Home  Médiá Prinesie druhý pilier švajčiarsky dôchodok?
|
|
Prinesie druhý pilier švajčiarsky dôchodok? |
|
|
|
Napísal Redakcia
|
 Je potrebné vedieť, čo môžeme očakávať od dlhodobého sporenia na dôchodok.
Dlhodobé sporenie na dôchodok v rámci druhého piliera nemusí priniesť očakávané zhodnotenie. Naznačuje to skúsenosť zo susednej Českej republiky, kde Asociácia penzijných fondov prezentovala priemerné zhodnotenie investícií klientov za 12 rokov. Po zohľadnení inflácie dosiahol priemerný reálny výnos 1,57 percenta ročne. Do tohto systému penzijného pripoistenia sa zapojili dve tretiny práceschopnej českej populácie. Pre lepšie porovnanie a predstavu ide o obdobu slovenského tretieho piliera. No viacero znakov naznačuje podobnosť s vývojom v našom druhom pilieri, hoci pre korektné porovnanie treba dodať, že so zhodnocovaním peňazí sporiteľov začal len pred necelými troma rokmi. Nízka miera dlhodobého zhodnotenia penzijných fondov je pre českých ekonómov pochopiteľná. „Penzijné fondy sa orientujú hlavne na bezpečnosť investícií, a preto peniaze sporiteľov zhodnocujú najmä na peňažnom a dlhopisovom trhu. Česká republika však patrí medzi typicky nízkoúrokové ekonomiky, a preto aj dosahované výnosy musia byť nízke, reálne do dvoch percent ročne,“ povedala pre Domino efekt riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtářová. V Českej republike tak dochádza k paradoxnej situácii. Hoci filozoficky má sporenie na dôchodok dlhodobý charakter, v súčasnej podobe sa hodí skôr pre strednú a staršiu generáciu klientov. „Zhodnotenie penzijných fondov je totiž dobré pre konzervatívne investície, no nie je priaznivé pre dlhodobé sporenie,“ konštatoval šéfredaktor serveru Investujeme.cz Petr Zámečník.
Markéta Šichtářová si myslí, že slovenské penzijné fondy v druhom pilieri môžu priniesť vyššie reálne zhodnotenie ako 2 percentá ročne, pretože naša ekonomika dosahuje v priemere vyššiu hodnotu úrokových sadzieb a výnosov. Český scenár však Slovensku pri výnosoch z druhého piliera hrozí, tvrdí naopak šéfekonóm ING Bank Ján Tóth. Môže ho paradoxne priniesť euro, čo bude znamenať u nás „nemecké úroky a slovenskú infláciu“. To vytvorí pascu predovšetkým pre konzervatívne investovanie do štátnych dlhopisov. Ich zhodnotenie s nižšími úrokmi v prvom období po vstupe do eurozón zhltne prechodne vyššia inflácia. Takže reálne môžu byť sporitelia pokojne na nule, či dokonca v mínuse. Aj to je dôvod, prečo chce súčasná koalícia v rámci zákona o sociálnom poistení presadiť garanciu výnosov v druhom pilieri. „Vo väčšine fondov v druhom pilieri nedosahuje doterajšie zhodnotenie ani úroveň inflácie,“ povedal premiér Robert Fico v posledných Sobotných dialógoch Rádia Slovensko.
Od začiatku roka 2005 dosahuje inflácia na Slovensku kumulatívne 9 a pol percenta. Toto zhodnotenie nedosahujú len niektoré konzervatívne fondy. Vyvážené, rastové a časť konzervatívnych fondov dokázala doteraz zhodnotiť úspory klientov nad úroveň inflácie, no v najlepšom prípade na úrovni necelých 12 percent. Čiže ročne to vychádza zatiaľ v priemere rovnako ako u susedov za riekou Moravou.
Bezpečnosť, či vyšší dôchodok?
Slovenskí sporitelia však negatívne pocítili pre niekoľkými týždňami dozvuky americkej hypotekárnej krízy. V priebehu augusta kleslo zhodnotenie v najrizikovejších rastových fondoch pol druha až dve percentá. Mohlo to byť aj horšie, no práve v prípade tohto burzového otrasu ochránila slovenských sporiteľov konzervatívna stratégia fondov, ktoré veria najmä aktívam v slovenskej mene. „Na trhu nemáme dostatok výnosných aktív, a preto sa dôchodkové fondy sústreďujú na investície do štátnych dlhopisov a bankových úložiek,“ upozorňuje viceguvernér NBS Martin Barto. Ak na jednej strane konzervatívny prístup aj rastových fondov, ktoré môžu až 80 percent majetku investovať do akcií, evidentne pomohol pri hypotekárnej kríze vo svete, pristrihnuté investičné krídla do budúcnosti neprinesú budúcim dôchodcom očakávané zhodnotenie.
