Čo s tým zlatom?

Mark Williams vo Financial Times napísal, že nedávna korekcia v zlate znamená, že “bublina” praská. Bohužiaľ, neponúka ani jeden dôvod, prečo by mal byť 10 ročný býčí trh v drahých kovoch „bublinou“ a ani prečo by tento rast mal skončiť práve teraz.

Z článku vyplýva, že nie je rozumné investovať do zlata. Toto hlúpe investovanie zjednodušil príchod likvidných ETF (exchange-traded funds), ktoré uľahčili prístup k trhu so zlatom aj pre malých investorov a obchodníkov. Odvtedy sa iracionálny rast priživoval sám na sebe. Citujem: „Do roku 2005 rástol počet investorov, ktorí sa snažili podať logické vysvetlenie prečo zlato nie je viac okrajovou investíciou. Zlato malo byť zabezpečením proti slabnúcemu doláru, globálnemu chaosu, nezodpovedným centrálnym bankám a inflácii. Predpokladali, že s klesajúcou dôverou vo finančný systém bude zlato prirodzene rásť. Aká pochabosť! Ako len tomu mohli uveriť?

Takže pán Williams si myslí, že zlato rástlo len z akejsi zotrvačnosti. Investori predpokladali, že bude rásť, pretože rástlo aj v minulosti. Avšak len nedávno zlato pokleslo, a pokleslo dosť zásadným spôsobom. Cena zlata vyjadrená v amerických dolároch poklesla o 16% oproti svojmu vrcholu z 5. septembra 2011. A pán Williams sa domnieva, že pokles musí pokračovať. Pretože, ak ho investori nakupovali z dôvodu, že jeho cena rástla, teraz ho budú predávať z dôvodu, že jeho cena klesá. V závere článku používa obľúbený a otrepaný bonmot Warrena Buffeta, že zlato nič neprodukuje, nevytvára pracovné miesta a nevypláca dividendy. Ach jaj.

Zlato, to sú peniaze

Každý, kto porovnáva zlato s investíciou, robí chybu. Zlato sú peniaze. Je to trhom zvolené peňažné aktívum. Bolo najdôležitejším peňažným aktívom tisíce rokov. Monetárna hodnota zlata rastie už 10 rokov, ako dôsledok bezvýchodiskovej krízovej situácie do ktorej finančný systém sám smeruje. Dôvera v schopnosť papierových peňazí uchovávať hodnotu prudko klesá. Preto sa ľudia uchyľujú k nákupom zlata. Zlato nenahrádza firemné akcie ani produktívny kapitál. Zlato je substitútom pre papierové peniaze.

Svoj majetok môžete vždy rozdeliť do troch kategórií: spotrebné statky, investičné statky a zlato. Ak nakúpite zlato vo forme šperku, je to spotrebný statok. Ak nakúpite zlato vo forme priemyselného kovu s účelom jeho použitia v produkčnom procese, je to investičný statok. Avšak väčšina ľudí dnes nakupuje zlato vo forme peňažného aktíva, ako uchovávateľa hodnoty, ktorý nie je ani spotrebným ani investičným statkom. Z tohto dôvodu je nutné porovnávať ho s papierovými peniazmi. Je to náhradné (substitučné) aktívum.

Ani papierové a elektronické peniaze, ktoré môže FED tvoriť v neobmedzenom množstve stláčaním tlačidla PRESS, rovnako nič neprodukujú, nevytvárajú pracovné miesta ani neplatia dividendy. Obhajcovia rozšafnejšej politiky kvantitatívneho uvoľňovania – mnoho z nich píše pre FT – si myslí, že to je to, čo papierové peniaze robia. Bohužiaľ, nerobia. Papierové peniaze len udržiavajú verejnosť v presvedčení, že existuje veľa úspor dostupných pre investície, alebo že existuje obrovský reálny dopyt pre finančné a iné aktíva. Monetárna expanzia je len trik, ktorý začína strácať svoje čaro.

