V polovici volebného obdobia sa samosprávne kraje zadlžili na ďalších 15 až 30 rokov. Odborníci, medzi nimi aj analytik Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc, upozornili na skutočnosť, že miliardové úvery sú často bezúčelové. 

Prepis článku:

S úvermi za takmer osem miliárd korún rátajú v rozpočtoch na najbližšie roky samosprávne kraje. Županom navrhovanú pôžičku neschválili len poslanci bratislavskej župy. Poslanci a župani, ktorí sú v týchto dňoch v polovici volebného obdobia, tvrdia, že úvery sú výhodné a zaručia krajom rozvoj. Väčšina úverov má lehotu splatnosti dvadsaťpäť až tridsať rokov. Znamená to, že ich minú za súčasného župana a zastupiteľstva, splácať ich však budú nasledovníci. Splátky pritom budú na úrovni desaťmiliónov korún ročne. Väčšina krajov chce peniaze použiť na opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v ich správe. Časť úverov však plánujú použiť na výstavbu administratívnych budov a opravy budov stredných škôl.

Trenčiansky kraj si požičal tristo miliónov najmä na výstavbu župného sídla a na projekty Európskej únie. Splatnosť úveru je pätnásť rokov. Opozícia proti pôžičke nenamietala. „Vo vzťahu k platným rozpočtovým pravidlám to nie je príliš veľa," povedal Ján Krátky z opozičného KDH, ktorý je zároveň podpredsedom finančnej a majetkovej komisie krajského zastupiteľstva. Tristo miliónov z celkového úveru 1,3 miliardy chce na stavbu svojho sídla použiť aj Nitriansky kraj. Z miliardy, ktorá mu zostane, má väčšina smerovať na opravy ciest a rekonštrukciu škôl.

Nitriansky župan Milan Belica (HZDS) tvrdí, že pôžička nebude predstavovať vážnejšiu záťaž pre regionálny rozpočet. Pôvodne ju mala poskytnúť Európska investičná a rozvojová banka. Dnes župa rokuje so slovenskými komerčnými bankami, ktoré už podľa Belicu ponúkajú výhodnejšie podmienky. „Bankové domy pochopili, že kraje sú veľmi bonitnými klientmi. Na čerpanie úveru sme si pre kraj určili také výhodné podmienky, že sme mysleli, že ani jedna banka nezareaguje. V skutočnosti máme veľmi široký priestor na čerpanie mäkkých úverov," tvrdí Belica. Jedným z mála poslancov, ktorý o výhodnosti úveru pochybuje, je podpredseda finančnej komisie regionálneho zastupiteľstva Ívan Farkaš (SMK). „Je v tom veľký kus rizika. Po prijatí eura bude mať aj pôžička iné parametre, úroky sa zvýšia. Okrem toho si berieme úver v strede volebného obdobia. Títo poslanci peniaze minú a celá zodpovednosť za jeho splácanie bude na budúcich zastupiteľstvách," skonštatoval Farkaš.Splátky až pre ďalších županov

Podobne je to aj s úverom 1,1 miliardy, ktorý schválili žilinskíkrajskíposlanci v októbri. Kým jeho čerpanie majú naplánované na najbližšie dva roky - teda počas ich volebného obdobia - splátky si odložili. S dlhom sa tak budú musieť vyrovnať nasledujúce politické garnitúry, splácať ho budú 30 rokov. „Berieme si úver preto, lebo situácia v mnohých oblastiach si vyžaduje okamžité riešenie," zdôvodnil zadlženie žilinský župan Juraj Blanár (Smer). Opozícia kritizovala, že kraj sa prijatím úveru zadlžil na maximálne možnú mieru. Odborníci upozornili na skutočnosť, že úver je bezúčelový - teda môže byť minutý na rôzne účely. „Bude závisieť od poslancov, či sa pri schvaľovaní jednotlivých investícií rozhodnú v prospech kraja, alebo len pre politické prejedanie týchto peňazí," zhodnotil úver analytik Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Podľa analytika podmienky úveru, ktoré dohodol kraj, nie sú zlé.

