Dekriminalizujte zamestnávanie!

Nová vláda je tu. Napriek nevôli značnej časti verejnosti pokiaľ ide o jej zloženie. Má za sebou prvé zasadnutie a pred sebou slohové cvičenie pod názvom programové vyhlásenie vlády. Jeho význam sa zvykne preceňovať, hoci v minulosti prax takmer vždy ukázala, že ide najmä o slohové cvičenie. Mali sme prípady, že formulácie vo vládnom programe boli opatrné, ale vláda napokon zrealizovala viac, čoho klasickým príkladom je rovná daň. Väčšinou sme však svedkami opačnej situácie. Často aj chvályhodné zámery zvyknú zostať len na papieri.  Existuje teda len veľmi voľná súvislosť medzi tým, čo vlády sľubujú a tým, čo naozaj urobia. Napriek tomu je vždy lepšie, keď vládny program pozostáva z konkrétnych formulácií vecne správnych zámerov než zo všeobecných fráz popisujúcich navyše ešte aj nezmysly.

Zo zloženia vlády vyplýva, že časť vlády bude uprednostňovať také zámery, ktoré sa budú páčiť zamestnancom a sociálne slabším vrstvám obyvateľstva. Jej druhá časť zasa zámery, ktoré ocenia viac zamestnávatelia, živnostníci, podnikatelia. Obom častiam vlády dávam do pozornosti jednu dôležitú tému, ktorou môžu obidve zároveň „obšťastniť“ ich odlišné voličské základne. Tou témou je uľahčenie zamestnávania. To je totiž dnes tak ťažké, že v programovom vyhláseni vlády by pasáži o tejto téme svedčal nadpis „Dekriminalizácia zamestnávania“. Posúďte sami.

Veľkým a doteraz neriešeným problémom je priam priepastný rozdiel medzi sumou, ktorú v súvislosti s jedným zamestnancom vynakladá zamestnávateľ a sumou, ktorú dostane zamestnanec v čistom na ruku. Pri hrubej priemernej mzde 882 eur v roku 2015 predstavovali celkové mzdové náklady zamestnávateľa až 1192 eur, no čistá mzda zamestnanca len 679 eur. Tu je vysvetlenie, prečo sa zamestnávatelia sťažujú, že zamestnanci sú pre nich „drahí“ a zamestnanci zasa, že majú nízke platy. A majú pravdu aj jedni aj druhí zároveň. Rozdiel, teda 513 eur, berie obom štát v podobe daní a odvodov. Ich spoločným záujmom je žiadať od politikov presadenie takých zmien, ktoré zvýšia čisté mzdy a súčasne znížia celkové mzdové náklady.

Absurdne vysokým finančným zaťažením však trestanie zamestnávania nekončí. Vie o tom svoje každý živnostník, ktorý sa rozhodol zamestnať prvého zamestnanca. Už aj tak čelil všemožnej byrokracii, ktorá mu ukladala mno​ž​stvo regulačných a administratívnych povinností. No vytvorením jedného pracovného miesta sa vystavil skokovitému nárastu byrokratickej záťaže. V tej sekunde mu totiž pribudli povinnosti roztrúsené v ôsmich zákonoch, ktoré majú viac ako tisíc paragrafov a obsahujú viac ako 80 pokút, ktorých horná hranica je kumulovane až 1,5 milióna eur.

Mantrou politikov je tvorba pracovných miest. Tie si však netreba draho „kupovať“ investičnými stimulmi či eurofondovými projektmi. Stačí dekriminalizovať zamestnávanie, teda len odstrániť podmienky, ktoré robia z vytvárania pracovných miest trestný čin.

Ján Oravec

 

Pridaj komentár