Gruzínsko: zvyšovanie daní a zavádzanie nových daní prostredníctvom referenda

V Gruzínsku sú od roku 2004 presadzované liberálne reformy a znižovanie regulácie. Čo je však na tejto krajine, rozprestierajúcej sa na rozhraní východnej Európy a Ázie  zaujímavé, je to, že od roku 2013 má Gruzínsko v ústave zakotvené, že vláda môže zvyšovať dane alebo zavádzať nové dane (okrem spotrebných daní) len prostredníctvom referenda. Zvyšovanie daní a zavádzanie nových daní len so súhlasom verejnosti potvrdzuje, že v krajine je vo výraznej miere rešpektovaný princíp subsidiarity, ba dokonca je povýšený na nevídanú úroveň.

V roku 2004  sa stal prezidentom Gruzínska Micheil Saakašvilli  pochádzajúci zo Zjednotenej národnej strany (stredo-pravicová orientácia), ktorá po jeho nástupe do prezidentského kresla spojila sily so Spojenými demokratmi. Ich vzájomnou spoluprácou a spojením vznikla v gruzínskom parlamente frakcia nazývaná Národné hnutie- Demokrati. Nový prezident a vláda Gruzínska začali od začiatku funkčného obdobia presadzovať liberálnu politiku a robiť ekonomické reformy, ktorými chceli zlepšiť podnikateľské prostredie v krajine a prilákať tým do nej zahraničných investorov.

V roku 2005 bol v Gruzínsku  predstavený nový daňový zákon, ktorý zmenil radikálne vtedajší daňový systém krajiny. Počet daní sa znížil z 21, ktoré platili ešte v roku 2004 na 6, pri ktorých boli predstavené nižšie daňové sadzby.  Bola zrušená napríklad daň z dedičstva, daň z predaja majetku. Zachované ostali daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmu fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň, majetková daň (jej súčasťou je pozemková daň) a colné poplatky.

V roku 2009 bol gruzínskym prezidentom Micheilom Saakašvillom (v roku 2008 bol zvolený znova za prezidenta Gruzínska v predčasných prezidentských voľbách) predstavený návrh zákona o ekonomickej slobode, ktorý zahŕňal balík niekoľkých ekonomických reforiem. Návrh zákona obsahoval okrem iného aj  zákonné maximálne limity, ktoré majú byť zadefinované v ústave gruzínskej republiky a ktoré nemôžu byť presiahnuté. (maximálny pomer verejných výdavkov na HDP nemôže presiahnuť viac ako 30 %,  pomer dlhu na HDP viac ako 60 %, deficit rozpočtu viac ako 3 % HDP).  Ďalším navrhovaným opatrením bolo uskutočnenie referenda v prípade, že sa vláda rozhodne zvýšiť existujúce daňové sadzby, alebo zaviesť nové druhy daní. Toto opatrenie sa nemalo týkať spotrebných daní. Michaeil Saakašvilli sa vo svojom prejave 6. októbra v roku 2009 na pôde gruzínskeho parlamentu pri prezentácií návrhu zákona o ekonomickej slobode vyjadril: Cieľom navrhovaného balíčka ekonomických reforiem je minimalizovať zásahy vlády do ekonomiky a maximálne otvoriť a sprístupniť ekonomické prostredie Gruzínska. Táto krajina by sa nikdy nemala odvrátiť od tejto cesty a nemali by sme dovoliť nasledujúcim vládam, aby zmarila naše úspechy a preto navrhujem, aby sme  ústavne zakotvili ekonomické kroky, ktoré sme v posledných rokoch dosiahli. Navrhovaný zákon o ekonomickej slobode by mal byť založený na hodnotách slobody, rovnosti príležitostí a cti. To je naším základným pilierom liberálnej ekonomickej vízie. Navrhovaný balík ekonomických opatrení zabezpečí, že liberálny ekonomický kurz krajiny bude nezvratný a chránený ústavou.

K návrhu opatrenia týkajúceho sa zavedenia referenda pri zvyšovaní daní a zavádzaní nových daní prezident Gruzínska uviedol že ,,znížením daní sa podarilo vytvoriť pracovné miesta a prilákať do krajiny investície. Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby sa táto politika nemenila, bez ohľadu na politické zmeny, ktoré v budúcnosti prídu. Vláda by nemala mať možnosť využiť právo zvýšiť dane alebo zaviesť nové dane bez súhlasu ľudí.“

Prezident Gruzínska  sa snažil pri svojom prejave v roku 2009 v gruzínskom parlamente  zdôrazniť, že  prijatie navrhovaných opatrení je potrebné práve v čase, keď prebiehajú vo svete nejednoznačné,  populistické a socialistické trendy a krajiny sú otrasené globálnou ekonomickou krízou.

