Súčasný platný dôchodkový systém je koncipovaný tak, že každý občan sa musí povinne zúčastniť dôchodkového poistenia. Buď v jednopilierovom alebo dvojpilierovom systéme. Súčasná výška odvodov dôchodkového poistenia občanov je 22,75 percenta z hrubej mzdy. Zdanlivo to vyzerá, že občan v dvojpilierovom systéme platí rovným dielom štátu a sebe. Nie je to pravda - občan v dvojpilierovom systéme platí deväť percent z dôchodkového poistenia + 4,75 percenta poistenia do rezervného fondu solidarity, čo je spolu 13,75 percenta štátu a len deväť percent na svoj dôchodkový účet. Výsledný pomer je teda 60,4 štátu a 39,6 percenta občanovi.

Myšlienka dobrovoľnosti II. piliera spočíva v tom, že každý občan si musel vybrať, či bude účastníkom povinného jednopilierového alebo povinného dvojpilierového systému. Automatickú povinnosť vstúpiť do dvojpilierového systému majú len občania, ktorí po prvý raz prichádzajú na trh práce. Takto je to zadefinované vo všetkých krajinách, v ktorých funguje povinný dvojpilierový systém. Pokiaľ súčasná vláda chce zameniť povinnosť vstupu za povinnosť výberu, nie je to zásadný problém ani žiaden nezodpovedný zásah do reformy. Ani v najmenšom nepochybujem, že väščina mladých ľudí bude aj tak vstupovať do dvojpilierového dôchodkového systému.

Iným problémom je už možnosť výstupu z dvojpilierového systému. Politici nesprávne uvažujú o dobrovoľnosti aj v tomto prípade. Ešte raz zdô­razňujem, že dobrovoľnosť v dôchodkovom systéme znamená len možnosť výberu medzi dvoma povinnými systémami: jednopilierovým a dvojpilierovým. Ak chce teda súčasná vláda zaviesť akúsi dobrovoľnosť aj v možnosti výstupu, resp. prestupu z jedného systému do druhého, navrhujem umožniť občanom, aby toto rozhodnutie mohli urobiť sami za seba. Riešením by bolo stanoviť čas (napr. do konca roka 2007), v ktorom by mohli zmeniť názor a prestúpiť z jedného povinného systému do druhého. Naopak nepovažujem za vhodné riešenie otvárať polemiku o výhodnosti, resp. nevýhodnosti oboch systémov. Žiaľbohu predošlá vláda nesprávne zadefinovala funkciu a tým aj parametre I. piliera, a táto osudná chyba má za následok veľkú rôznosť názorov na túto problematiku. Osobne si pamätám, aké rozdielne názory a prepočty o nevýhodnosti mali vtedajšie ministerstvo financií a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Som skeptický aj v tom, či by sa rôznymi analýzami a novými výpočtami podarilo stanoviť tú „správnu“ hranicu. Preto nemá zmysel podsúvať výsledky takýchto analýz a výpočtov občanom pri ich rozhodovaní.

Som hlboko presvedčený, že drvivá väčšina z 1,5 milióna účastníkov dvojpilierového systému nezmení svoje rozhodnutie. Naopak, možno občania, ktorí nestihli vstúpiť do nového systému, využijú radi túto možnosť. Ak by sa tak aj nestalo, dvojpilierový systém môže bez problémov fungovať aj s menším počtom sporiteľov.

Úplne zásadnou záležitosťou je však návrh zníženia percentuálnej sadzby príspevkov z deväť na šesť percent. Vzhľadom na uvedené ide teda o zmenu z už nerovného pomeru na ešte nerovnejší v podobe – 73,6 percenta v prospech štátu a 26,4 percenta v prospech súkromných dôchodkových úč­tov. Takáto zmena by už mohla mať ďalekosiahle dôsledky. K množstvu už všeobecne známych výhrad pripájam aj čisto ľudské argumenty: naštrbenie pozitívneho vnímania Slovenska v zahraničí; popudenie si sporiteľov, ktorí to budú vnímať ako hľadanie finančných zdrojov na vianočné dôchodky alebo odškodňovanie nezodpovedných investorov na ich úkor; či poskytnutie reálnej agendy súčasnej opozícii, ktorá bezpochyby bude sľubovať vrátenie sadzby na pôvodnú výšku.

Navrhujem zanechať spory o nepodstatné problémy a sústrediť sa na to, čo je dôležité pre ľudí - zlepšiť a skvalitniť II. pilier a dôkladne zreformovať I. pilier. Ak sa toto podarí zrealizovať, pomôže to všetkým sporiteľom v oboch systémoch. A to by predsa malo byť hlavným cieľom všetkých, súčasnou vládou navrhovaných zmien dôchodkového systému na Slovensku, či nie?
 
Ivan Švejna
 
vyšlo v denníku SME 18. 01. 2007