Je to už 20 rokov čo vietnamskí komunisti zanechali kolektivizmus a pustili sa do ich „doi moi“ ekonomických reforiem, podobné aké prebehli aj v Číne. Krajina od tej doby prešla dlhú cestu. V hlavnom meste Hanoji boli v čase pred formou potraviny na prídel a dokonca aj vysokí vládni úradníci nosili obnosené oblečenie.

Vietnam síce nemá miliardovú populáciu ako India a Čína, ale so svojimi 84 miliónmi obyvateľov nie je žiadnou „malou rybou“. Je významným hráčom na svetovom ekonomickom poli, zvlášť od svojho vstupu do WTO tohto roku. Vietnam sa stal hlavným rivalom Brazílie vo vývoze kávy a Thajska v exporte ryže. Vietnam patrí k najotvorenejším ekonomikám v Ázii: jeho obchod vytvára 160 percent HDP, čo je dvakrát viac ako Čína a štyrikrát ako India.

Vietnam už zabudol na vojnové 60-te a 70-te roky. Američania sú v krajine vítaní, najmä ak prídu investovať doláre. Podobne išla bokom aj vzájomná zatrpknutosť voči Číne, a to všetko v prospech obchodu a prosperity.

Reformy prebiehajú od začiatku „doi moi“ - občas pomalšie a občas rýchlejšie - a súčasný hmatateľný ekonomický úspech vyvoláva ďalšie smelé predsavzatia . Národné Zhromaždenie nalieha na vládu, aby urýchlila prechod krajiny na trhovú ekonomiku. Vláda podobne nalieha na štátne podniky, aby čo najrýchlejšie dokončili privatizačné plány. Vietnam sa začal otvárať iba od roku 1997, keď Áziu postihla „ekonomická búrka“, takže na rozdiel od svojich susedov zostal zväčša nedotknutý a jeho rast pokračuje.

Kde sa to všetko začalo? Pozorovatelia poukazujú na vietnamský hlad po úspechoch, ktorý ale nedokážu uspokojujúco vysvetliť. Jedným z dôvodov môže byť aj národná sebadôvera, ktorá pramení z porážok svetových mocností ako USA, Čína  Francúzsko. V krajine je tiež vplyv konfucionizmu, z ktorého Vietnam prebral užitočné prvky ako vzdelanie a seba prekonávanie. A úspech splodil úspech, liberalizácia produkuje prosperitu a povzbudzuje ďalšie reformy.

Vietnam má problém s korupciou, ale podniká vážne kroky na jeho riešenie. Bývalý námestník ministra obchodu bol odsúdený na 14 rokov za úplatkárstvo. Mnoho ázijských ekonomík vyciciavajú ich pevne uchytené elity. Hoci krajina už upustila od kolektivistických reforiem, vláda zostáva naďalej kolektívna a konsenzuálna. V krajine nie sú povolené žiadne kulty okrem uctievania revolučného vodcu Ho Či Mina, ktorý zomrel v roku 1969.

Vietnamci si užívajú novo objavené bohatstvo a slobodu výberu, vrátane slobody vzdelávania mladej generácie v zahraničí. Stranícky bossovia, poučení z kolapsu sovietskeho Zväzu si uvedomujú, že musia dbať o šťastie ľudí, ak chcú zostať pri moci. A vyzerá to tak, že to funguje. „V súčasnosti sa ľudia veľmi nezamýšľajú nad politikou,“ tvrdí Nguyen Kim Dinh, bývalý štátny úradník, ktorý sa v súčasnosti pracuje na burze cenných papierov. „Venujú sa iba zarábaniu peňazí.“

Dokonca aj Národné zhromaždenie, kedysi iba s formálnymi právomocami, sa stalo miestom konštruktívnej debaty. Nekompromisná kritika na adresu vlády zaznieva čoraz častejšie aj z novín. O mandát v Národnom zhromaždení sa bude uchádzať rekordný počet nezávislých kandidátov, pričom voľby sa budú konať už v máji.

Napriek všetkému však komunistická stranu desí i najmenší náznak snáh o spochybnenie jej monopolného postavenia. Stále má pod palcom tlač a schvaľuje aj nezávislých volebných kandidátov.  Aj keď vláda tvrdí, že nikto nebol uväznený pre svoje politické názory, v skutočnosti zaobchádza s občianskymi aktivistami ako so zločincami a viní ich zo špionáže a sabotáže. Vo februári bol obvinený prominentný disident a kňaz Nguyen Van Lan, zakladateľ Bloku 8406, skupiny ktorá vydala minulý rok manifest demokracie.

Aj napriek obrovskému ekonomickému úspechu, nič nenasvedčuje tomu, že vládnuca strana povolí skutočnú politickú súťaž. Strach sa môže stať zvykom pre vladára i pre ovládaných.

Zdroj: http://economist.com/world/asia/displaystory.cfm?story_id=8929218 

Preklad: Filip Viskupič