Zákon e ekonomickej slobode bol nakoniec v gruzínskom parlamente schválený v decembri v roku 2010 keď prešiel tretím čítaním. Spolu s ním bola schválená ústavná zmena zákona, ktorá hovorila o tom, že zavedenie novej dane s výnimkou spotrebnej dane alebo zvýšenie daňovej sadzby existujúcej dane je povolené len prostredníctvom referenda. Vymedzuje to článok 94 ods. 4 ústavy Gruzínska. Ústavná zmena však nebola v súlade s pôvodným návrhom, ktorý bol predkladaný v prvom čítaní. Konečné znenie ústavnej zmeny obsahuje výhradu, podľa ktorej samostatný oddelený zákon môže vymedziť prípady, v ktorých bude môcť vláda naďalej zvýšiť dane, bez toho  aby bolo vládou zvolané referendum. Vláda tak zároveň schválila zákon, ktorý upravuje ústavnú zmenu tým, že vláda bude mať právo “dočasne zvýšiť” dane bez toho, aby zvolala referendum, pokiaľ však tak urobí, tak toto zvýšenie daňovej sadzby môže trvať najviac do obdobia troch rokov.

Pôvodný návrh neobsahoval žiadnu únikovú doložku. Vodca parlamentnej väčšiny Petre Tsiskarishvili však povedal, že toto ustanovenie bolo potrebné aby nedošlo k vytvoreniu dojmu, že vláda bude v čase krízy obmedzená a nebude môcť pružne reagovať na konkrétne ekonomické situácie, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť.

Zároveň bolo schválené, že ústavné zmeny, ktoré boli prijaté v roku 2010 zákonom o ekonomickej slobode nadobudnú účinnosť spolu s ďalšími ústavným zmenami až v októbri v roku 2013 po prezidentských voľbách.

V súčasnosti sa už v Gruzínsku uplatňuje povinnosť uskutočniť referendum pri zavádzaní alebo zvyšovaní daní, hoci existuje úniková doložka, ktorá dovoľuje vláde zvýšiť daňové sadzby aj bez uskutočnenia referenda. Pôvodný návrh zákona ešte z roku 2009 bol príliš ambiciózny, a nakoniec nebol presadený v pôvodnom znení. Napriek tomu však na túto tému prebiehala v krajine viac než jeden rok veľká  diskusia. Niektorí politici Gruzínska na čele s vtedajším prezidentom krajiny chceli zabrániť tomu, aby  bolo jednoduché pre akúkoľvek vládu zvyšovať alebo zavádzať nové dane. Existoval záujem ústavne chrániť zvyšovanie alebo zavádzanie nových daní inštitútom referenda, čo malo mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Podnikatelia v Gruzínsku ale aj potencionálni zahraniční investori mali získať istotu, že vláda nemôže hocikedy zvýšiť daňové sadzby alebo zaviesť nové dane bez ohľadu na ekonomickú situáciu v krajine. Ak by však existoval zo strany vlády takýto záujem, musela by získať súhlas verejnosti prostredníctvom referenda.

V Európe existujú príklady stabilizácie daňového systému (napríklad Švajčiarsko), keď je zvyšovanie daní ústavne chránené stanovením maximálnych daňových sadzieb, ktoré nesmú byť prekročené. Príklad z Gruzínska  poukazuje na to, že existujú aj radikálnejšie možnosti ústavnej ochrany daňového systému.

Autor: Martin Mecele

Zdroje:

http://georgiatoday.ge/news_details.php?id=1027&version=

http://www.allgeo.org/index.php?option=com_content&view=article&id=6232:mps-endorse-referendum-on-tax-increase&catid=39:internal-policy&Itemid=2

http://www.civil.ge/eng/article.php?id=21541

http://eurasian-law-breaking-news.blogspot.sk/2011/07/georgia-adopts-economic-liberty-act.html

http://www.messenger.com.ge/issues/1956_october_7_2009/1956_mzia.html

http://www.civil.ge/eng/article.php/_print.php?id=23691

http://www.civil.ge/eng/article.php?id=22963

http://www.legislationline.org/documents/section/constitutions

http://en.wikipedia.org/wiki/United_National_Movement

http://www.civil.ge/eng/article.php?id=22845

http://www.pwc.com/ge/en/assets/pdf/ge-dbg-2011.pdf

Pridaj komentár

Categorized: Články