Hayek a kontext Rakúskej ekonomickej školy. Dokumentárny film a vzdelávacie linky.

Hayek a Rakúska ekonomická škola. F. A. Hayek patril do tzv. Rakúskej školy ekonómie. Tú možno chápať ako školu ekonomického myslenia alebo ako vetvu libertariánskej ideológie inšpirovanú rakúskymi ekonómami. Veľa ľudí si Rakúsku školu spája hlavne s menami ako je Mises či Rothbard. Rakúski kritici Hayeka dokonca tvrdia, že existujú dve vetvy Rakúskej školy – pravoverná misesovská a ľavicová hayekovská.

Líši sa Hayek od týchto autorov a čím je inšpiratívny? Čo znamená Hayek pre Rakúsku ekonomickú školu a vedu? Aký je jeho prínos? Ako by sme mali charakterizovať Hayeka? Ako sa dá syntetizovať Hayekova teória samoorganizácie ľudskej mysle a hegelovský koncept spontánneho vzniku sebauvedomenia človeka? Je možná originálna syntéza Hayeka – jedného z najväčších anti-racionalistov v dejinách filozofie s Hegelom, najväčším racionalistom vôbec?

Účinkujúci: doc. PhDr. Ján Pavlík, VŠE Praha, Ing. Pavel Potužák, PhD., VŠE Praha, PhDr. Ján Oravec, CSc., Združenie podnikateľov Slovenska, Ing. Tomáš Krištofóry, doktorand Erasmus University Rotterdam, Matúš Pošvanc, Nadácia F. A. Hayeka Bratislava

Podcast:

Pustite si podcast – alebo stiahnite si MP3

Tomáš Krištofóry pripravil pre každého záujemcu užitočné linky na doloženie tvrdení vo videu a na vzdelávacie účely. Linky sú rozdelené do dvoch častí a to „Miesto a originalita Hayeka v rámci rakúskej školy“ a „Vzťah českých a slovenských vzdelancov k Hayekovi a k rakúskej škole„:

1. Miesto a originalita Hayeka v rámci rakúskej školy:

Ohľadom vzťahu vedy a ideológie u Hayeka:  Ján Pavlík: Hayek pre XXI. storočie (doslov) http://www.petergonda.sk/upload/pdf/podadresar/Cudzie/doslov_hayek.pdf

Je relativizmus dostatočnou filozofiou pre zachovanie slobodnej spoločnosti?  Ján Pavlík: On Hayekian „False Individualism“ and Its New Sources https://nb.vse.cz/kfil/elogos/ethics/pavlik1-01.htm

Porovnanie apriorizmu u Ludwiga von Misesa a u Karla Engliša, o nedostatočnosti Misesovho apriorizmu pre jeho nevysvetlené argumentačné kruhy, vrátane Hoppeho verzie, a pokus o nápravu apriorizmu v ekonómii tzv. evolučným apriorizmom, inšpirovaným Heglom a Hayekom: Ján Pavlík, Austrian Economics and the Problems of Apriorism https://nb.vse.cz/kfil/elogos/science/pavl106.pdf

Hayek kriticky o Misesovom racionalizme a o jeho logike (1978): „Misesovy argumenty nebyly pokaždé jednoduše uchopitelné. Někdy byly osobní kontakt a diskuse nutné pro jejich úplné pochopení. Ačkoli psal v jasné a na první pohled jednoduché próze, jeho přístup mlčky stále vyžadoval porozumění ekonomickým procesům – porozumění, které nebylo sdíleno všemi jeho čtenáři.“  https://libinst.cz/predmluva-k-americkemu-vydani-socialismu-z-roku-1981-f-a-hayek/

Hayek o Rothbardovi (1979), a o jeho prehnanom sklone k logike, ktorý ho viedol k scientizmu pri štúdiu komplexných javov: https://mises.org/library/skillful-professor-rothbard

Hayek o Walterovi Blockovi (1976) a o „šokovej terapii“ radikálnou dikciou v škole Ludwiga von Misesa, str. xii: https://mises-media.s3.amazonaws.com/Defending_the_Undefendable_2018.pdf

Proti falošnému a nehistorickému deleniu rakúskej školy na pravovernú vetvu Menger-Bohm Bawerk – Mises a  „ľavicovú“ vetvu Wieser – Hayek: Stefan Kolev o roli Wiesera pre celú rakúsku školu: https://thinkmarkets.wordpress.com/2018/02/05/friedrich-von-wieser-or-against-sidelining-austrian-economists/ a tu je jeho pokračovanie debaty s Misesovcami Josephom Salernom a Peterom G. Kleinom: https://thinkmarkets.wordpress.com/2018/02/07/sidelining-austrian-economists-a-reply-to-klein-and-salerno/

