Vo vedeckej práci nazvanej Pochopenie vývoja inflačného procesu, ktorá bola iba nedávno publikovaná, skupina odborníkov z privátneho sektora a vyštudovaných ekonómov súhlasili s politikou FEDu, ktorý sa zameriava hlavne na udržamie cenovej stability.

Ekonómovia však varovali FED. Autori správy poukazujú na to, že ich výskum prišiel na to, že inflačné očakávania nespôsobujú infláciu, ale iba vytvárajú predpoklady na jej vznik.

Jadrom ich analýzy je modifikovaná Phillipsova krivka, ktorá je charakterizovaná Novou Keynesovou Phillipsovou krivkou ( New Keynesian Phillips Curve – NKPC ). To, čo poháňa inflačný proces v tomto spôsobu myslenia je očakávaná inflácia, minulá inflácia, medzera HDP a rôzne rušivé vplyvy, ako napr. nepredvidateľné udalosti. Podľa tohto modelu inflačné tlaky spôsobuje nárast medzery HDP, teda relatívny nárast skutočného HDP oproti potenciálnemu HDP.

Použitím NKPC a dvoch dalších rovníc, ktoré determinujú veľkosť medzery HDP a úrokovej sadzby, vedci spravili pokus o odhad príčiny veľkej inflácie medzi rokmi 1960 a koncom rokov sedemdesiatych. Ekonómovia teda poskytli vysvetlenie zníženia tempa inflácie od začiatku osemdesiatych rokov. Podľa výsledkov, príčinou veľkej inflácie je nedostatok ochoty zo strany FED-u o udržanie cieľu cenovej stability. Mierna inflácia od osemdesiatych rokov, podľa týchto ekonómov, je zapríčinená zvýšená angažovanosť centrálnych bankárov v udržiavaní cenovej stability. Napriek použitiu sofistikovaných matematických a štatistických metód sa autori daného dokumentu nedostali k jadru inflácie. Dokument obsahuje množstvo opisov cenových zmien, bez uznania úlohy, ktorú majú v zmenách cien peniaze. Celistvý obraz nám podáva modifikovaná Phillipsová krivka a black-box  analýza časových radov. A hoci tento dokument narába s pojmom inflácia, nikde nebol tento pojem definovaný. Používanie nedefinovaného pojmu s matematickým aparátom nespraví danú analýzu zmysluplnou, ak objekt analýzy nie je jasne definovaný.

Definícia inflácie

Inflácia je vlastne znehodnocovanie peňazí. Na príklad, v histórii inflácia vznikla, keď vládca chcel prinútiť občanov, aby mu dali všetky zlaté mince pod zámienkou, že budú nahradené novými zlatými mincami. Vtedy chcel kráľ znehodnotiť obsah zlatých mincí pridávaním iného kovu a vrátiť občanom takéto “zlaté “ mince. Vďaka takémuto riedeniu zlatých mincí, mohol potom panovník raziť väčšie množstvo mincí pre jeho vlastné použitie.

V modernom svete peniaze neobsahujú zlato, ale papierové peniaze spôsobujú infláciu skôr rastom množstva peňazí v obehu. .Netvrdíme však to, čo monetaristi, podľa ktorých rast ponuky peňazí spôsobuje infláciu. My tvrdíme to, že inflácia je rast ponuky peňazí. 


Monetárna inflácia a ceny

Väčšina ekonómov a autorov definuje infláciu ako všeobecný rast cien, ktorý je charakterizovaný tzv. Indexom spotrebiteľských cien ( CPI ). Rast cien môže a nemusí byť vyvolaný infláciou. Čo je to cena statku? Je to množstvo peňazí, ktoré treba vynaložiť na získanie jednotky statku.

Teraz, ak pre danú jednotku statku stúpa ponuka peňazí, to znamená, že viac peňazí bude dostupných pre daný statok. Zrejme vtedy pred výmenou ( peňazí za daný statok ) sila peňazí poklesne, teda cena statku ( tovaru ) stúpne. Skrátka, v tomto prípade inflácia je vyvolaná všeobecným rastom cien.

Podľa väčšiny ekonómov, ak rast v ponuke peňazí je presne v zhode s rastom produkcie statkov, potom je to v poriadku, cenová hladina nestúpa a inflácia nehrozí.

Pre hlavný prúd ekonómov, rast ekonomickej aktivity je takmer vždy videné ako spúšťač pre rast cenovej hladiny.Ale prečo by mal rast produkcie statkov viesť k rastu cenovej hladiny? Ak množstvo peňazí ostáva nezmenené, potom tu nastane situácia chýbajúcich peňazí na jednotku tovaru a ceny klesajú. Tento záver nie je ovplyvnený ani skutočnosťou, že ekonomika je veľmi blízko potenciálneho outputu. Iba ak tempo peňažnej expanzie prekoná tempo rastu výroby statkov, nastane rast cenovej hladiny. Dôležité je, že tento rast cenovej hladiny je z dôvodu rastu peňazí v obehu a nie kvôli rastu produkcie.

Ďalšie vysvetlenie pre rast cenovej hladiny je rast miezd v situácii, kedy ekonomika je blízko potenciálneho outputu. Ak množstvo peňazí zostáva nezmenené, potom nie je možný rast cenovej hladiny statkov. Opäť spúšťačom rastu cenovej hladiny je monetárna expanzia.

Za podmienky, že inflácia je spôsobená monetárnou expanziou, domnievame sa, že kľúčovým faktorom pre zrýchlenie rastu cien v období medzi polovicou 60 – tych rokov a koncom 70 – tych rokov je silná monetárna expanzia v danom období.

Oproti prevládajúcemu uvažovaniu, zaujatie FEDu cenovou stabilitou a udržanie rastu CPI v čiastočne akceptovateľných hraniciach, môže priniesť nepríjemné prekvapenie. Na príklad, výsledok silnej monetárnej expanzie a silného rastu produkcie bol taký, že ceny ostali stabilné. Napriek tejto stabilite sa pravdepodobne objavia rôzne nepriaznivé vedľajšie efekty, prameniace z monetárnej expanzie. Preto odporúčame,aby sa  tvorcovia politiky FEDu zamerali na zdroje monetárnej inflácie ako na symptómy inflácie.


Frank Shostak