Martin Chren v denník

 BRATISLAVA - Analýzy rezortu práce z predošlej vlády o reforme dôchodkov nová ministerka odmieta. Na rozdiel od exministra Ľudovíta Kaníka Viera Tomanová nepovažuje spustenie reformy v súčasnej podobe za nevyhnutné.
   Premiér Robert Fico zas opakovane zdôrazňuje, že na účty ľudív súkromných dôchodkových firmách nemusí chodiť tak veľa peňazí. Zníži to budúce dôchodky? Kde je pravda?
   „Sme za zachovanie reformy dôchodkov, keď sa už rozbehla, aj keď my by sme budúcnosť dôchodkov riešili úplne inak," uviedla predošlý týždeň v rozhovore pre Pravdu ministerka Tomanová. Predtým viac ráz poukázala na to, že demografický vývoj nie je taký, ako ho prezentovalo predošlé vedenie rezortu práce a podľa ministerky sa použil ako „zástierka pre reformu".
   Rezort za Kaníka vychádzal v roku 2004 z aktuálnych prognóz Výskumného demografického centra, podľa ktorých by mal počet Slovákov klesnúť zo súčasných 5,4 milióna do roku 2050 pod 4,9 milióna ľudí a úbytok predpovedalo centrum aj naďalej. Počet obyvateľov Slovenska by mal klesnúť aj podľa štúdie OSN z roku 2003, do 43 rokov pod päť miliónov.
   „Vtedajšie predpovede stále platia. Tento rok možno dôjde k úprave krátkodobejších odhadov do roku 2020 až 2025, zatiaľ však nevidíme nijaké výrazné zmeny, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť predošlé odhady vývoja do roku 2050," skonštatoval Boris Vaňo, vedúci Výskumného demografického centra.
   „Všetky reformy sú výsledkom politických záujmov, v súčasnosti však nie sú v Maďarsku tlaky na zmenu podmienok v nových dôchodkoch," tvrdí Almos Kovacs, štátny tajomník maďarského ministerstva financií. Dodáva, že reformu spustili pre problémy s financovaním budúcich dôchodkov. „Pre zlý demografický vývoj budú potrebné ešte ďalšie úpravy v štátnych dôchodkoch, napríklad úprava výšky penzie k predošlému príjmu či veku odchodu do penzie," spresňuje.
   Najvážnejšou zmenou, ktorú zatiaľ súčasná slovenská vláda pripúšťa, je zmena odvodov. Ekonómovia za tým vidia krátkodobú snahu vlády rozdeliť viac peňazí na predvolebné sľuby.
   „Vláda by mohla vďaka poklesu odvodov do druhého piliera prerozdeliť na iné priority ročne sumu okolo sedem miliárd korún. Pôvodne by nimi financovala vyšší schodok Sociálnej poisťovne," ráta Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka.
   Zmena by sa týkala všetkých 1,53 milióna ľudí zapojených do nových penzií. Ich budúcich penzií by sa negatívne nedotkla, ak by sa štát zároveň zaviazal vyplácať v budúcnosti vyššie dôchodky. Zatiaľ to však premiér ani ministerka nepripustili. V praxi by tak zmena odvodov spôsobila, že by sa dôchodková reforma stala nevýhodnou aj pre ľudí do 30 rokov.