Doláre vo vašej peňaženke, rovnako ani zlato vo vašom trezore a ani ETF nevyplácajú dividendy. Načo potom vlastne držíte peniaze? Dôvodom je neistota. Pri súčasných cenách a za súčasných podmienok chcete zostať mimo trhu, nemíňať na spotrebu ani na investičné statky, ale zároveň si chcete uchovať kúpyschopnosť. Dlhotrvajúca expanzia ničím nekrytých peňazí podporovala po desaťročia rast cien akcií, dlhopisov a nehnuteľností. Nie je prekvapujúce, že ľudia už nechcú nakupovať nafúknuté aktíva, potom čo sa úverový boom zmenil na pokles. (Na niektorých trhoch s nehnuteľnosťami a niektorých akciových trhoch sa už začali prejavovať deflačné tlaky. Avšak na trhu s dlhopismi sa zatiaľ nič podobné neprejavuje. Ak pripustíme, že existuje nejaká bublina, potom sú to vládne dlhopisy. Ale aj tieto bubliny raz prasknú – tá európska praská práve teraz).

Ľudia sa rozhodli, že chcú počkať kým tieto nafúknuté dlhové bubliny prasknú a veci budú znova lacné. Avšak toto nechcú dopustiť ani politici ani ich ekonomickí poradcovia. („Oh nie, tá hrozná deflácia. Nie! Panebože, všetko, len nie pokles cien!“) Aby tomu za každú cenu zabránili, alebo len oddialili nevyhnutné, používajú tlačiarne aj za cenu ničenia papierových peňazí. A to je skutočný dôvod prečo by ste nemali držať papierové peniaze, ale vymeniť ich za večné peniaze: za zlato.

Zlato verzus papierové peniaze

Na podporu svojich tvrdení o zlej situácii na trhu zlata, uvádza pán Williams trhovú hodnotu najväčšieho zlatého ETF (ETF sú finančné nástroje obchodované na burze, ktoré svoju hodnotu odvodzujú od podkladového aktíva) GLD na úrovni 65 miliárd dolárov. Dobre, zamyslime sa teda nad týmto: Ben Bernanke vytvoril počas prvých 8 mesiacov roku 2011 z ničoho 640 miliárd dolárov, ktoré odovzdal bankám. Od pádu Lehman Brohters vytvoril FED dolárové rezervy až do výšky 1 800 miliárd, čo je dvakrát viac ako FED vytvoril od svojho založenia v roku 1913 do pádu Lehman Brothers v roku 2008. Alebo ak chcete, 27 krát viac ako je trhová hodnota GLD. Ponuka peňazí meraná indexom M2 vzrástla od pádu Lehman Brothers o 1 750 miliárd. Čo myslíte pán Williams, prečo ešte niekto dnes drží tieto obrovské množstvá papierovej hotovosti? Nie je toto oveľa zaujímavejšia otázka, ako to malé množstvo, ktoré ľudia držia vo forme fyzického zlata?

Najväčším vlastníkom zlata je údajne vláda Spojených štátov amerických. Hovorím „údajne“, pretože už dosť dlho nespravili audit. Hovorí sa, že vláda Spojených štátov má vo svojich trezoroch vo Fort Knox 261 miliónov uncí zlata. Trhová hodnota tohto zlata je na základe aktuálnej trhovej ceny 423 miliárd dolárov. Bernankemu stačilo na vytvorenie takéhoto objemu papierových peňazí obdobie medzi Vianocami a Veľkou nocou. A tým, ktorí rovnako ako pán Buffett radi vtipkujú, že celá vyťažená zásoba zlata sa vôjde pod Eiffelovu vežu s humorom odkazujem, že bilióny dolárov, ktoré FED vytvoril, sa zmestia do ich SIM karty od mobilu. Ha-ha-ha. Všetky sú totiž elektronické – a ak sa náhodou pán B. scvokne a zmení sa na monetárneho doktora Divnolásku, tak tu bude týmito nukleárnymi tlačidlami odpaľovať stále viac nekrytých peňazí.

Aby bolo jasné: fakt, že peniaze sú papierové alebo dokonca nehmotné je pre mňa nepodstatný. Nezáleží na tom. Pre mňa, ako ekonóma rakúskej ekonomickej školy je koncept „vnútornej hodnoty“ na ktorú sa odvolávajú niektorí obhajcovia zlata, keď argumentujú, že zlato sú peniaze, nepodstatný. Peniaze nemusia byť látkovej povahy, aby boli peniazmi. Problémom peňazí v súčasnosti nie je, že sú nehmotné, ale ich perfektne elastická ponuka. Privilegovaní producenti peňazí ich na politickú objednávku vytvárajú ešte väčšie množstvá. To je skutočný problém. A práve preto dnes trh znova vracia zlatu jeho monetárnu hodnotu. Pretože zlato sa nedá tvoriť lusknutím prsta.