Richard E. Wagner a jeho recenzia knihy o tom, že rakúska škola je celá o ekonomickej, kultúrnej a spoločenskej evolúcii: Kiichiro Yagi, Austrian and German Economic Thought: From Subjectivism to Social Evolution. https://doi.org/10.1017/S1053837214000443

Výraz „hominem unius libri timeo„, ktorým Ján Pavlík častuje niektorých extrémnych Misesovcov, sa pripisuje Tomášovi Akvinskému a znamená „Bojím sa človeka jedinej knihy“, https://en.wikipedia.org/wiki/Homo_unius_libri

Argument, že Hayeka je možné spájať s Heglom skrze ich spoločného predka, Adama Smitha, u nás šíria Ján Pavlík a Tomáš Krištofóry. Viď o tom zmienku v práci Libor Melioris: Vplyv a reflexia učenia Adama Smitha v prácach českých ekonómov https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/130015631/?lang=en

Pre doklad o tom, že Hegel bol v ekonómii prívržencom Smithovej neviditeľnej ruky trhu viď: Tomáš Krištofóry: Neviditeľná ruka trhu: Adam Smith a G. W. F. Hegel https://vskp.vse.cz/id/1238983

Kritika toho, ako Karl Popper urobil z Hegla totalitára pomocou neúplných citácií: Walter Kaufmann (1959), The Hegel Myth and Its Method https://www.marxists.org/reference/subject/philosophy/works/us/kaufmann.htm

Článok na Economist o Viedni ako meste 20. Storočia: How Vienna produced ideas that shaped the West https://www.economist.com/christmas-specials/2016/12/24/how-vienna-produced-ideas-that-shaped-the-west

Erwin Dekker a jeho popis viedenských intelektuálnych krúžkov. The Vienna circles: cultivating economic knowledge outside academia https://www.ejpe.org/journal/article/view/166

2. Vzťah českých a slovenských vzdelancov k Hayekovi a k rakúskej škole:

Ilona Bažantová reaguje na Misesovu spomienku, že Karel Engliš bol rakúskym ekonómom: https://www.vse.cz/polek/download.php?jnl=pep&pdf=557.pdf

Tomáš Nikodym: Karel Engliš o svobodě https://www.mises.cz/clanky/karel-englis-o-svobode-1359.aspx

Josef Šíma a Tomáš Nikodym o klasickom liberalizme v Česku, vrátane ocenenia vzťahu Karla Engliša k slobode: https://econjwatch.org/file_download/872/SimaNikodymMay2015.pdf

Jaroslav Krameš o tom, že na prelome 19. a 20. storočia českí ekonómovia František Čuhel, Vilibald Mildschuh a Karel Engliš váhali, či sa stanú súčasťou rakúskej školy alebo či založia vlastnú, českú školu myslenia: Is the Czech national economy Bráf’s school going to followthe path of Austrian school ofmarginal utility? https://msed.vse.cz/msed_2016/article/70-Krames-Jaroslav-paper.pdf

Tomáš Krištofóry: Englišova teleologie v kontextu okolních německy mluvících škol ekonomického myšlení, str. 77-97 https://www.law.muni.cz/dokumenty/39642

Jaroslav Krameš: Was the Development of Czech Economics Thought in Czechoslovakia Unusual? uznáva aj úlohu Slováka Imricha Karvaša v šírení názorov Karla Engliša a rakúskej školy. https://msed.vse.cz/msed_2017/article/39-Krames-Jaroslav-paper.pdf

Antonín Basch, učiteľ Imricha Karvaša (a žiak Misesa a Maxa Webera) www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2018/06-2018/07_biatec6_figura.pdf

Antonín Basch a rakúski ekonómovia sa navzájom registrovali. Citácie z Hayekovej korešpondencie s Fritzom Machlupom, ďalším rakúskym ekonómom identifikujú Bascha ako ich vzájomného priateľa, o ktorého osud a pracovné miesto v emigrácii v USA mali starosť na začiatku 2. Svetovej vojny: https://books.google.sk/books?id=3wJ2DwAAQBAJ&pg=PA307. Fritz Machlup Bascha považoval za jedného z pôvodcov termínu „ekonomická integrácia“ z konferencie American Economic Association, kde boli obaja prítomní: https://books.google.sk/books?id=YuyvCwAAQBAJ&pg=PA9 Ďalší rakúsky ekonóm Richard recenzoval Baschovu knihu o Dunajskej nížine a nemeckej sfére ekonomického vplyvu: https://www.jstor.org/stable/40982034 Tu je Baschova recenzia Misesovej knihy Omnipotent Government https://www.jstor.org/stable/1807413 , a tu zase jeho recenzia Hayekovej Cesty do nevoľníctva: https://www.jstor.org/stable/2144257  V tejto recenzii Baschovej knihy Cena za mier Bascha porovnávajú s dobovými knihami Hayeka a Misesa. https://www.jstor.org/stable/42879949

