Sloboda a Ludwig von Mises
Liberalizmus zažil počas svojej zhruba tristoročnej existencie rôzne obdobia. Po zlatej ére konca 17. storočia a prakticky celého 18. storočia prišlo v 19. storočí k postupnému poklesu jeho vplyvu a k nástupu kolektivistických ideológií, ktoré s výnimkou posledných dvoch desaťročí dominovali takmer celému 20. storočiu. Rakúska škola ekonómie a Ludwig von Mises ako jej významný predstaviteľ sa nielen zaslúžili o to, že liberalizmus prečkal aj tie najhoršie časy, ale bez nich by nebola mysliteľná renesancia liberálnych myšlienok, ktorej sme svedkami v súčasnosti tak na Západe, ako aj na Východe.
Len ťažko možno nájsť ďalšieho ekonóma, ktorý by tak dokonale a detailne porozumel fungovaniu trhu, a ktorý jasnozrivejšie vedel analyzovať či dokonca predvídať katastrofálne dôsledky štátneho zasahovania do trhových procesov. Už v roku 1912 vo svojej dizertácii, ktorá sa zaoberala problematikou ekonomických cyklov, a ktorú neskôr rozpracoval do podoby komplexnej peňažnej teórie, skonštatoval, že ekonomické výkyvy sú zapríčinené manipuláciou úrokových sadzieb a peňažnej ponuky zo strany štátu, ktorú zasa možno vysvetliť politickými dôvodmi.
Ako ekonóm klasického liberálneho razenia bol presvedčený, že pokrok, ktorý západná civilizácia dosiahla v 18. a 19. storočí, mohol nastať len vďaka rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve, deľbe práce a dobrovoľnej výmene. Každý útok proti trhu preto vnímal ako útok proti základom prosperity, ktorý by mohol ľudstvo opäť uvrhnúť do stavu biedy a nedostatku.
Presne v uvedenom duchu Mises celý život ostro kritizoval aj všetky formy intervencionizmu, vrátane socializmu. Už v roku 1920 napísal článok o socializme, ktorý sa mal veľmi rýchlo stať slávnym. Mises v ňom presvedčivo dokázal, že socializmus nemôže ekonomicky normálne fungovať, pretože likviduje trh, čím bráni vzniku trhových cien, bez ktorých je nemožná akákoľvek ekonomická kalkulácia. Túto argumentáciu detailnejšie rozviedol v práci Socializmus, ktorú publikoval o 2 roky neskôr.
Ak si uvedomíme, že uvedený názor prezentoval Mises len niekoľko rokov po nastolení socializmu v Rusku, nemožno sa čudovať, že na jeho hlavu sa zniesla spŕška kritiky zo všetkých strán. V ďalších rokoch sa rozpútala intenzívna „diskusia o nemožnosti kalkulácie za socializmu“, v ktorej prominentní socialistickí ekonómovia tej doby (napr. Oskar Lange či Abba Lerner) tvrdili opak. Až krach socialistických ekonomík o 70 rokov neskôr definitívne potvrdil, že pravdu v tomto spore mal Mises. S odstupom času tak možno jeho postoj hodnotiť ako jeden z najobdivuhodnejších intelektuálnych výkonov celého 20. storočia.
Vrcholom jeho tvorivej aktivity je však jeho monumentálne dielo, ktoré bolo publikované v roku 1949 pod názvom Human Action. Mises v ňom ekonómiu zasadzuje do širšieho rámca spolu s ostatnými spoločenskovednými disciplínami a rozvíja tzv. praxeológiu, vlastnú unikátnu metodológiu skúmania ľudského správania založenú na spoločnom úsilí ekonómie, histórie, sociológie, filozofie, psychológie, filológie, atď. Aj napriek tomu, že od publikovania tejto knihy uplynulo už viac než 50 rokov, myšlienkové bohatstvo v nej obsiahnuté nie je ešte celkom docenené a zostáva tak výzvou aj pre ďalšie generácie.
Mises prežil nielen dlhý a plodný, ale zároveň aj veľmi neľahký život typický pre génia. Daňou za to, že často išiel proti prevládajúcemu kolektivistickému duchu doby, v ktorej žil, boli nielen pocity izolovanosti a opustenosti, ale aj výsmech a ústrky, ktorých sa mu v hojnej miere dostávalo zo strany jeho okolia.
Socialisti ho nenávideli, pretože presvedčivo demonštroval nebezpečnosť ich myšlienok. Ani po presťahovaní z Európy do USA sa jeho situácia nezlepšila. Americké univerzity, na ktorých vtedy dominovali kolektivistické, socialistické a protitrhové názory, pre neho nenašli adekvátne miesto. Miesto hosťujúceho profesora na New Yorkskej univerzite zastával len vďaka súkromnej nadácii, ktorá ho financovala až do jeho odchodu do dôchodku v roku 1969. Mises sa teda svojim myšlienkam nespreneveril a vo svojich postojoch nekompromisne vytrval.
Pozoruhodnosť Misesovho diela a mimoriadna morálna integrita sa stali inšpiráciou pre celé generácie ekonómov v 20. storočí. Nám zostáva len dúfať, že tomu tak bude aj naďalej, a to nielen vo svete, ale aj u nás na Slovensku.
12. 3. 2003