Pán Bernanke tvrdí tiež toto: „Vláda Spojených štátov amerických má technológiu, ktorá sa volá tlačiarenský stroj (alebo dnes jej elektronický ekvivalent), ktorý jej umožňuje vyrábať toľko dolárov, koľko si želá prakticky zadarmo. . . Dochádzame k záveru, že v monetárnom systéme papierových peňazí môže odhodlaná vláda vždy zvyšovať výdavky a spolu s nimi infláciu“
Pritom pán Williams sa domnieva, že papierové doláre sú dnes bezpečnejšou stávkou ako zlato: „Obavy o Grécky bankrot a neistotu v Eurozóne pobádajú investorov k nákupom amerických dolárov, ktoré mnohí z nich považujú za bezpečnejšie ako Euro alebo volatilné zlato.“ Hmm. Bezpečnejšie? Žeby?

Kam smeruje zlato?

Pán Williams môže maťsamozrejme pravdu v tom, že cena zlata môže zo súčasných úrovní poklesnúť. Aby sa to stalo, musela by sa znova obnoviť dôvera v papierové peniaze. Tlačiarenské stroje musia prestať tlačiť a musia sa znova objaviť bankroty. Presne to, čo sa stalo v roku 1979, keď bol FED pod Volckerovým vedením. To spôsobilo predchádzajúcu korekciu v zlatej „bubline“. Preto otázka stojí takto: aká je pravdepodobnosť, že sa to stane? Podľa môjho názoru je súčasný výpredaj zlata výsledkom ďalšej deflačnej fázy. Zároveň sa centrálne banky teraz tvária, že nie sú ochotné vytvoriť viac peňazí na riešenie problémov. Hoci s nevôľou, dnes Európska centrálna banka nakupuje talianske dlhopisy a zdá sa, že Bernanke namiesto tlačenia nových peňazí dnes reorganizuje svoje dlhopisové portfólio. Ale bohužiaľ si nemyslím, že táto situácia pretrvá. Som presvedčený o tom, že nepretrvá. Nemajú žalúdok na to, aby sedeli so založenými rukami.

Tlak na pokračovanie v politike kvantitatívneho uvoľňovania všeobecne rastie. Je iróniou, že na rovnakej strane vydania FT, kde pán Williams argumentuje, že zlatá bublina praskla, prezentuje svoj názor aj harvardský ekonóm Kenneth Rogoff, ktorý tvrdí, že dnes nie je situácia iná a problémy môžeme tlačiť pred sebou aj naďalej uvoľňovaním monetárnej politiky tak, ako sme to robili posledné desaťročia. V Číne, Európe a všade inde, stačí vytlačiť viac peňazí. A už som viackrát odkazoval na Martina „prineste mi bazuku“ Wolfa, ktorý zúfalo žiada centrálne banky, aby tlačili viac peňazí.

Dokážu sa centrálni bankári správať zodpovedne a odolať podobným volaniam? Nemyslím si. Nezabúdajme, že nerovnováhy sú dnes oveľa väčšie ako tie v roku 1979. Systém je viac závislý od nákupov za požičané peniaze a preto aj oveľa viac závislý na lacných úveroch. Počas ďalšej nevyhnutnej likvidácie zbankrotujú štáty aj banky – a keď k tomu príde, žiadny centrálny bankár nebude schopný ani ochotný sedieť len tak so založenými rukami. Ak to budú chcieť oddialiť (nevyhnú sa tomu), budú musieť tlačiť ešte viac a ešte rýchlejšie.

Býčí trh, v ktorom sa nachádzame, tu z nejakého dôvodu je a myslím si, že z veľmi dobrého dôvodu. Pokým sa nezmenia hlavné fundamenty (alebo sa zásadne nezmenia politiky), vnímam súčasný výpredaj v zlate ako dobrú príležitosť k nákupu.

Detlev Schlichter

Preklad: Martin Jurčo

Pridaj komentár