Je legalizácia drog nebezpečná?

Legalizácia drog je téma, ktorá neustále polarizuje spoločnosť podobne ako iné morálne dilemy.  Doteraz nevznikol jednoznačný konsenzus, či plošne legalizovať alebo nelegalizovať drogy. V akademickej obci je množstvo argumentov, či už za alebo proti legalizácii. Cieľom bude prezentovať liberálne stanovisko k tejto téme.

Na úvod je potrebné vymedziť, čo vlastne ekonómia skúma z hľadiska Rakúskej ekonomickej školy, ktorá je liberálna a pomôže lepšie pochopiť kladné stanovisko ku legalizácii. Ekonómia sa z ich pohľadu odvíja z axiómy ľudského konania. Hovoríme o axióme, pretože keby ju chcel niekto poprieť tak by musel konať.  V tomto zmysle musíme brať ľudské konanie ako  účelné, pretože jednotlivci v spoločnosti konajú tak, aby dosiahli svoj vlastný prospech. Ekonómia následne v tomto kontexte skúma jednotlivé dopady konania jednotlivcov na ostatných, teda na spoločnosť ako celok. Nesnaží sa o prikazovanie, ale len popisuje situáciu a dôsledky subjektívneho konania jednotlivcov. Čo znamená, že je hodnotovo neutrálna.

Z premisy, že ekonómia je vlastne veda o ľudskom konaní vyplýva, že ľudia môžu konať alebo z donútenia alebo slobodne. Z toho dôvodu v prípade slobodného konania je dôležité aby každý jednotlivec bol vlastníkom samého seba. Z toho vyplýva, že v rámci svojich rozhodnutí bude znášať dôsledky či už pozitívne alebo negatívne. Pre niekoho je najvyšší úžitok keď uspokojí svoje potreby ako sú autá, prestíž, bývanie alebo rodina. A na druhej strane sú ľudia, ktorí nájdu vyšší úžitok v duchovnej oblasti alebo im najvyšší úžitok a uspokojenie prinášajú drogy.

V prípade trhu s drogami je situácia podobná. Vlastník drog, ktorý sa ich rozhodne nepožiť môže mať vyšší úžitok z toho, že ich predá niekomu inému. Keď si nájde človeka, ktorý kúpi od neho tento tovar, tak vzniká dobrovoľná zmena na trhu, čo je mimochodom rovnako axióma.

A teraz k najčastejším argumentov zo strany štátu v prospech prohibície. Častým argumentom zo strany štátu v prospech drogovej prohibície je tzv. ochrana verejného zdravia. Avšak tento argument skrýva jeden podstatný rozpor, ktorý samotný výrok popiera. Tým je práve tzv. verejné zdravie, ktoré sa nedá vymedziť. Čo je vlastne verejné zdravie? zdravie 20 ľudí v triede alebo zdravie celého Slovenska? Z tohto dôvodu môžeme na jednej strane tento argument považovať za nepodložený, keďže sa tento pojem nedá vymedziť. Na druhej strane keď sa pozrieme na zmysel tohto argumentu zistíme, že štát by potom mal ľudí ochraňovať v každej činnosti. Potenciálne riziká sú všade okolo nás či už v športe, strave alebo pri automobilovej doprave.

Ďalším argumentom je argument nemorálneho konania, ktorý je podobný ako argument verejného zdravia. Samotný už v sebe skrýva rozpor. Pretože nevieme presne vymedziť čo je v konkrétnom prípade nemorálne konanie. Pre niekoho môže byť nemorálnym konaním vulgárnosť v spoločnosti alebo pitie alkoholu, avšak niekomu inému to nemusí vôbec prekážať. Z toho dôvodu štát v tejto oblasti nedokáže vymedziť pojem morálnosti. Rovnako ako nevie vymedziť hranicu medzi morálnym konaním a nemorálnym konaním. V konečnom dôsledku je morálnosť len na jednotlivcoch a ich subjektívnom vnímaní. A z pohľadu štátu by bolo toto vymedzenie čisto arbitrárne.

Argument závislosti na drogách je asi najčastejšie používaným argumentom proti legalizácii drog. V rámci neho sa jednoducho tvrdí, že keby sa drogy legalizovali tak by to znamenalo zvýšenie drogovo závislých v krajine. Pretože už by sa viac nebáli trestného stíhania a jednoducho by väčšina z nás začala brať drogy.

