Deň daňovej slobody 2012

Dodnes sme pracovali pre štát, od piatku začíname pracovať pre seba a svoje rodiny.

Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka v tomto roku na piatok, 1. júna.

Po minulom roku, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 3. jún, budú v tomto roku Slováci pre štát pracovať kratšie. Spôsobilo to mierne zníženie miery prerozdeľovania v ekonomike. Oproti vlaňajšku budú slovenskí občania oslavovať daňovú slobodu o jeden pracovný deň skôr ako tomu bolo minulý rok. Na tomto výsledku sa podpísal najmä pokračujúci rast hrubého domáceho produktu a konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. Do výsledku sa premietla aj skutočnosť, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom máme o 3 pracovné dni menej.

Daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.

Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 41,68 % percenta hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí takmer 42 centov.

V prepočte na pracovné dni to znamená, že do 1. júna odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu a približne od 10:00 dopoludnia tohto dňa začínajú pracovať pre seba a svoje rodiny.

Združenie daňových poplatníkov Slovenska, v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka, vyhlasujú Deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.

Oproti predchádzajúcemu roku 2010, keď Slováci oslavovali Deň daňovej slobody 3. júna, došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k miernemu zlepšeniu.

Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania klesne podľa nášho odhadu na 41,68%, čo je mierne zlepšenie oproti 41,98%-nej miere odhadovanej pre minulý rok.

Pod posun dňa daňovej slobody v prospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:

  • Konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. Žiadna z doterajších slovenských vlád nevyužila obdobia hospodárskeho rastu na to, aby vytvorila v ekonomike rezervy na horšie časy. Počas hospodárskej krízy navyše verejné výdavky rástli závratným tempom aj napriek poklesu HDP. Dnes, v čase krehkého oživenia hospodárstva predstavujú konsolidačné opatrenia vlády na strane príjmov riziko spomalenia rastu slovenskej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska je cieľ vo vedení vyrovnaného rozpočtu dôležitý.
  • Pokračujúci rast slovenskej ekonomiky. Mieru prerozdeľovania v ekonomike pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Tohtoročný mierny rast tak spolu s redukciou výdavkov verejnej správy prispievajú k zníženiu miery prerozdeľovania a posúvajú Deň daňovej slobody bližšie k začiatku roka.

Pre účely výpočtu Dňa daňovej slobody sme vychádzali z oficiálneho odhadu hrubého domáceho produktu v eurách v bežných cenách, zverejneného Eurostatom.

Zdôrazňujeme, že oproti minulým rokom, v ktorých sa viacnásobne potvrdili upozornenia našich analytikov na riziká vo verejných financiách (napr. hrozba deficitu) sme niektoré riziká v okruhu verejných financií  zahrnuli do výpočtu Dňa daňovej slobody veľmi konzervatívne. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty tak môže skutočný Deň daňovej slobody dopadnúť ešte viac v neprospech daňových poplatníkov, než ukazuje náš konzervatívny  prepočet.

Celková miera prerozdeľovania, vyjadrená aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Ide teda o makroekonomický prístup. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb.

Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.

Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 48 centov. Vyše 50 centov – viac ako polovicu – z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo nemení. V porovnaní s minulým rokom došlo napriek miernemu zvýšeniu miery daňovo-odvodového zataženia k nepatrnému zlepšeniu- priemernému zamestnancovi tak z celkovej ceny jeho práce ostane 48,38% namiesto minuloročných 48,02%. Hlavnou príčinou tohto vývoja je skutočnosť, že Slováci začali šetriť. Zatiaľ čo priemerná čistná mzda medziročne narástla o 17,48 €, spotreba priemerného zamestnanca naopak klesla o 9 €. Slovák s priemernou mzdou tak na nepriamych daniach zaplatí v porovnaní s minulým rokom relatívne nižšiu sumu.


Graf: Podiel daní, odvodov a čistého príjmu na celkových mzdových nákladoch firmy

Metodológia výpočtu dňa daňovej slobody

Analytici Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka počítajú Deň daňovej slobody (výšku celkového zaťaženia občanov) na základe výpočtu miery prerozdeľovania štátom – čiže podielu celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte.

