je obhajované pre jeho údajnú schopnosť eliminácie negatívnych externalít – t.j. nákladov prenášaných na iné subjekty. Je ale takýto pevne stanovený plán jedinou možnou alternatívou? Neexistujú trhovo konformné riešenia, ktoré by boli efektívnejšie? 

Detailný popis stratégie na riešenie problému 

Príkladom takéhoto riešenia môže byť, Houston, najväčšie mesto v štáte Texas a štvrté najväčšie mesto v Spojených štátoch amerických. Celkový počet obyvateľov prevyšuje 2 milióny a rozloha 1600 km². Napriek týmto impozantným číslam je to mesto BEZ ÚZEMNÉHO PLÁNU, ba dokonca nikdy žiaden územný plán ani nemalo. Absencia územného plánu neznamená, že neexistujú iné regulačné mechanizmy. Tieto existujú ako na miestnej, štátnej, tak aj federálnej úrovni. 

Problém negatívnych externalít 
Tento zdanlivo inak neriešiteľný problém má prekvapujúco jednoduché riešenie, a tým je vytváranie dobrovoľných asociácií vlastníkov pozemkov. Asociácie, ktoré vznikajú v Houstone, môžu mať aj niekoľko tisíc členov a prostredníctvom takzvaných „restrictive covenant“ – obmedzujúcich zmluvných záväzkov, dokážu efektívne kontrolovať akúkoľvek investičnú aktivitu v území ich pôsobnosti. Obmedzenia sú diferencované a každá asociácia si určuje svoje vlastné. Určujú si napríklad podmienky výstavby nových budov – ich výšku, natočenie ku komunikáciám, účel využitia, zmeny účelu využitia existujúcich nehnuteľností..iné. Výhoda takýchto dobrovoľných spoločenstiev alebo asociácií oproti samospráve je vo flexibilite s akou môžu meniť pravidlá, podľa aktuálnych potrieb. 
Asociácie môžu vyberať povinné alebo dobrovoľné príspevky, s možnosťou určenia účelu ich použitia, aktívne zapájajú svojich členov do riešenia problémov komunity, napríklad zvyšovanie bezpečnosti organizovaním rôznych seminárov, vytváraním susedských hliadok. Organizujú rôzne súťaže a iné aktivity. To vytvára silný pocit spolupatričnosti a blízkosti komunity. Takisto dokážu efektívne nahradzovať niektoré funkcie samosprávy formou dobrovoľníckej činnosti – starostlivosť o kvety, stromy, údržbu parkov, financovanie knižníc, tvorbu detských ihrísk, ochranu pamiatok a mnohých ďalších. 
Všetko toto robia s cieľom získať konkurenčnú výhodu oproti ostatným súťažiacim asociáciám a zvyšovať tak hodnotu svojich nehnuteľností. Výsledkom tejto súťaže je neustále zlepšujúca sa kvalita služieb a bývania. Je úplne zrejmé a výsledky výskumu to potvrdzujú, že nehnuteľnosti, ktoré z akýchkoľvek dôvodov nepatria do žiadnej z takýchto asociácií majú konkurenčnú nevýhodu, pretože nemôžu garantovať „že v ich blízkosti nevyrastie nová skládka odpadu“ a ich trhová hodnota je v priemere nižšia. Tieto asociácie tak garantujú, že nedôjde k žiadnej živelnej, ničím nekontrolovanej aktivite vlastníkov, ktorí by mohli „poškodzovať“ svojou činnosťou pôvodných obyvateľov a vlastníkov. 

Popis výsledkov riešenia 

Keďže neexistuje žiaden územný plán, márne by ste hľadali centrum mesta. Nič také v Houstone nie je. Paralelne existuje niekoľko lokalít, ktoré ponúkajú kombináciu všetkých potrieb nutných pre život – od administratívnych budov, obytných zón, po miesta oddychu a relaxu, nákupných centier a iných. 

Vplyv na dopravu 
Takáto koncentrácia viacerých funkcií vo viacerých častiach mesta tiež znižuje dopravné zápchy a čas potrebný na dennú dochádzku za prácou. Podľa US Census, medzi rokmi 1990 – 2000 časy dochádzky do práce vzrástli o 17,9 % v Bostone, a len o 10,4 % v Houstone. Okrem toho, populácia v Houstone vzrástla za dané obdobie o 8,7% zatiaľ čo v Bostone o 2,2 %. Ak si to dáte dokopy, je jasné, že v Bostone dochádza k väčším nárastom tohto času, napriek bezvýznamnému nárastu populácie. 

Výhody v podobe nižších cien bývania
Neexistencia územného plánu zvyšuje množstvo pozemkov vhodných pre viac druhov bývania a to tlačí ceny smerom dolu. Okrem toho konkurencia medzi týmito lokalitami pôsobí tiež na znižovanie cien bývania, a tak na rozdiel od iných amerických miest, ktoré majú územné plány, sú v Houstone ceny nehnuteľností v priemere oveľa nižšie. Napríklad, v porovnateľnom Portlande bola priemerná cena 4 izbového bytu v decembri 2006, veľkosti 200m2 $357 000, zatiaľ čo v Houstone cena bytu porovnateľného štandardu bola o viac ako polovicu nižšia $155 000. Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa Houston radí medzi hlavné metropoly s cenovo dostupným bývaním. To umožňuje aj stredným, a pracujúcim vrstvám žiť svoj Americký sen. 
Iný prieskum zasa ukazuje, že najdôležitejším dôvodom pre migráciu obyvateľov je dostať sa niekam, kde sú ceny bývania alebo dane nižšie. 

Iné pozitíva: 
Absencia územného plánovania umožňuje vyššiu sociálnu a ekonomickú mobilitu, ktorá je jednou z podmienok neustále sa zvyšujúcej kvality života. Neexistujú žiadne náklady na tvorbu a implementáciu územného plánu a z toho vyplývajúca nulová korupcia.

Záver: 
Myšlienka života bez územného plánovania sa môže zdať ako návrat do stredoveku. Napriek tomu, obyvatelia Houstonu v poradí treťom referende o územnom plánovaní v roku 1993 vyjadrili svoj jasný nesúhlas s touto myšlienkou. A tak už od roku 1863, kedy ho založili dvaja New Yorkský podnikatelia, zostáva štvrté najväčšie americké mesto bez územného plánu. Je pomerne rozšíreným argumentom, že od určitej veľkosti, ktorú dosiahne mesto je efektívnejšie plánovanie na centrálnej úrovni, obyvatelia štvrtého najväčšieho amerického mesta si to zjavne nemyslia.