Milton Friedman bol jedným z nemnohých ekonómov, ktorý dokázal nielen pracovať vo výskume na tých najvyšších akademických úrovniach, ale zároveň sa svojimi knihami, ako napríklad "Sloboda voľby" dokázal priblížiť aj obyčajným ľuďom bez ekonomického vzdelania. Jeho prínos pre ekonómiu ako vedu je obrovský; jeho prínos pre reálnu hospodársku politiku z neho však robí jedného z najväčších, ak nie najväčšieho, ekonomického mysliteľa minulého storočia.

Vo sfére ekonomickej vedy publikoval Friedman desiatky prác, z ktorých niektoré boli ocenené i Nobelovou cenou. Friedman postavil základné kamene ekonomickej školy monetarizmu a bol jedným zo zakladateľov chicagskej ekonomickej školy. Jeho teórie znamenali radikálny myšlienkový prielom v dobe, keď svetu vládla keynesiánska hospodárska politika, založená na vládnych zásahoch a idei, že vláda si môže rôznymi nástrojmi hospodárskej politiky vyberať medzi infláciou a nezamestnanosťou. Friedman publikoval svoju kritiku takejto politiky, spochybnil koncept takzvanej Phillipsovej krivky, a keď keynesiánska hospodárska politika o niekoľko rokov doviedla svet k stagflácii - situácii s vysokou infláciou aj vysokou nezamestnanosťou - jeho prístup sa potvrdil ako pravdivý.

„Logiku treba nechať na letisku“, tak popísal jeden Kubánec realitu života v tejto krajine. A to som ešte netušil, ako mi táto veta utkvie silno v pamäti. Vynorila sa ihneď, ako som po dvoch týždňoch pozeral cestou späť v lietadle dokument, ktorý mi mal naposledy pripomenúť túto krajinu. Ukazoval spievajúcich Kubáncov a atmosféru Kuby. Vedľa mňa sediace turistky, matka s dcérou, jedna oblečená v tričku s Che Guevarom a druhá s maskáčovou čiapkou s červenou hviezdou, sa vlnili na každý kubánsky tón.

Nemastný, neslaný, nepoteší ale ani neuškodí.

V uplynulom týždni vláda predložila do Národnej rady svoj prvý návrh rozpočtu pre nasledujúci rok. Analytici si vydýchli. Navrhovaný rozpočet skutočne nie je katastrofou. Nie je tou katastrofou, ktorá sa dala očakávať po prečítaní volebných programov vládnych strán, či neskôr programového vyhlásenia vlády. Preto je vo všeobecnosti prijímaný viac-menej pozitívne. Nejde však o nadšenie z dobre vykonanej práce novej vlády, ale skôr o všeobecnú úľavu, že škody nie sú veľké.

Nová Švédska vláda plánuje značne znížiť úlohu štátu v ekonomike a predať štátne podiely v  najznámejších švédskych spoločnostiach vrátane aeroliniek SAS (Scandinawian airlines) a najväčšej škandinávskej banky Nordea.