Udalosti roku 2006

30. 12. 2006 (Matúš Pošvanc) (Zobrazené 2167x)
Slovensko v roku 2006 bolo, ako trefne použila toto slovné spojenie jedna relácia na televíznych obrazovkách, plné udalostí a emócií. Rok 2006 sa dá rozdeliť na rôzne príbehy, na dva politické polroky, na dva volebné tábory, na ekonomické, či politické udalosti, na svetové i domáce udalosti, ktoré ovplyvnili Slovensko, ale i na strasti i radosti obyčajných ľudí. Blíži sa koniec roka a my môžeme preto bilancovať.

Čo sa na Slovensku nestalo?

Z nespočetných možností  sa zameriame len na jednu z nich, charakterizovanú výrokom: „Na Slovensku opäť zásadne nevíťazili trhové sily nad reguláciami a obmedzeniami.“ Možno to bola príčina volebného roku, možno fakt, že na Slovensku neexistuje reálna pro-trhovo orientovaná alternatíva súčasnému strednému politickému prúdu, možno to, že samotní Slováci majú podľa prieskumov veľmi pozitívny vzťah k silnému postaveniu štátu v ekonomike. Suma-sumárum bolo Slovensko v roku 2006 stále ovplyvňované politkou redistribúcie, regulácií slobodného obchodu, relatívne vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, pretrvávaním politickej moci nad mocou spotrebiteľa na slobodnom trhu, aroganciou byrokracie, zásadným nezlepšovaním podnikateľkého prostredia, či pomalým pokračovaním v reformách napríklad v oblasti zdravotníctva, či školstva.

Čo sa na Slovensku mohlo stať, ale nestalo sa?

Aj na túto otázku existuje viacero odpovedí a preto je nutné vybrať podľa vlastného názoru. Azda najzaujímavejšie nápady sú nasledovné.

Nepodarilo sa reálne naštartovať diskusiu o novom vzhľade zákona o obsahu vzdelávania na stredných a základných školách. Zasiahla politika, ktorá opäť raz zvíťazila nad zdravým rozumom. Pripravovaný zákon jasne definoval postavenie štátu v oblasti vzdelávania a dával možnosti pre vznik nových foriem, ale i obsahu vzdelávania na jednotlivých školách. Povedané inými slovami, prinášal potrebnú konkurenciu obsahov vzdelávania i určitú slobodu pre samotné školy a učiteľov. Nebol samozrejme z klasicko-liberálneho pohľadu ideálny, avšak bol prostriedkom pre lepšie prostredie a rast kvality základného a stredného vzdelávania. V tomto prípade musíme minimálne rok počkať.

Druhou zaujímavou témou, ktorá musela každého aspoň trochu zainteresovaného človeka zaujať, bola myšlienka odvodového bonusu založená na princípe negatívnej dane,  ktorá by garantovala každému občanovi životné minimum. Táto myšlienka neprinášla radikálnu reformu odvodového zaťaženia, ako to mnohí prezentujú, priniesla by však do celého systému na jednej strane niekoľko pozitívnych prvkov, na strane druhej by sme sa museli vysporiadavať i s určitými rizikami. Veď posúďte sami. Prívalstok radikálne by podľa môjho názoru malo niesť určite niečo, čo relevantným spôsobom eliminuje vplyv štátu v spoločnosti. To princíp odvodového bonusu nerobí, pretože neznižuje zásadne mieru interpersonálnej redistribúcie zdrojov. Má však niekoľko výhod a medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť motiváciu k práci, či predpoklad uzatvorenia tzv. prvého dôchodkového piliera. Medzi nevýhody môžeme zaradiť však jeho jednoduchosť, kedy prípadná zmena jedného parametru v takomto systéme by mohla priniesť omnoho väčšiu katastforu pre spoločnosť, ako zmena jedného parametru v dnešnom systéme. V tomto prípade budme musieť čakať asi viac ako rok.

Jednou z udalostí, ktorá by sa mnohých ľudí mohla dotknúť veľmi osobne, bola deklarovaná snaha znížiť percento odvodov na osobné účty ľudí (z 9% na 6%), ktorí vstúpili do tzv. druhého (sporiaceho) dôchodkového piliera. Príčinu tohto návrhu pravdepodobne hľadať na mnohých miestach, možno v Banskej Štiavnici, kde býva bývalý minister sociálnych vecí, ktorý reformu priebežného dôchodkového systému realizoval, možno na rukách dnešného ministra financií, ktorého hodinky sú hádam drahšie ako suma, ktorú sporitelia za svoj život na svojich účtoch nadobudnú, čo mohlo niekoho viesť k presvedčeniu, že peniaze sporiteľov sú odvádzané zbytočne, pretože sa za ne nedá kúpiť nič kvalitné. K znižovaniu odvodov však zatiaľ nedošlo a za to patrí vďaka všetkým, ktorí sa o to pričinili. Ďakujeme.

Čo sa na Slovensku stalo?

Medzi NAJ politcké udalosti roku 2006 môžeme určite zaradiť rozpad bývalej vládnej koalície, ktorý nastal pre tzv. „Zmluvu o výhrade vo svedomí“, ktorej zmyslu podľa môjho názoru nerozumie bárkto a ak tomu rozumie, tak to musí byť teda niekto! To nakoniec viedlo k predčasným parlamentným voľbám. Komu táto udalosť naviac uškodila nie je dnes jasné. Niektorí môžu povedať, že jej iniciátorovi, iní zas, že samotným občanom. 

