Koniec sveta sa už začal

Svet ako ho poznáme dnes je produktom hodnôt, názorov a konania predchádzajúcich generácií. Tie utvárali jeho politické inštitúcie, ekonomiku, sociálne vzťahy, skrátka spôsob jeho fungovania. Tento svet končí. Na scénu totiž prichádzajú ďalšie generácie, ktorých názory sa v zásadných veciach začínajú podstatne odlišovať od predchádzajúcich generácií.

Ukázal to najnovší globálny prieskum spoločnosti Deloitte, ktorý uskutočnila na vzorke vyše 16 000 mladých ľudí z celého sveta. Konkrétne 13 412 mileniálov v 42 krajinách, ktorí sa narodili medzi rokmi 1983 a 1994. A 3009 príslušníkov tzv. Generácie Z v desiatich krajinách, ktorí sa narodili v rokoch 1995 až 2002. Bohužiaľ, Slovensko medzi nimi nebolo. Napriek tomu je aj pre nás zaujímavé nazrieť do zistení tohto prieskumu. Zmeny v pohľade na svet, v hodnotovom rebríčku a následne v spotrebiteľskom správaní totiž vytvoria dramaticky iné podmienky pre podnikanie a pre fungovanie trhov.

Nedôvera, zdieľanie, klíma

Pre mileniálov aj príslušníkov Generácie Z je spoločná silná nedôvera voči tradičným sociálnym inštitúciám, voči vláde, ale aj voči súkromnému sektoru či médiám. Za tradičné znaky dospelosti boli vždy považované rozhodnutia o založení rodiny, zabezpečení bývania a rozhodnutie mať deti. Nové generácie  tieto rozhodnutia odkladajú, nepatria medzi ich najvyššie priority. Sú nimi túžba cestovať a spoznávať svet. Narodili sa v dobe, v ktorej je ekonomický rast nižší než v predchádzajúcich desaťročiach. Majú nižšie reálne príjmy, menej aktív a sú viac zadlžení než predchádzajúce generácie v ich veku. Možno aj preto chcú menej spotreby, menej vlastníctva, viac zdieľania.

Životné prostredie a klíma patria na prvé miesto v rebríčku faktorov, ktoré ich najviac znepokojujú. Podnikanie vnímajú negatívne. Podnikatelia a firmy sa podľa nich starajú len o zisk a ignorujú širšie potreby spoločnosti, nemajú pozitívny vplyv na svet. Podnikanie nie je pre nich atraktívne, rovnako neatraktívny je pre nich tradičný zamestnanecký pomer. Uprednostňujú prácu na čiastočný úväzok, ktorá im umožní lepší „work-life balance“.

Zelený fašizmus

Čo z toho vyplýva pre nás?

Po prvé, tieto postoje budú zohrávať čoraz väčšiu úlohu pre fungovanie spoločnosti a budú rozhodujúce, keď budú mať tieto generácie 40-60 rokov. Po druhé, spoločnosť bude čoraz stále menej imúnna voči diktátorským spôsobom spravovania vecí verejných. Hystéria okolo klímy môže napríklad vytvoriť vhodné podmienky pre zelený fašizmus. Po tretie, obmedzovanie konzumu a vyhýbanie sa trhovým transakciám si nevyhnutne vyžiada úplne nové biznis modely, ktorých zárodky vidíme už dnes v podobe platforiem, tzv. zdieľanej ekonomiky.

Jedinou konštantou sa stane neustála zmena.

Ján Oravec

Pridaj komentár