Najviac si požičal Trnavský kraj pod vedením Tibora Mikuša (HZDS). Úver vo výške 1,5 miliardy chcú splácať 30 rokov, vyčerpajú ho však už do konca roku 2009, keď župana a poslancov čakajú nové voľby. Poslanci schválili miliardu z úveru na opravu ciest. Ďalšie peniaze poputujú na opravy škôl. Mikuš nemá zo splácania úveru obavy. Verí, že splátky pokryjú z úspor, ktoré vzniknú vďaka investíciám z úveru. „Dvadsať miliónov ušetríme len tak, že nebudeme platiť nájomné za budovu, v ktorej sídlime," skonštatoval. Podmienky úveru hovoria o začiatku splácania až v roku 2014. Mikušovo volebné obdobie sa končí v roku 2009, to ďalšie, ktoré sa začne krátko po skončení čerpania úveru, sa končí v roku 2013. Kraj sa dlhší čas pripravoval na čerpanie úveru od Európskej investičnej banky, po negatívnom stanovisku Slovenskej ratingovej agentúry a právnickej kancelárie poslanci uprednostnili slovenskú komerčnú banku.

Východ si požičal 2,7 miliardy, Bratislava ničOd Európskej investičnej a rozvojovej banky si požičali poslanci Prešovského kraja. Úver vo výške 1,3 miliardy vyjednávala župa pol druha roka. „Európska investičná banka ponúka bezkonkurenčne najvýhodnejšie podmienky: dlhodobú splatnosť -25 rokov - a nízku úrokovú mieru. Navyše odklad splátok až o sedem rokov. To sú podmienky, ktoré nám nedokázala dať nijaká iná banka," zhodnotil župan Peter Chudík (Smer). Poslanci väčšinovej pravicovej koalície SDKÚ a KDH síce upozorňovali na veľké zadlženie kraja, prijatie úveru navrhované Chudíkom však podporili. Takmer osemsto miliónov z úveru použil Prešovský kraj na opravu ciest druhej a tretej triedy, za ďalších 100 miliónov korún objednal nové technické vybavenie pre cestárov. Košický kraj získal úver vo výške 1,4 miliardy a so splatnosťou 30 rokov. „Až 70 percent týchto peňazí pôjde na opravu ciest a nákup technológie pre Správu ciest Košického kraja. Z úveru zaplatíme aj opravy škôl, školských zariadení, historických a kultúrnych pamiatok. S úverovými podmienkami Európskej investičnej banky môže byť kraj spokojný," povedala hovorkyňa Košického kraja Zuzana Bobríková.

Jediný kraj, ktorý si nevzal v tomto roku veľký úver, je Bratislavský. Župní poslanci neschválili návrh na 700-miliónový úver od Európskej investičnej a rozvojovej banky. „Je to zlý signál do budúcnosti, pretože namiesto toho, aby sme začali pracovať, začína sa politizovať," konštatoval po zasadnutí zastupiteľstva župan Vladimír Bajan (nezávislý). Podľa krajského poslanca Branislava Zahradníka o tom, že nezoberú úver, nerozhodovali iba poslanci klubu SDKÚ, ale všetci poslanci. Zároveň uviedol, že také zásadné zmeny, ako je úver 700 miliónov korún a zadlženie kraja na 30 rokov dopredu, si vyžadujú oveľa podrobnejšiu diskusiu a prepracovanejší materiál.

Koľko si požičali župy v tomto roku:

Kraj, pôžička v tomto roku v miliónoch Sk (splatnosť v rokoch)

Banskobystrický 800, Bratislavský 0, Košický 1 400 (30), Nitriansky 1 300 (30), Prešovský 1 300 (25), Trenčiansky 300 (15), Trnavský 1 500 (30) Žilinský 1 100 (30)

Zdroj: Pravda