Z pohľadu Vladimíra Ravingera, portfólio manažéra ČSOB dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je rozhodujúca bezpečnosť úspor sporiteľov. „Ak by sme hneď vložili 80 percent majetku do akcií, možno by sme veľa zarobili, ale pri takej kríze, aká je v USA, by sme naopak aj veľa stratili. Zmyslom dôchodkového sporenia nie je špekulatívne zarábať, ale zabezpečiť stabilný výnos.“ Ak by však zhodnocovanie peňazí v druhom pilieri pokračovalo tak ako doteraz, po 30 rokoch sporenia by aj tie najrizikovejšie fondy priniesli mieru náhrady v priemere tretiny mesačného príjmu. Spolu s dôchodkom z prvého piliera by to mohla byť sotva polovica mesačného príjmu sporiteľa, pričom autori dôchodkovej reformy hovorili o vyššej miere náhrady, o 60 percentách. Ešte raz podotýkam, ide o reálne zhodnotenie očistené o infláciu.
Proti sporiteľom, ktorí sú v súčasnosti v produktívnom veku medzi 30 a 40 rokmi môže nepriaznivo pôsobiť aj čas. 15 rokov pred odchodom do dôchodku je každý sporiteľ povinne presunutý z rastového do vyváženého fondu a sedem rokov pred penziou ide do konzervatívneho fondu, kde už ide skôr o údržbu, ako o nejaké veľké zhodnocovanie. „Predísť českému scenáru sa dá len tak, že penzijné fondy, najmä rastové, budú viac investovať do akcií. Hoci môžu ísť až na 80 percent, v súčasnosti sa pohybujú na úrovni 20 až 25 percent majetku,“ tvrdí Ján Tóth. Dôchodkové správcovské spoločnosti si veľa sľubujú od prijatia eura, ktoré prinesie širšie možnosti investovania do akcií v rámci eurozóny. Štvrtý fond to nevytrhne.
Premiér Robert Fico sa nebráni tomu, aby DSS investovali i v rámci slovenskej ekonomiky do infraštruktúrnych projektov, ako je výstavba diaľnic v rámci PPP projektov. Prioritné pre neho však je, aby vznikol štvrtý fond „superkonzervatívny“, ktorý by garantoval zhodnotenie aspoň na úrovni inflácie. „Aby mali občania istotu, ak dobrovoľne do druhého piliera so znalosťou všetkých rizík vstúpia, dostanú späť aspoň to, čo do sporenia vložia,“ dodal premiér. Z pohľadu jedného z autorov dôchodkovej reformy, predsedu správnej rady Nadácie F. A. Hayeka Ivana Švejnu, tento zámer nie je problém, no v článku pre Pravdu napísal, že výnosy v takomto fonde neprekročia hodnotu inflácie, pričom v iných fondoch vyššie budú. Reštriktívne opatrenia pri investovaní znamenajú síce väčšiu bezpečnosť pre sporiteľa, no v konečnom dôsledku nižší výnos. Napokon aj v Českej republike považujú za jeden z dôvodov nízkeho zhodnotenia úspor v penzijných fondoch za 12 rokov pravidlo, že na konci roka nemôže byť zhodnotenie záporné, hoci v dlhodobom horizonte 20 až 30 rokov to nemusí klienta vôbec poškodiť. Ukazuje sa z pohľadu priemerne zarábajúceho občana, že je naivné očakávať výrazne lepší dôchodok z prvého a druhého piliera, ako majú súčasní dôchodcovia. Ten, kto chce užívať v penzii viac peňazí, musí využiť aj iné možnosti dlhodobého sporenia. Mnohí z generácie súčasných tridsiatnikov si to uvedomujú a druhý pilier nepovažujú za záruku „švajčiarskych dôchodkov“. Pri súčasnom životnom štýle považujú za najdôležitejší benefit možnosť dedenia úspor. S tým, že tak trochu morbídne očakávajú, že nimi našetrené peniaze si skôr užijú ich deti alebo vnuci.
Zdroj: Domino efekt |
|
|
|
