Deň daňovej slobody 2009

Deň daňovej slobody sa posunul na 3. júna. Dodnes sme pracovali pre štát, od zajtra začíname pracovať pre seba a svoje rodiny

Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania príjmov v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka v tomto roku na stredu, 3. júna.

Po minulom roku, kedy Slováci pracovali pre štát najkratšie v histórii vyhlasovania dňa daňovej slobody (od roku 1999), ide o znateľné zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike. Oproti vlaňajšku budú slovenskí občania na výdavky vlády pracovať o 11 dní dlhšie. Miera prerozdeľovania sa tak vracia približne na úroveň v roku 2004. Na tomto výsledku sa podpísala hospodárska kríza (odhadovaný pokles hrubého domáceho produktu), ale aj relatívny nárast verejných výdavkov, resp. neochota vlády pristúpiť v zhoršených časoch k výraznému šetreniu.

Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.

Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 41 percent hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každej vytvorenej koruny v tomto roku štát prerozdelí 41 halierov.

V prepočte na pracovné dni to znamená, že do 2. júna odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa – od 3. júna – začínajú pracovať sami pre seba.

Združenie daňových poplatníkov Slovenska, v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka, vyhlasujú deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.

Oproti predchádzajúcemu roku 2007, keď Slováci oslavovali deň daňovej slobody 22. mája, došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k zhoršeniu.

Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok o jedenásť dní neskôr najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania vzrastie podľa nášho odhadu až na 41,05 %, čo je výrazne viac, ako 39 %-ná miera odhadovaná pre minulý rok.

Pod posun dňa daňovej slobody v neprospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:

  • Očakávaný pokles hrubého domáceho produktu v slovenskej ekonomike. Mieru prerozdeľovania pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Pokles HDP pri neklesajúcich verejných výdavkoch teda zvyšuje mieru prerozdeľovania, a posúva deň daňovej slobody ďalej ku koncu roka.

Pre účely výpočtu dňa daňovej slobody sme vychádzali z predpokladu poklesu HDP v tomto roku o 3 %.

  • Neochota vlády šetriť. Napriek hospodárskemu poklesu dodnes slovenská vláda nepredstavila žiaden zásadný program šetrenia verejných výdavkov, ktoré by aspoň korešpondovalo s očakávaným poklesom HDP. Doterajšie vládne reakcie boli založené na presunutí (niekedy otáznom) časti verejných výdavkov („úspor“) do iných oblastí, nie však na šetrení. Navyše, všetky doterajšie slovenské vlády nevyužili predchádzajúce dobré roky vysokého rastu na to, aby vytvorili v ekonomike rezervy na horšie časy. Dnes, v čase hospodárskej krízy, tak Slovensko dopláca na neschopnosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v dobe prudkého hospodárskeho rastu.
  • Vybrané transakcie v okruhu verejných financií. Analytici našej organizácie započítali do verejných výdavkov niektoré transakcie, ktoré dosiaľ vláda do výdavkov (a napríklad i do deficitu) nezapočítava. Ide napríklad o nedávno schválené pôžičky železničným spoločnostiam, ktoré vláda eviduje ako pôžičku. Na rozdiel od dotácií sa totiž  pôžičky podľa metodiky ESA ani podľa metodiky MMF nezapočítavajú medzi výdavky verejného sektora, keďže nejde o úbytok čistého bohatstva vlády. Vzhľadom na to, že schopnosť dotknutých subjektov splatiť tieto „pôžičky“ je blízka nule, považujeme ich (ako sme už správne urobili i v minulosti) za dotácie, ktoré ovplyvnia výšku výdavkov, a neskôr i deficitu verejných financií v SR.

Do tejto oblasti by pritom mohli spadať i ohlasované pôžičky štátnym lesom či nemocniciam vo výške až 300 miliónov eur, ktoré však zatiaľ nie sú potvrdené, a preto neboli do nášho výpočtu zahrnuté.

Zdôrazňujeme, že oproti minulým rokom sme niektoré riziká v okruhu verejných financií (napríklad v oblasti hospodárenia miest a obcí) zahrnuli do výpočtu dňa daňovej slobody veľmi konzervatívne. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty tak môže skutočný deň daňovej slobody dopadnúť ešte viac v neprospech daňových poplatníkov, než ukazuje náš konzervatívny  prepočet.

Dane a odvody zhltnú viac než polovicu príjmu priemerného zamestnanca

Celková miera prerozdeľovania, vyjadrená aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Ide teda o makroekonomický prístup. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb.

Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.

Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 48 centov. Až 52 halierov z nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo nemení, hoci pre zamestnancov s vyššími mzdami  sa zhoršila zavedením tzv. milionárskej dane – progresívnym znižovaním nezdaniteľného minima. Oproti minulému roku sa však situácia priemerného daňovníka zlepšila o približne 6 centov z každého zarobeného eura vďaka mimoriadnemu zvýšeniu nezdaniteľného minima.

