S nástupom novej vlády sa do politického slovníka razantne navrátil pojem solidarita. Víťazná strana Smer naň stavila vo svojej volebnej kampani - a treba povedať, že správne. Úlohou štátu, najmä v sociálnom a dôchodkovom systéme, má byť práve zabezpečenie spomínanej solidarity.Solidarita nie je ľavicový pojem
Úplná zásluhovosť ako protipól solidarity v sociálnom systéme je nezmyslom. Škoda, že to nepochopili tie politické sily, ktoré sa hlásia k pravici. Solidarita totiž vôbec nie je ľavicový pojem, je to pojem, ku ktorému sa musia hlásiť rovnako kresťania alebo liberáli. Chvalabohu, po niekoľkých rokoch upozorňovania na to, že reforma takzvaného prvého piliera dôchodkového systému bola urobená neodborne, to už dnes chápe prevažná väčšina politikov. Vari aj všetci okrem samotných autorov reformy.
Dnes však, po prelomení bariéry nepochopenia toho, že úlohou štátu nie je podporovať a zvýhodňovať vybrané skupiny občanov, ale naopak poskytovať garantovaný štandard tým, čo sa už o seba z rôznych dôvodov nedokážu postarať, dochádza bohužiaľ k ďalšiemu zásadnému nedorozumeniu, spočívajúcemu v nepochopení spôsobu, akým treba solidaritu zabezpečiť.
Úplná zásluhovosť ako protipól solidarity v sociálnom systéme je nezmyslom. Škoda, že to nepochopili tie politické sily, ktoré sa hlásia k pravici. Solidarita totiž vôbec nie je ľavicový pojem, je to pojem, ku ktorému sa musia hlásiť rovnako kresťania alebo liberáli. Chvalabohu, po niekoľkých rokoch upozorňovania na to, že reforma takzvaného prvého piliera dôchodkového systému bola urobená neodborne, to už dnes chápe prevažná väčšina politikov. Vari aj všetci okrem samotných autorov reformy.
Dnes však, po prelomení bariéry nepochopenia toho, že úlohou štátu nie je podporovať a zvýhodňovať vybrané skupiny občanov, ale naopak poskytovať garantovaný štandard tým, čo sa už o seba z rôznych dôvodov nedokážu postarať, dochádza bohužiaľ k ďalšiemu zásadnému nedorozumeniu, spočívajúcemu v nepochopení spôsobu, akým treba solidaritu zabezpečiť.
Grandiózny omyl
Väčšina prezentovaných návrhov predpokladá zabezpečenie solidarity z príjmovej strany rozpočtu. V praxi to znamená zvyšovanie daňových sadzieb "zlým", t. j. bohatým, alebo znižovanie daní na niektoré výrobky. A presne toto je grandiózny omyl! Čo bude mať chudobný občan z toho, ak elektrárne alebo plynárne budú platiť vyššie dane, pričom v dôsledku toho práve tento chudobný občan zaplatí na jeseň viac za teplo alebo plyn? Čo bude mať napríklad aj z toho, že jeho bohatší sused zaplatí vyššiu daň z príjmu?
Väčšina prezentovaných návrhov predpokladá zabezpečenie solidarity z príjmovej strany rozpočtu. V praxi to znamená zvyšovanie daňových sadzieb "zlým", t. j. bohatým, alebo znižovanie daní na niektoré výrobky. A presne toto je grandiózny omyl! Čo bude mať chudobný občan z toho, ak elektrárne alebo plynárne budú platiť vyššie dane, pričom v dôsledku toho práve tento chudobný občan zaplatí na jeseň viac za teplo alebo plyn? Čo bude mať napríklad aj z toho, že jeho bohatší sused zaplatí vyššiu daň z príjmu?
Štát sa nemôže hrať na podnikateľa
Tým správnym spôsobom, akým vykonávať solidaritu, je vychádzať z výdavkovej časti rozpočtu. Konkrétne to znamená smerovať výdavky štátu, okrem zabezpečenia základných funkcií, ako je obrana, bezpečnosť či súdnictvo, predovšetkým do oblastí, ktoré môžeme združiť pod pojem solidarita - čiže najmä sociálny systém.
Nedáva zmysel, aby sa štát hral na podnikateľa, aby ponúkal vysoké dávky alebo dôchodky bohatým ľuďom, čiže tým, ktorí si na ne dokážu nasporiť sami. Naopak, zamerať by sa mal na zaistenie minimálneho príjmu tým, ktorí si z objektívnych príčin nedokážu aspoň minimálny životný štandard zaistiť sami. Samozrejme aj v tomto prípade by snaha štátu mala smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
Tým správnym spôsobom, akým vykonávať solidaritu, je vychádzať z výdavkovej časti rozpočtu. Konkrétne to znamená smerovať výdavky štátu, okrem zabezpečenia základných funkcií, ako je obrana, bezpečnosť či súdnictvo, predovšetkým do oblastí, ktoré môžeme združiť pod pojem solidarita - čiže najmä sociálny systém.
Nedáva zmysel, aby sa štát hral na podnikateľa, aby ponúkal vysoké dávky alebo dôchodky bohatým ľuďom, čiže tým, ktorí si na ne dokážu nasporiť sami. Naopak, zamerať by sa mal na zaistenie minimálneho príjmu tým, ktorí si z objektívnych príčin nedokážu aspoň minimálny životný štandard zaistiť sami. Samozrejme aj v tomto prípade by snaha štátu mala smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
IVAN ŠVEJNA
(Autor je predsedom správnej rady Nadácie F. A. Hayeka)
ZDROJ: Denník SME