Monitoring 48. schôdze NRSR

Poslanci pod lupou

Pred pár dňami začala ďalšia schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vyplýva naša povinnosť priniesť vám v rámci projektu „Poslanci pod lupou“ analýzu zákonov, ktoré sa majú v priebehu každej schôdze prerokovať.  V poradí už 48. schôdza NRSR nie je výnimkou. V rámci schôdze sme hodnotili zákony na základe ich vplyvu na peňaženky občanov  alebo podnikateľské prostredie.

Celkovo bude na tejto schôdzi predložených 12 zákonov, ktoré prešli prvým či druhým čítaním, teda ich podobu je možné ešte stále pozmeniť pred ich definitívnym schválením.

Čo bude mať najväčší vplyv na peňaženky občanov alebo podnikateľské prostredie ?

Novela zákona o sociálnom poistení

O čo ide: Samotná novela zákona v súčasnosti už prešla prvým čítaním, pričom na nasledujúcej schôdzi sa už bude hlasovať o jej finálnej podobe. Novela sa zameriava na zavedenie vyrovnávacieho príplatku alebo minimálneho dôchodku. Zároveň sa rozširuje okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka.

Vyrovnávací príplatok sa zavádza v súvislosti s poberateľmi dôchodku, ktorí poberajú dôchodok zo Slovenska a z Českej republiky. Tento dôchodok poberajú občania, ktorí väčšinu života pracovali ešte v bývalej ČSFR, a po rozdelení v roku 1993 začali poberať dôchodok. Samotný doplatok sa zavádza s cieľom vyrovnať odlišnú výšku dôchodku z Českej republiky a Slovenska. Pričom súčasná suma sa odráta od fiktívnej sumy, ktorú by dostával len čisto zo Slovenskej republiky. Nárok na doplatok budú mať tí, ktorí odpracovali najmenej 25 v bývalej ČSFR pred 1. januárom 1993 a získali v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 aspoň 1 rok dôchodkového poistenia. Samotný inštitút doplatku v tejto oblasti je už zavedený aj v susednej Českej republike.

Účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencom, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, aby svoj dôchodkový príjem nemali príliš nízky, teda aby ho nemali pod úrovňou životného minima. Samotný nárok na minimálny dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku, kde úhrnná suma (spolu aj s vdovským dôchodkom), je nižšia ako minimálny dôchodok. Pričom suma, na ktorú sa zvýši dôchodok, je 136% sumy životného minima pre osobu, ktorá mala odpracovaných 30 rokov. Suma sa zvýši o 2% za každý ďalší rok dôchodkového poistenia, pričom od 39 roku sa bude suma zvyšovať o 3%.

Rozšírenie okruhu poistencov štátu o kategóriu ohrozeného alebo chráneného svedka, sa zavádza v súvislosti s nemožnosťou pracovať počas toho ako sú dlhodobo ukrývaní. Z toho dôvodu štát bude za nich platiť starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v období, až do ukončenia trestného konania. Keď už budú môcť vykonávať pracovnú činnosť, teda platiť si dôchodkové poistenie. Samotné poistenie, ktoré bude platiť štát sa bude počítať z vymeriavacieho základu, ktorý bude vo výške 50% z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve.

Finančný dopad:  Celkový finančný dopad novely na štátny rozpočet bude negatívny. Presnejšie v roku 2015 to budú vyššie výdavky v celkovej sume 16,502 milióna €. V roku 2016 budú výdavky v súvislosti s novelou na úrovni 32,061 mil.  € a v roku 2017 na úrovni 30,586 mil. €.

Hlavné riziká:  Za hlavné riziko novely sa považuje hlavne novo zavedený inštitút minimálneho dôchodku. Hlavným rizikom minimálneho dôchodku je, že sa môže stať nespravodlivým a koniec koncov sa minimálny dôchodok nebude vyplácať ľudom, ktorí to potrebujú. Konkrétnejšie sa do vzorca na základe ktorého sa vypočíta nárok na minimálny dôchodok nezohľadňujú príjmy ostatných členov rodiny, ako to je pri dávke v hmotnej núdzi. Prakticky sa tak môže stať, že manželka muža, ktorý tvorí hlavné príjmy rodiny a ona si len privyrábala bude mať nárok na minimálny dôchodok. Z toho dôvodu, že si platila po celú dobu len minimálne poistenie.  Podobným prípadom môže byť dedič majetku po rodičoch, pri ktorom primárnym zdrojom príjmu nie je práca. Tiež môžu získať živnostníci, ktorí si platili po celú dobu podnikania odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.

Riziko novely rovnako spočíva aj v súvislosti s druhým pilierom. Keďže poistenci majú nárok na minimálny dôchodok pokiaľ im vyjde nižší dôchodok ako je 136% životného minima, budú môcť poistenci v II. pilieri rizikovejšie investovať. To znamená, že im nebude záležať na prípadnej strate úspor, keďže štát im poskytne stanovený minimálny príjem. Novela opätovne vnáša čoraz vyšší chaos do existujúceho dôchodkového systému.

Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave

O čo ide: Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Samotná novela sa už v parlamente schválila a prešla tretím čítaním.

Finančný dopad: V súvislosti s výnimkami pre podnikateľov v rámci zákona sa predpokladá celkový negatívny dopad na štátny rozpočet. V roku sa predpokladá vplyv 2015 vo výške 1 769 000 €, v roku 2016 5 571 000 €, v roku 2017 celkovo 7 670 000€ a v roku 2018 vo výške 11 126 000  €.

Hlavné riziká a hodnotenie:  Celkovo má zákon pozitívny vplyv z hľadiska dopadu na podnikateľské prostredie a oblasť odborného vzdelávania na Slovensku. V systéme duálneho vzdelávania  bude študent odbornej školy vykonávať prax u samotného zamestnávateľa , pričom bude môcť vykonávať prax aj u živnostníka, ktorý nemá žiadneho zamestnanca. V súvislosti s praxou študenta zamestnávateľ dostane daňové stimuly, aby pre žiaka pripravil adekvátne prostredie a s tým súvisiacu kvalitnú praktickú časť jeho štúdia. V princípe budú obe strany spokojné. Na jednej strane študent získa prax a k tomu aj štipendium a odmenu za vykonanú prácu. Na strane druhej zamestnávateľ získa daňové úľavy, aby nimi zároveň pokryl náklady v súvislosti s praxou študenta, pričom nemusí odvádzať zdravotné odvody za študenta. Zamestnávateľ tak bude mať dostupnú pracovnú silu, ktorú si môže po uplynutí praxe u seba zamestnať.

Ako sa situácia vyvíja od začiatku volebného obdobia?

Od začiatku volebného obdobia schválili poslanci už celkovo 382 zákonov. V oboch sledovaných oblastiach, či už vplyvu na peňaženky občanov a podnikateľov alebo vplyvu na podnikateľské prostredie, prevládajú zákony s negatívnym dopadom. Od začiatku volebného obdobia bolo schválených 127 zákonov s negatívnym dopadom a 71 zákonov s pozitívnym dopadom na peňaženky občanov. Podobná nelichotivá situácia je i v schválených zákonoch zameraných na podnikateľské prostredie. Tu bolo schválených 115 zákonov s negatívnym dopadom a len 84 zákonov s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie.

Martin Lindák

Pridaj komentár