Podľa výpočtu, ktorý vychádza zo schváleného štátneho rozpočtu pre rok 2012 a rozpočtov ostatných inštitúcií verejného sektora, aktualizovaných o verejne dostupné informácie o ich hospodárení, môže miera celkového prerozdeľovania v slovenskej ekonomike dosiahnuť v roku 2012 podiel 41,68% hrubého domáceho produktu. Až 41,68% vytvorených hodnôt na Slovensku (alebo takmer 42 centov z každého eura) teda občanom – daňovým poplatníkom – v tomto roku vezme a prerozdelí štát.

Analytici Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska používajú pri výpočte podielu celkových konsolidovaných výdavkov na HDP metodiku Medzinárodného menového fondu GFS 2001, ktorá sa veľmi mierne líši od metodiky ESA, používanej napríklad Ministerstvom financií SR, avšak ponúka hodnovernejší a analytickejší pohľad na tok príjmov a výdavkov vynakladaných vládou v priebehu jedného kalendárneho roka.

Vo výpočtoch analytici Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska zohľadnili konsolidované výdavky verejného sektora (tieto zahŕňajú štátny rozpočet vrátane ŠFA, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, VÚC, mestá a obce, Štátny fond rozvoja bývania, Jadrový fond, Environmentálny fond, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku, Slovenskú konsolidačnú, verejné vysoké školy, príspevkové organizácie verejného sektora, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, STV, TASR, Slovenský rozhlas, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Rozhlasovú a televíznu spoločnosť, s. r. o.) i riziká vo verejných rozpočtoch (konzervatívne).

Poplatkové zaťaženie – daňová kvóta 3 a 4

Ak by sme sa pozreli na samotnú mieru daňového zaťaženia, meranú cez podiel daňových a odvodových príjmov na HDP (tzv. daňová kvóta 1 a daňová kvóta 2 – spolu tzv. zložená daňová kvóta), zisťujeme, že Slovensko patrí spomedzi krajín EÚ medzi tie s nižším zaťažením.

Deň daňovej slobody však meriame prostredníctvom celkových verejných výdavkov, ktoré sú, z dôvodu rozpočtového deficitu, príjmov z externých zdrojov (EÚ a podobne) a príjmov z poplatkov výrazne vyššie, než verejné príjmy z daní a odvodov (vyjadrené tzv. zloženou daňovou kvótou).

Prvé dve daňové kvóty, ktoré sa spolu blížia k sume 30 percent HDP, zahŕňajú všeobecné dane a odvody na verejné poistenia. Súkromné subjekty však platia ďalšie transfery, ktoré v inštitúciách verejného sektora končia bez protiplnenia (kvóta III) či také, z ktorých síce vyplýva poskytnutie recipročnej hodnoty, ale ide o povinné platby, ktorým sa nemožno vyhnúť (kvóta IV). Záťaž vyjadrenú týmito dvoma daňovými kvótami sa odhaduje (analýza v Audite podnikateľského prostredia, spracovaná spoločnosťou Trend Analyis) na dve percentá HDP. Náš odhad pri výpočte dňa daňovej slobody čiastočne zohľadňuje i aktuálne očakávané výdavky plynúce z povinných príjmov v rámci týchto dvoch dodatočný kvót.

Typickým príkladom “nepriznaných” daní, ktoré patria do daňovej kvóty III, sú odvody bánk do Fondu ochrany vkladov alebo koncesionárske poplatky. Obe kategórie upozorňujú na to, že v slovenskej ekonomike existujú popri priznanom finančnom zaťažení (ktoré sa používa aj pri medzinárodnom porovnávaní) ďalšie vynútené transfery do verejného sektora, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní fiškálneho bremena uvaleného na privátne subjekty.

Najvýznamnejšie platby v kvóte IV sú rozličné povinné sporenia (dôchodkové starobné sporenie) a povinné poistenia (napr. zmluvné poistenie zodpovednosti), ktoré možno dovedna vyčísliť už na poldruha percenta HDP. Toto „finančné zaťaženie“ bude ďalej stúpať.

Tlačová správa vo formáte pdf je dostupná na stiahnutie tu.

Tomáš Púchly

 

Pridaj komentár