Sloboda je stav, kedy nie sú práva jednotlivca na vlastníctvo samého seba a vlastnícke práva porušované. Prípadné obmedzenie zábavy mladých ľudí je nezmyselné a porušujúce slobodu. Úlohou štátu je chrániť naše práva, a nie sa nám pliesť do osobného života. Zábava je výhradne súkromnou záležitosťou, do ktorej nemajú politici zasahovať. Je neprijateľné, aby boli ľudia šikanovaní a trestaní v prípade, že nikomu inému neprivodili preukázateľnú ujmu. Žiadne správanie nemá byť zakázané, pokiaľ nepredstavuje fyzické napadnutie druhej osoby alebo jej majetku. Nočné zabávanie nie je priestupkom ani zločinom. Ešte si pamätáme časy komunistického režimu, kedy na všetko dozerala všadeprítomná násilná autorita štátu. Nie je to tak dávno, čo minulá poľská vláda aj s podporou verejnej mienky prikázala študentom nosiť uniformy, chcela zakázať používanie mobilov a nočné vychádzanie bez doprovodu dospelej osoby. Prehnané túžby politikov po paternalizme nadobúdajú bledočervené formy regulovania ľudských životov. Ľudia sú vedení k tomu, aby verili, že politici sa vždy postarajú o ich problémy a utíšia ich nespokojnosť. Pripravovaný zákon by viedol k nárastu moci štátu, k rozsiahlejšiemu špehovaniu a riadeniu životov ľudí. Preto odmietam akékoľvek štátne šikanovanie, trestanie a obmedzovanie mladých ľudí z dôvodu nočného zabávania. Nemožno všeobecne na mládež nazerať ako na nezodpovedné bytosti a urážlivým spôsobom rodinu degradovať na realizátora štátnych príkazov.

     Ešte absurdnejším je možný vznik Dozorného úradu na ochranu detí a mládeže. V demokratickej spoločnosti je neprijateľné, aby úradníci alebo politikmi určená skupina ľudí za peniaze daňových poplatníkov diktovali, akým spôsobom a kedy sa má mládež zabávať. Politici by sa nemali stavať do úlohy falošných moralistov a zbytočne obmedzovať slobodnú voľbu ľudí ako naložiť s vlastnými životmi. Zodpovednosť za výchovu mládeže má predovšetkým rodina. Štátne zásahy do rodiny sú kontroverzné a urážajúce. Ak sú rodičia aj samotné deti odstránené z poprednej pozície a štát začne rozhodovať za nich, rodina upadá. Čím viac štát zasahuje do fungovania spoločnosti, tým viac korumpuje naše zmýšľanie.

     Aj keď predkladateľov návrhu možno vedú dobré úmysly, forma, ktorú zvolili, je neprijateľná. Ak to politici myslia s morálkou spoločnosti vážne, mali by začať sami od seba a byť maximálne ukážkovým príkladom. Tam ich úloha moralizátorov začína aj končí.

Richard Švihura, predseda Mladých liberálov, www.mladiliberali.sk