Predčasné parlamentné voľby mali však jasného favorita, ktorého dnes podľa prieskumov väčšina obyvateľov zbožňuje. Mnohých prekvapilo povolebné koaličné zoskupenie, ktoré viedlo k určitej izolácií najsilnejšej vládnej strany u svojich európskych kolegov. Je zaujímavé, že európski socialisti sú na jednej strane veľkí obhajcovia ľudských práv a na strane druhej sa ich plodnosť v produkcii „užitočných“ regulácií nedá slušne pomenovať. Občanov však môže len tešiť, že dnešná vláda nerealizuje presne to, čo slúbila. Uvidíme, ako sa jej bude dariť v budúcnosti.

Pravdepodobne poslednou veľkou politickou udalosťou tohto roku boli komunálne voľby. Ako obyčajne sa každá strana označila za jej víťaza, čo nikoho neprekvapilo. Prekvapili však niektoré výsledky, z ktorých sa môžu niektorí obyvatelia radovať, iní byť naopak smutní. Ako príklady môžeme uviesť pád žilinskej bašty, víťazstvo najväčšieho odborára v Banskej Bystrici, víťazstvo „NEKA“ v Prešove, či to, že Bratislavčania jej predsa len neverili. A z ktorých udalostí sa treba radovať a z ktorých byť smutný? To je nutné nechať na čitateľa.

Medzi NAJ ekonomické udalosti posledných dní tohto roku sa dá zaradiť rast ekonomiky na úrovni 10% HDP, čo je výsledkom zahraničných investícií hlavne v automobilovom priemysle, či pokles nezamestnanosti z úrovne 11,8% na začiatku roku na 9,1% na jeho konci.

Deň daňovej slobody sme tento rok oslavovali 1. Júna, pretože štát prerozdeľoval „len“ 41 halierov z každej zarobenej koruny. Do 1. Júna sme pracovali na výdavky verejného sektora, nech je im zem ľahká.

Slovensko sa dostalo v rebríčku Indexu ekonomickej slobody na 45. priečku zo 130 krajín avšak od ekonomickej slobody Hong-kongu je vzdialené adekvátne jeho mieste na mape a v Indexe konkurencieschop­nosti skončilo na 39.miesto zo 61 hodnotených krajín a oblastí.

Aj keď je z týchto údajov patrné, že z pohľadu ekonomického diania na Slovensku v roku 2006 čas nezastal, otázne ostáva, či nezastane v budúcnosti.

Čo sa na Slovensku stane budúci rok?

Pred pár dňami sa prijal „najdôležitejší“ zákon roka – Štátny rozpočet na roky 2007 až 2009. Jeho „najdôležitejskosť“ pramení asi z faktu, že sa ním nedá presne riadiť. Samotný rozpočet  totižto vychádza z predpokladov, ktoré sa budú v priebehu roka meniť, čo inými slovami znamená, že aj keď je tento zákon prijatý v parlamente, v podobe v akej bol prijatý, platiť v roku 2007 určite nebude.

Hodnotiť tento zákon ako najlepší možný sa zároveň určite nedá. Dnešná dobrá ekonomická situácia vytvárala totižto ideálnu možnosť na napríklad zlepšenie hospodárania vlády, zníženie dlhu štátneho priebežného dôchodkového systému, či znižovaniu verejného dlhu ako takého a nedaj bože pomyslieť na nejakú tú realizáciu reforiem zdravotníctva, či školstva, alebo hovoriť o znižovaní daní. Namiesto ambicióznosti máme teda slušný priemer.

A o čom každý v roku 2006 vedel?

Vzhľadom na to, že doteraz popísané udalosti, emócie, či príbehy mnohých obyvateľov Slovenska asi nezaujímali, alebo si hovorili, že sa radšej nimi nebudú zaoberať, bolo by na mieste spomenúť na záver aspoň pár slovami to, čo naozaj verejnosť zaujímalo.

Na Slovensku sa v roku 2006 super spievalo, horúčkovito tancovalo, zmrzlo korčulovalo, prijímali sa ruže, dvaja východniari tankovali všetkých, chudlo sa, stratili sa Nezvestní, objavili sa Zúfalé manželky, chvála bohu bez svokier, uspeli Susedia a odišli psychopatické reality show. Smotánka sa radovala a ľudia pozorovali jej aféry so zatajeným dychom tak, aby neprepásli jedinú „naozaj“ dôležitú informáciu o tom, kto s kým, bez koho, od koho, či ku komu, alebo čo mal na sebe.

Slovenskí hokejisti v NHL strelili hrozne veľa gólov, futbalisti robili to, čo doteraz, ostatní športovci skončili na prvom, druhom, treťom, alebo inom mieste a za všetky neúspechy v slovenskom športe môže málo financií zo strany štátu. K tomu zlacnel benzín, možno sa nebudú zvyšovať ceny energií v dôsledku najkvalitnejšieho a najlepšieho ministra hospodárstva akého kedy krajina mala a aby sme nezabudli odhalila sa korupcia vo futbale, o ktorej všetci svorne tvrdia, že o nej vlastne kadžý vedel.

Aj takto sa teda dal vidieť rok 2006 a mnohí z nás sa už tešia na ten ďalší. Teda aspoň je to možné predpokladať z množstva predávanej pyrotechniky na oslavy Nového roku. Uvidíme, koľko radosti zažijeme.

 

Matúš Pošvanc

článok bol publikovaný v týždenníku Domino Fórum č.51–52/2006

Pdf Tlačiť

Najnovšie galérie

Projekty

Partneri