Martin Chren pre Pravdu komentoval finančnú situáciu Sociálnej poisťovne.
BRATISLAVA - Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte na ďalší rok počíta so stovkami miliónov korún, o ktorých vie, že ich nedostane. Podľa opozície sa to v budúcom roku môže prejaviť oneskoreným vyplácaním dôchodkov a iných dávok. Vedenie poisťovne to popiera.
Celkové príjmy poisťovne by v budúcom roku mali presiahnuť 153 miliárd. Očakáva aj príjem z odvodov, ktoré by mali platiť zdravotnícke zariadenia za svojich zamestnancov. Nemocnice však patria k najväčším dlžníkom poisťovne, ich súčasný nedoplatok dosiahol 900 miliónov korún a stále sa zvyšuje. A to aj napriek tomu, že bývalá vláda dala na oddlženie nemocníc miliardy.
„To, že rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok počíta s príjmami od inštitúcií, ktoré sú dlhodobými neplatičmi, je problém. Ich dlh sa premieta do včasného vyplácania niektorých dávok. Nie je možné, aby poctivci doplácali na neplatičov," tvrdí Iveta Radičová (SDKÚ).
Poisťovňa pripúšťa, že zdravotnícke zariadenia platia odvody čoraz horšie, popiera však, že by preto mala meškať s vyplácaním dávok.
„Pri zostavovaní rozpočtu vychádzame z toho, že každý si plní svoju zákonnú povinnosť. Nemôžeme predpokladať, že niekto nám nebude platiť odvody. Nebude to mať vplyv na vyplácanie dávok, môže nám to len znížiť hospodársky výsledok. Pripúšťam však, že keby všetci platili tak, ako majú, včas a v plnej výške, Sociálna poisťovňa by mohla prehodnotiť výšku vyplácaných dávok smerom nahor," reagoval predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne František Halmeš.
Poisťovňa nevie od nemocníc dlžné peniaze vymôcť. Podľa Radičovej by preto vláda mala prijať také opatrenia, aby sa dlh prestal zvyšovať. „Kým nebude možné predávať pohľadávky, nemožno očakávať, že sa výber poistného vylepší," povedala. Dnes poisťovňa na odvodoch vyzbiera 95 percent z toho, čo by mala. Podľa analytikov to ešte nemusí znamenať horšie vyplácanie dávok občanom. Zlepšiť platenie odvodov nemocnicami by sa podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka dalo napríklad vtedy, keby boli súkromné. „Neviem si predstaviť, že by štát vymáhal pohľadávky zo štátnych zdravotníckych zariadení. Jediným východiskom by boli zásadné zmeny v zdravotníctve, ktoré však určite neprejdú. Keby totiž bola väčšina nemocníc v súkromných rukách, museli by platiť odvody ako každý iný podnikateľský subjekt," uviedol.
Sociálna poisťovňa tvrdí, že dnes vo vymáhaní dlhov od nemocníc robí, čo môže. „Robíme to na 120 percent. Stretávame sa so zriaďovateľmi nemocníc, oslovujeme ich, môžeme ich však len žiadať a prosiť," uzavrel Halmeš.
Najväčší podiel na neuhradenom poistnom majú podľa ministerstva práce nemocnice v Prešove, Bratislave, Pezinku, Dunajskej Strede, Považskej Bystrici a Galante. „Narastanie dlhov sa zmiernilo po rokovaní so zástupcami vyšších územných celkov a obcí, v pôsobnosti ktorých sú transformované zdravotnícke zariadenia s neuhradeným poistným," skonštatoval Juraj Hvozdík z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Celkové príjmy poisťovne by v budúcom roku mali presiahnuť 153 miliárd. Očakáva aj príjem z odvodov, ktoré by mali platiť zdravotnícke zariadenia za svojich zamestnancov. Nemocnice však patria k najväčším dlžníkom poisťovne, ich súčasný nedoplatok dosiahol 900 miliónov korún a stále sa zvyšuje. A to aj napriek tomu, že bývalá vláda dala na oddlženie nemocníc miliardy.
„To, že rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok počíta s príjmami od inštitúcií, ktoré sú dlhodobými neplatičmi, je problém. Ich dlh sa premieta do včasného vyplácania niektorých dávok. Nie je možné, aby poctivci doplácali na neplatičov," tvrdí Iveta Radičová (SDKÚ).
Poisťovňa pripúšťa, že zdravotnícke zariadenia platia odvody čoraz horšie, popiera však, že by preto mala meškať s vyplácaním dávok.
„Pri zostavovaní rozpočtu vychádzame z toho, že každý si plní svoju zákonnú povinnosť. Nemôžeme predpokladať, že niekto nám nebude platiť odvody. Nebude to mať vplyv na vyplácanie dávok, môže nám to len znížiť hospodársky výsledok. Pripúšťam však, že keby všetci platili tak, ako majú, včas a v plnej výške, Sociálna poisťovňa by mohla prehodnotiť výšku vyplácaných dávok smerom nahor," reagoval predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne František Halmeš.
Poisťovňa nevie od nemocníc dlžné peniaze vymôcť. Podľa Radičovej by preto vláda mala prijať také opatrenia, aby sa dlh prestal zvyšovať. „Kým nebude možné predávať pohľadávky, nemožno očakávať, že sa výber poistného vylepší," povedala. Dnes poisťovňa na odvodoch vyzbiera 95 percent z toho, čo by mala. Podľa analytikov to ešte nemusí znamenať horšie vyplácanie dávok občanom. Zlepšiť platenie odvodov nemocnicami by sa podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka dalo napríklad vtedy, keby boli súkromné. „Neviem si predstaviť, že by štát vymáhal pohľadávky zo štátnych zdravotníckych zariadení. Jediným východiskom by boli zásadné zmeny v zdravotníctve, ktoré však určite neprejdú. Keby totiž bola väčšina nemocníc v súkromných rukách, museli by platiť odvody ako každý iný podnikateľský subjekt," uviedol.
Sociálna poisťovňa tvrdí, že dnes vo vymáhaní dlhov od nemocníc robí, čo môže. „Robíme to na 120 percent. Stretávame sa so zriaďovateľmi nemocníc, oslovujeme ich, môžeme ich však len žiadať a prosiť," uzavrel Halmeš.
Najväčší podiel na neuhradenom poistnom majú podľa ministerstva práce nemocnice v Prešove, Bratislave, Pezinku, Dunajskej Strede, Považskej Bystrici a Galante. „Narastanie dlhov sa zmiernilo po rokovaní so zástupcami vyšších územných celkov a obcí, v pôsobnosti ktorých sú transformované zdravotnícke zariadenia s neuhradeným poistným," skonštatoval Juraj Hvozdík z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.