Bič na zamestnávateľov nemusí byť len bičom na nich. 

Súčasný stav v SR a v EU

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní sa v dnešných podmienkach uzatvárajú medzi vyšším odborovým orgánom a jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov. V zmysle § 7 Zákona je možné rozšíriť platnosť uzatvorenej kolektívnej zmluvy aj na tie subjekty, ktoré neboli signatármi uvedenej zmluvy. Uvedené rozšírenie  je možné vykonať tak, že Ministerstvo práce vydá právny predpis, ktorým rozšíri záväznosť už uzatvorenej kolektívnej zmluvy aj pre tých zamestnávateľov, ktorí nie sú členom organizácie zamestnávateľov, ktorá uvedenú kolektívnu zmluvu uzatvorila. Zamestnávatelia, ktorí majú byť uvedenou kolektívnou zmluvou viazaní, však musia s uvedeným procesom súhlasiť.

V Európe sú tri známe spôsoby rozšírenia platnosti kolektívnych zmlúv aj na nezúčastnených zamestnávateľov. Ide o (1) rozšírenie záväznosti v užšom zmysle slova, teda kolektívna zmluva je vo všeobecnosti záväzná pre organizáciu zamestnancov a organizáciu zamestnávateľovi a ďalej pre vopred výslovne uvedených  zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi kontrahujúcich organizácii. Ide o logické rozšírenie pôsobnosti, ktoré je možné v zásade v každej z európskych krajín a rešpektuje zmluvnú voľnosť subjektov, ktoré majú byť kolektívnou zmluvou viazané. Ďalej je to (2) rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy do tých sektorov kde neexistuje žiadne kolektívne vyjednávanie v dôsledku neexistencie odborovej resp. zamestnávateľskej organizácie. Potom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná pre špecifickú geografickú alebo sektorovú oblasť. A napokon (3) funkčný ekvivalent záväznosti, teda povinné členstvo v organizáciách, ktoré sú subjektmi kolektívneho vyjednávania, resp. stanovenie zákonných požiadaviek, ktoré sami o sebe nanútia zmluvné strany súhlasiť s tou ktorou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Prerokúvané zmeny

Účelom navrhovanej zmeny Zákona je umožniť rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje žiadna platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Podľa navrhovateľa sa vychádza z poznatkov aplikačnej praxe, stanovísk väčšiny reprezentatívnych partnerov zúčastňujúcich sa na sociálnom dialógu, praxe v zahraničí  a odporúčaní medzinárodných organizácii.

Podľa navrhovateľa sa zabezpečí aj dôslednejšia aplikácia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce i použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951 v podmienkach našej vnútroštátnej legislatívy.

Prečo navrhovaná zmena nie je vhodná

Argumentácia navrhovateľa predkladanej novely zákona je príliš všeobecná, obmedzuje sa na poznatky z  praxe a stanovísk väčšiny reprezentatívnych partnerov zúčastňujúcich sa na sociálnom dialógu. Takéto zovšeobecňujúce tézy však neobstoja, nakoľko spôsoby rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv sa v európskych krajinách rôznia. V zásade je potrebné poukázať na rozdielnosť rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na tri, vyššie spomenuté typy. Nie je teda možné zjednodušene tvrdiť, že rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je bežnou praxou väčšiny európskych krajín.

Ani predkladateľ pozmeňovacieho návrhu sám nespochybňuje, že existujúca možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv aj na iné subjekty, doteraz platná v slovenskej legislatíve, je totožná s možnosťou rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv v európskych krajinách. Navrhovateľ však zrejme opomenul fakt, že navrhované rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv tak ako je prezentované nemožno stotožňovať s rozšíreniami záväznosti kolektívnych zmlúv v citovaných európskych krajinách, pretože ide o neporovnateľné procesy. Dokonca v silne sociálnom Švédsku možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv neexistuje. Kolektívne zmluvy sú záväzné výlučne pre tie subjekty, ktoré ju uzavreli. Obdobne ako vo Švédsku sa postupuje v Nórsku a Spojenom kráľovstve.

Pokiaľ ide o dôslednú aplikáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949, možno len konštatovať, že uvedený dohovor MOP je dodržiavaný aj bez navrhovanej novelizácie Zákona a nijakým spôsobom nezlepší situáciu zamestnancov, len zbytočne zaťaží doterajšie postavenie zamestnávateľov. Odporúčanie MOP o kolektívnych zmluvách nie je pre žiaden členský štát MOP teda ani pre Slovenskú republiku záväzným, aj keď právo kolektívneho vyjednávania a uzatvárania kolektívnych zmlúv je dostatočne garantované doterajším právnym stavom.

Súkromné právo sa vyznačuje predovšetkým zmluvnou voľnosťou, ktorá sa navrhovanou novelou Zákona úplne popiera. Taktiež sa navrhovaným riešením nepriamo popiera zásada dobrovoľnosti združovacieho práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.  Pracovné právo už samo o sebe do zmluvnej voľnosti zamestnancov a zamestnávateľov zasahuje viacerými ustanoveniami Zákonníka práce a navrhovaná Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní zmluvnú voľnosť úplne vylučuje.  Navrhované riešenie posilňuje korporativizmus, čím škodí malým podnikateľom a môže im nanútiť riešenie, ktoré vôbec nemusí byť vyhovujúce. V konečnom dôsledku vôbec nemusí priniesť pozitívny efekt pre samotného zamestnanca, skôr naopak.

Tabuľka 1: Existencia rozšírenia pôsobnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v legislatíve európskych krajín (roky 2000 – 2001, zdroj European Industrial Relations Observatory on-line)

(1) Znamienko plus označuje existenciu, znamienko mínus neexistenciu.

(2)  rozšírenie záväznosti v užšom zmysle -- kolektívna zmluva je vo všeobecnosti záväzná pre organizáciu zamestnancov a organizáciu zamestnávateľovi a ďalej pre vopred výslovne uvedených  zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi kontrahujúcich organizácii. Ide o logické rozšírenie pôsobnosti, ktoré je možné v zásade v každej z európskych krajín a rešpektuje zmluvnú voľnosť subjektov, ktoré majú byť kolektívnou zmluvou viazané; takáto úprava existuje aj dnes v SR,

(3)  rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy -- do tých sektorov kde neexistuje žiadne kolektívne vyjednávanie v dôsledku neexistencie odborovej resp. zamestnávateľskej organizácie, prípadne je kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná pre špecifickú geografickú alebo sektorovú oblasť,

(4) funkčný ekvivalent záväznosti -- povinné členstvo v organizáciách, ktoré sú subjektmi kolektívneho vyjednávania, resp. stanovenie zákonných požiadaviek, ktoré sami o sebe nanútia zmluvné strany súhlasiť s tou ktorou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Jana Krecháčová, Martin Chren

(Nadácia F. A. Hayeka)

Vyšlo v týždenníku Domino efekt 05/2007