Avšak nedá sa povedať, ktoré statky sú návykové a ktoré nie, pretože na každého pôsobia inak. Rovnako to je aj so statkami, ktoré nie sú zakázané. Závislosť na alkohole, cigaretách, sexe alebo práci. Niektorí ľudia sú na niektorom z týchto statkoch závislí, avšak väčšina ľudí nie. Preto je označenie drog ako čisto návykových opäť arbitrárne, pretože neplatí korelácia medzi konzumáciou drog a závislosťou.

Dobrý príkladom na koniec je Portugalsko. Portugalsko malo po revolúcii v roku 1974 problém s rozmachom drogového trhu. Vláda na to reagovala tvrdou reštrikciou, avšak to sa ukázalo ako neúspešné. V roku 1999 bolo 1% obyvateľov závislých na heroíne a úmrtia v súvislosti s AIDS boli najvyššie v Európskej únii.

Neskôr v roku 2001 nasledoval úplne opačný krok zo strany vlády. Dekriminalizácia všetkých drog. Tu je potrebné zdôrazniť, že dekriminalizácia nie je legalizácia. Dekriminalizácia sa teda vzťahuje na nákup a držbu za účelom osobnej spotreby. Presnejšie množstvo dostatočné na 10 dní konzumácie pre jednu osobu. Na strane druhej strane držba drog je nelegálna, avšak tí čo sa toho dopustia už nie sú predmetom trestného stíhania, pričom sa dopúšťajú len priestupku. Pašovania a distribúcia sú naďalej trestnými činmi za ktoré hrozí 4 až 12 rokov väzenia. Najjednoduchšie bude zobraziť si dôsledky dekriminalizácie v grafickej podobe.

Na prvom grafe je zobrazené percento obyvateľov v rokoch od 15 do 64 rokov, ktorí mali v minulosti skúsenosti s užívaním drog. Ako je vidieť trend je klesajúci, pričom najvyššiu výpovednú hodnotu má graf, ktorý zobrazuje skúsenosť v poslednom mesiaci.

2

Podobne je na tom aj veková skupina mladých od 15-24 rokov, kde je samozrejme percento vyššie, ale v 6 ročných intervaloch toto percento klesalo.

3

Podobným trendom sa vyznačuje aj počet diagnóz HIV. Tu vidíme, že v 6 ročnom období od roku 2006 počet novo diagnostikovaných klesal každý rok, pričom v súčasnosti patrí medzi najnižšie zo zobrazených krajín.

4

Rovnakým prípadom bola aj úmrtnosť v spojení s drogami kde po roku 2001 úmrtnosť rapídne klesla a medziročne sa len mierne odchyľuje. Pokles v súvislosti s HIV a úmrtnosťou môžeme vysvetliť tým, že po dekriminalizácii drog už neboli drogy len doménou čierneho trhu. Na tom sa mohli často vyskytovať drogy, ktoré neboli čistými látkami ale boli v nich rôzne prísady, ktoré v nich nemali byť.

5

Na základe konceptu slobody či už jednotlivca alebo trhu a empirického príkladu v podobe Portugalska sme dospeli k tomu, že dekriminalizácia alebo legalizácia drog nemá negatívny dopad na spoločnosť. Naopak príklad Portugalska nám ukázal, že neregulovanie trhu s drogami môže mať pozitívny dopad. Na jednej strane preto, že ceny drog klesnú keďže trh s drogami už nebude natoľko regulovaný, pričom sa zvýšia úspory užívateľov s čím súvisí aj zníženie kriminality. Na strane druhej štát by mohol mať z tejto činnosti daňové príjmy.  Rovnako sa tento trh zlegalizuje a nebude naďalej čiernym trhom na ktorom obchodníci často predávajú drogy, ktoré majú s rôznymi prímesami oveľa horší dopad ako samotné drogy.

Opačným príkladom môže byť prohibícia začiatkom 20. Storočia v USA. Spôsobila presne opačný efekt ako vláda zamýšľala. Vznikol čierny trh s alkoholom, kde sa predával silnejší alkohol na úkor slabšieho, pričom aj ten sa často predával s rôznymi nebezpečnými prísadami. Rozrástol sa štátny aparát v ktorom prerástla korupcia. Rovnako sa zvýšili výdavky v súvislosti s prohibíciou a s kriminalitou, ktorú prohibícia spôsobila. Pričom sa zvýšil aj počet väzňov vo väzniciach. Výsledkom boli len chudobnejší obyvatelia (kvôli vládnym výdavkom a zvýšeným cenám alkoholu), ktorým sa v konečnom dôsledku nezmenili preferencie a neprestali vynakladať úspory na alkohol.

Martin Lindák, analytik Nadácie F.A.Hayeka

 

 

 

Pridaj komentár