|
In: Hospodárske noviny / 2. 7. 2009
Posledné júnové zvonenie neukončilo len školský rok, ale symbolicky odzvonilo i povinnému dôchodkovému sporeniu – druhému pilieru – v podobe, ktorá sa napriek viacerým zmenám stále podobala na systém vytvorený v roku 2004. Môžeme sa síce utešovať, že počet vystupujúcich z kapitalizačného systému je v násobkoch nižší, než si vláda želala a očakávala, na druhej strane sú však ujmy na systéme príliš veľké, než aby bol dôvod oslavovať.
Prístup vlády k druhému pilieru pripomínal stratégiu ľudovodemokratickej armády, bojujúcej za mier tak, že nikde nezostane kameň na kameni. Rozsiahla propagačná kampaň za peniaze daňových poplatníkov, postavená na mýtoch, lžiach a polopravdách, bola bohužiaľ len povestným vrcholom ľadovca, podobne, ako propaganda bola typickým znakom, ale nie podstatou, sveta z orwellovského osemdesiateho štvrtého roka. Azda niet lepšieho príkladu doublethinku ako to, keď generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne s penou okolo úst napáda dôchodkové sporenie, jeho riziká a nevýhody, a zároveň priznáva, že priebežný pilier (na ktorom by mu malo záležať v prvom rade) nebude mať už tento rok peniaze na výplatu dôchodkov (a nie, druhý pilier za to zatiaľ nemôže, transformačný deficit je zatiaľ stále pokrývaný bokom odloženými prostriedkami z privatizácie).
|