Migranti, problém alebo predsudok ?

Horlivo diskutovanou témou posledného obdobia je téma migrantov. Posledné mesiace v dôsledku zlej situácie alebo nepokojov v krajinách Afriky prípadne blízkeho východu sa zvýšil počet migrujúcich na sever do Európy. Tento jav rovnako ovplyvňuje aj Slovensko aj keď v oveľa menšej miere než nášho južného alebo západného suseda. Sú imigranti skutočne bezpečnostným alebo ekonomickým ohrozením pre Slovensko? Prípadne, aké by mohlo byť riešenia veľkého prílivu imigrantov?

Najpočetnejšou skupinou sú imigranti zo Sýrie, Eritrei, Afganistanu prípadne iných afrických krajín. Primárnym dôvodom migrácie je už spomínaná zlá situácia v domácich krajinách. Sekundárnym dôvodom je napríklad zníženie rozpočtu na ochranu vonkajších hraníc Európy.  Európe tak neostáva nič iné ako sa s migráciou vyrovnať a nájsť dlhodobé riešenie.

Riešením mali byť z počiatku kvóty. Tie sa mali určiť podľa výšky HDP a následne by sa tej ktorej krajine prisúdil počet migrantov. Z toho sa nakoniec upustilo po odpore členských krajín. V súčasnosti bude prerozdeľovanie migrantov skôr na dobrovoľnej báze. Slovensko sa tak zaviazalo dočasne prijať 500 imigrantov z Rakúska, ktorých bo vybavení žiadostí o azyl vráti späť. Naopak natrvalo príjme 100 Sýrčanov, ktorí by na Slovensku mali ostať a začleniť sa do spoločnosti.

Poďme po poriadku. V rámci Európy sa rozlišujú dve skupiny migrantov, a to ekonomickí migranti a tzv. utečenci. Dôvod je ten, že utečenci majú istotu potvrdenia žiadosti o azyl. Naopak ekonomickí migranti môžu, ale nemusia dostať azyl. Je pravdepodobné, že dostanú len dočasnú ochranu na jeden rok, pričom v tom prípade nebudú mať možnosť poberať napríklad sociálne dávky o ktorých sa toľko hovorí. Podľa akého vzorca sa bude rozlišovať medzi týmito dvoma skupinami je otázne, keďže predpokladám, že po čase si budú aj utečenci hľadať prácu. My predpokladajme, že 100 Sýrčanov sú utečenci čo aj v skutočnosti sú, pretože prišli kvôli rozvrátenému režimu v ich domovskej krajine. Obavy z toho či sú to teroristi by mali hneď pri azylovom procese potvrdiť alebo vyvrátiť príslušníci SIS, ktorí ich preveria. Všetci teda dostali azyl a môžu, pre Slovákov to najhoršie, poberať sociálne dávky. Čistými poberateľmi dávok budú v prípade keď nebudú pracovať a teda budú poberať dávky, ktoré nie sú viazané na odvody, ktoré by odvádzali štátu počas pracovného pomeru. V konečnom dôsledku majú nárok na poberanie hmotnej núdze, príspevku na bývanie alebo na deti.

Tento fakt pre Slovákov v skutočnosti nie je až tak hrozivý, pretože koncom roka 2014 dostávalo dávku v hmotnej núdzi 144 000 osôb. Stovka Sýrčanov bude v tomto kontexte len zanedbateľným 0,07%. A to sme počítali s tým, že Sýrčania len využijú sociálny systém a vôbec nebudú mať záujem o prácu na Slovensku. Aj tu by sa mohlo namietať, že predsa zaplnia miesto na pracovnom trhu iným Slovákom, avšak to nie je celkom pravda. Sýrčania pravdepodobne budú vykonávať práce na ktoré bude potrebná nižšia kvalifikácia a ktoré neobsadil niekto zo Slovákov. V konečnom dôsledku je horlivá diskusia okolo imigrantov na Slovensku len zbytočne nafúknutou. Imigranti nám môžu pomôcť, vyplnia tie miesta na trhu práce o ktoré nemajú domáci obyvatelia záujem (podobne ako to robí väčšina Slovákov napríklad v Anglicku) a môžu sa začleniť do spoločnosti.

V prípade všeobecného problému migrácie sa v Európe ozývajú hlasy za intervenciu v problémových krajinách. To by mohlo byť úplne najhorším riešením, keďže by to mohlo vyvolať ešte väčšie problémy. Riešením by okrem navýšenia rozpočtu na ochranu hraníc EÚ mohli byť aj opatrenia v súvislosti so starým známym slobodným trhom. Za posledných 9 rokov sa import ani export s Afrikou nezmenil, vždy je to v oboch prípadoch podiel približne 9%. Už dlhodobo sa rokuje s krajinami Afriky o lepšom prístupe na africké alebo európske trhy a rovnako o zrušení colných bariér. S väčšinou afrických krajín sa ešte k výraznejšiemu posunu nedospelo.  Postup v týchto rokovaniach by naopak mohol byť riešením situácie v chudobných krajinách, ktorých obyvatelia sa sťahujú na sever. Sloboda a slobodný trh sú v tomto prípade riešením, ktoré by mohlo zabrániť prílivu migrantov. Potvrdzuje to aj výrok od Frederica Bastiata: „Tam, kde tovar nemôže prekračovať hranice, prekračujú ich armády.“

Martin Lindák, analytik Nadácie F.A.Hayeka

 

Pridaj komentár