Donúti ilegálny tatarák úrady k sebareflexii?

Tatársky biftek je tradičná špecialita zo surového mäsa, ktorá je obľúbená nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín. Na rozdiel od nich je však tatarák na Slovensku ilegálnou pochutinou. „Mimo zákon“ ho postavila vyhláška Ministerstva zdravotníctva ešte z roku 2007, ktorá umožňuje v reštauráciách podávať len jedlá z tepelne spracovaného mäsa.

Pamätníci z radov labužníkov si pamätajú, že táto pochúťka sa pred rokmi na istý čas vytratila z jedálnych lístkov reštaurácií, aby sa na ne pozvoľna a potichu vrátila. Dá sa povedať, že dnes je štandardnou súčasťou ponuky väčšiny reštaurácií. Je preto len logické, že niekoľko nadšencov sa pred časom rozhodlo zorganizovať „Tatarákový festival“, počas ktorého mali zákazníci niekoľkých reštaurácií rozhodnúť, ktorá z nich pripravuje najlepší tatarák v Bratislave.

A aký bol verdikt zákazníkov? To nevieme a zrejme sa to ani nedozvieme, pretože v tomto momente udalosti nabrali nečakaný spád. Podľa organizátorov festivalu všetky reštaurácie navštívil Úrad verejného zdravotníctva, nariadil im tatarák vyradiť z jedálneho lístka a naparil im pokutu. Za porušenie zákona, resp. vyhlášky z roku 2007. Reštaurácie sa rozhodli svoju účasť na festivale odvolať, čo zasa prinútilo organizátorov festival napokon zrušiť. Odôvodnenie ich rozhodnutia majiteľom jednej z reštaurácií je viac než veľavravné: „Ak si ako reštaurácia pohneváte hygienu, tak vás budú buzerovať aj za najmenšie hlúposti … a pokutovať, až kým nezavriete alebo vás nezavrú oni.“

Veru tak. Ide o typický príbeh o tom ako sa inak legitímny cieľ, v našom prípade ochrana zdravia, zvrhne na nezmyselnú a neopodstatnenú buzeráciu. Logika zákazu, surové mäso môže obsahovať rôzne baktérie alebo rôznych parazitov, dostáva prvé trhliny, keď sa vzťahuje na tatarák, ale nie na sushi, pretože ryby nie sú považované za mäso a preto sa naň vyhláška nevzťahuje. Ďalšie trhliny zákazu sa ukážu pri porovnaní so zahraničím, v ktorom väčšinou tatarák nie je na „čiernej listine“ regulátorov a teší sa obľube tamojších gurmánov evidentne bez akýchkoľvek katastrofických dôsledkov pre ich zdravie.

Naše úrady majú v „tatarákovej kauze“ v zásade tri možnosti. Môžu sa vrátiť k tichému tolerovaniu nedodržiavania zákazu. Môžu začať dôsledne vynucovať dodržiavanie  zákazu pod hrozbou sankcií. Alebo môžu podstúpiť sebareflexiu a nezmyselnú vyhlášku navrhnú okamžite zrušiť. Ak sa nerozhodnú pre túto poslednú možnosť, bude zákaz tataráku oprávnene patriť k najhorúcejším kandidátom v ankete Byrokratický nezmysel roka.

Ján Oravec

Pridaj komentár