Zuzana Tomová: Prof. Imrich Karvaš – Jedna z najvýznamnejších osobností slovenských národohospodárskych dejín, str. 35-52. (vrátane Karvašovo ocenenie Karla Engliša) https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/bpf_2018_new/Zbornik_BPF2018_sekcia_3.pdf

Ludwig von Mises súhlasne citoval nášho ďalšieho národohospodára Milana Hodžu o ekonomickej federácii v Strednej a východnej Európe v nasledujúcej recenzii (v časopise Economica, ktorý vtedy editoval Hayek):Ludwig von Mises: Reviewed Work: Victory is Not Enough! The Strategy for a Lasting Peace by Egon Ranshofen-Wertheimer, Economica, Vol. 10, No. 40 (Nov., 1943), pp. 318-319, https://www.jstor.org/stable/2549837

„Nemôžem si odpustiť poznámku o Dr. Hayekovi, ktorú Rakúšania budú možno vnímať ako jedovatú: Profesor Friedrich Hayek je druhým Rakúšanom, ktorému v Prahe rozumieme lepšie než vo Viedni; prvým bol Mozart.“ Záverečný citát Tomáša Ježka o Hayekovi: Tomáš Ježek, Projev při příležitosti návštěvy profesora Gary S. Beckera v Liberálním institutu v Praze, in. Ján Pavlik (ed.): Gary Becker v Praze, 1996, ISBN 80-85341-55-7, str. 20.

Uvedené dokazuje, že u nás existujú hlboké korene a spojenia s Hayekom a s rakúskou školou. Máme teda vysoký potenciál ďalej tvorivo rozvíjať jeho odkaz.

Odporúčané čítanie:

Ján Pavlík odporúča čítať:

Hayek: Individualism and Economic Order, 1948 (základné Hayekove prínosy o deľbe znalostí v ekonomike, o úlohe cien ako nosičov informácií a o nemožnosti centrálneho plánovania; niektoré kapitoly knihy boli preložené do češtiny, napr. v zborníku prekladov Tomáš Ježek: Zásady liberálního řádu, 2001; táto kniha sa používa v zahraničných študijných programoch ako základ Hayekovej ekonómie). Hayek: Kontrarevolúcia vedy, 1995 (2. diel, historicky zameraný, dá čitateľovi liek proti comtovskému pozitivizmu a proti idei zákonov spoločenského vývoja – neexistuje nevyhnutný osud spoločnosti; 1. diel je teoreticky náročnejší a uvádza hlbší pohľad na človeka a spoločnosť, možno ho čítať po druhom dieli). Hayek: Road to Serfdom, 1944 / Cesta do nevoľníctva, 2001, 2012, 2016 /Cesta do otroctví, 1988, 1991, 2004 (Hayekov bestseller proti totalitarizmu a centrálnemu plánovaniu; pomôže uvedomiť si hodnotu slobody a ďalšie hodnoty, ktoré sa v totalite strácajú)

Pavel Potužák odporúča čítať (v tomto poradí):

Hayek: Cesta do nevolnictví, 1991 (a preskočiť Kontrarevolúciu vedy), Hayek: Law, Legislation and Liberty (3 diely, 1974, 1976, 1979) / Právo, zákonodárství a svoboda 1991, 1994, 2011 (veľké Hayekove dielo o súvise slobody, hybných síl ekonomiky a politických inštitúcií), Rothbard: Man, Economy and State, 1962 / Zásady ekonomie, 2005 (slušný úvod do rakúskej ekonómie, ale čítať až po Hayekovi, keďže Rothbard človeka intelektuálne uzatvorí) Mises: Human Action, 1948 / Lidské jednání, 2006, 2019 (kniha položila základ rakúskej školy v USA, je sumárom Misesovho učenia) a potom už čokoľvek, námatkovo: Hayek: Prices and Production, 1931 (o cenách, výrobe a hospodárskom cykle; po príchode do Londýna Hayek ňou urobil dieru do sveta ekonómie touto knihou, aj svojou kritikou Keynesa) a najťažšia kniha, akú si prečítate cez prázdniny: Hayek: Pure Theory of Capital, 1941. (posledná Hayekova kniha na čistú ekonomickú tematiku, veľmi sa v nej teoreticky vyhral a je preto abstraktná a zložitá; keď už bolo jasné, že Keynes v ekonómii prevážil, Hayek po tejto knihe prešiel k širšej politickej ekonómii a k štúdiu neekonomických predpokladov ekonomiky)

Ján Oravec odporúča čítať: :

Prečítať si aj o Hayekovom živote, keďže podobne ako dnes aj v jeho mladosti bolo v móde skôr byť totalitárom než obhajovať slobodu. Historicky orientovaný čitateľ si prečíta ľahko stráviteľné knihy: Hayek on Hayek 1994 / Hayek: Autobiografické rozhovory, 2002 a Eamonn Butler: Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška, 1996. Kniha je dostupná v Nadácii F. A. Hayeka

Pridaj komentár