 Metodológia výpočtu dňa daňovej slobody

Analytici Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka počítajú deň daňovej slobody (výšku celkového zaťaženia občanov) na základe výpočtu miery prerozdeľovania štátom – čiže podielu celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte.

Podľa výpočtu, ktorý vychádza zo schváleného štátneho rozpočtu pre rok 2009 a rozpočtov ostatných inštitúcií verejného sektora, aktualizovaných o verejne dostupné informácie o ich hospodárení, môže miera celkového prerozdeľovania v slovenskej ekonomike dosiahnuť v roku 2009 podiel 41,05 % hrubého domáceho produktu. Až 41 % vytvorených hodnôt na Slovensku (alebo 41 centov z každého eura) teda občanom – daňovým poplatníkom – v tomto roku vezme a prerozdelí štát.

Analytici Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska používajú pri výpočte podielu celkových konsolidovaných výdavkov na HDP metodiku Medzinárodného menového fondu GFS 2001, ktorá sa veľmi mierne líši od metodiky ESA, používanej napríklad Ministerstvom financií SR, avšak ponúka hodnovernejší a analytickejší pohľad na tok príjmov a výdavkov vynakladaných vládou v priebehu jedného kalendárneho roka.

Vo výpočtoch analytici Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska zohľadnili konsolidované výdavky verejného sektora (tieto zahŕňajú štátny rozpočet vrátane ŠFA, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, VÚC, mestá a obce, Štátny fond rozvoja bývania, Jadrový fond, Environmentálny fond, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku, Slovenskú konsolidačnú, verejné vysoké školy, príspevkové organizácie miest, a obcí a VÚC, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, STV, Slovenský rozhlas a Rozhlasovú a televíznu spoločnosť, s. r. o.) i riziká vo verejných rozpočtoch (veľmi konzervatívne) a niektoré výdavky, ktoré podľa nás zatiaľ vláda nesprávne nezaraďuje medzi výdavky verejného sektora (napr. poskytnuté úvery železničným spoločnostiam, ktoré majú charakter dotácie, keďže pravdepodobnosť ich návratnosti je blízka nule). 

Poplatkové zaťaženie – daňová kvóta 3 a 4 

Ak by sme sa pozreli na samotnú mieru daňového zaťaženia, meranú cez podiel daňových a odvodových príjmov na HDP (tzv. daňová kvóta 1 a daňová kvóta 2 – spolu tzv. zložená daňová kvóta), zisťujeme, že Slovensko patrí spomedzi krajín EÚ medzi tie s nižším zaťažením.

Deň daňovej slobody však meriame prostredníctvom celkových verejných výdavkov, ktoré sú, z dôvodu rozpočtového deficitu, príjmov z externých zdrojov (EÚ a podobne) a príjmov z poplatkov výrazne vyššie, než verejné príjmy z daní a odvodov (vyjadrené tzv. zloženou daňovou kvótou).

Prvé dve daňové kvóty, ktoré sa spolu blížia k sume 30 percent HDP, zahŕňajú všeobecné dane a odvody na verejné poistenia. Súkromné subjekty však platia ďalšie transfery, ktoré v inštitúciách verejného sektora končia bez protiplnenia (kvóta III) či také, z ktorých síce vyplýva poskytnutie recipročnej hodnoty, ale ide o povinné platby, ktorým sa nemožno vyhnúť (kvóta IV). Záťaž vyjadrenú týmito dvoma daňovými kvótami sa odhaduje (analýza v Audite podnikateľského prostredia, spracovaná spoločnosťou Trend Analyis) na dve percentá HDP. Náš odhad pri výpočte dňa daňovej slobody čiastočne zohľadňuje i aktuálne očakávané výdavky plynúce z povinných príjmov v rámci týchto dvoch dodatočný kvót.

Typickým príkladom “nepriznaných” daní, ktoré patria do daňovej kvóty III, sú odvody bánk do Fondu ochrany vkladov alebo koncesionárske poplatky. Obe kategórie upozorňujú na to, že v slovenskej ekonomike existujú popri priznanom finančnom zaťažení (ktoré sa používa aj pri medzinárodnom porovnávaní) ďalšie vynútené transfery do verejného sektora, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní fiškálneho bremena uvaleného na privátne subjekty.

Najvýznamnejšie platby v kvóte IV sú rozličné povinné sporenia (dôchodkové starobné sporenie) a povinné poistenia (napr. zmluvné poistenie zodpovednosti), ktoré možno dovedna vyčísliť už na poldruha percenta HDP. Toto „finančné zaťaženie“ bude ďalej stúpať.

Pridaj komentár