Ohrozujú nás systémové banky ?

Štúdia: Ohrozujú nás (systémové) banky ?

Štúdiu si môžete stiahnuť na tomto linku.

Radi by sme vám dali do pozornosti náš najnovší policy paper s názvom „Ohrozujú nás (systémové) banky?“ Policy paper hodnotí systémové bankové domy od roku 2008 z hľadiska ich kapitálovej vybavenosti až do konca roku 2017 (záverečné súvahy). Tzv. systémové banky majú podľa Financial Stability Board najväčší vplyv na globálny bankový systém. Bankový systém je dnes priam hydraulicky previazaný. Ak sa stane niečo systémovej banke, môže na to doplatiť celý bankový systém a s ním i jeho klienti, t.j. ľudia z celého sveta.

Ľudia nemajú banky veľmi v láske. Neuvedomujú si však často, aké dôležité a významné funkcie bankový a finančný systém plní. Cieľom nášho výskumu nie je znevažovať súčasný bankový systém. Nepatríme medzi insitných ekonómov, či rôznych sociálno-sieťových „kinderekonómov“, ktorí v každej jednej banke vidia stelesnenie zla. Uvedomujeme si plusy i mínusy dnešného finančného systému, vplyv centrálnych bánk, či politických rozhodnutí. Žiaden z uvedených vplyvov však neznižuje dôležitosť tohto sektora pre každodenný život ľudí. Činnosť, ktorú banky realizujú, je z ekonomického hľadiska základom akejkoľvek prosperity. Forma tejto činnosti sa samozrejme môže do budúcnosti vyvíjať. Avšak jej samotná podstata zostáva. Ak sa hovorí o tom, že koleso bolo jedným z najužitočnejších vynálezov ľudstva, tak máme za to, že peniaze a bankový systém sú tisíckrát dôležitejším vynálezom. Bankám a bankovému systému je nevyhnutné venovať pozornosť. Ich ekonomické zdravie sa týka ekonomického zdravia každého z nás.

Netajíme sa tým, že sme sa pri hodnotení bánk zamerali primárne na to, ako veľmi silné alebo slabé sú systémové banky v prípade krízovej udalosti. Myslíme si, že je dôležité ukázať ako sa jeden z významných ukazovateľov banky – jej vlastný kapitál na celkových aktívach – vyvíjal od roku 2008, od prepuknutia krízy až dodnes. Rovnako chceme upozorniť na rôzne názory na to, čo znamená primerane kapitalizovaná banka. Tieto názory sú rozdielne nielen medzi FED – americkou centrálnou bankou a ECB – Európskou centrálnou bankou, ale i medzi tým, čo si myslí určitá skupina finančných teoretikov.

Regulačné orgány a centrálni bankári nás dnes upokojujú, že kríza z roku 2008 je zažehnaná. Hlavné ekonomické nervové zakončenia systému – systémové bankové domy – musia dnes napĺňať určité regulačné kritériá, aby boli pripravené na potenciálnu ďalšiu krízovú udalosť.

Ako sú však na tom z hľadiska vlastnej kapitalizácie najvýznamnejšie bankové domy sveta? Ktoré systémové banky sú dnes pripravené na krízové udalosti lepšie a ktoré horšie? Ak by nastala krízová udalosť, kam sa nasmeruje pozornosť investorov z hľadiska ich obáv a naopak z hľadiska ich racionality?

Pre účely hodnotenia sme preto zvolili hodnotenie na základe vlastného kapitálu voči aktívam banky. Vlastný kapitál sme upravili v kontexte potenciálneho regulátorom umožneného nadhodnotenia kapitálu (Basel III), ako aj v kontexte price-to-book ratio, čo je hodnotenie banky trhom.

Výsledky nepotešia hlavne európske bankové domy. Za kriticky podkapitalizované sa dá považovať až päť bánk v poradí od najmenej kapitalizovanej a to: Unicredit Group, Groupe Crédit Agricole, Deutsche Bank, Société Générale a Barclays.

Naopak niektoré americké banky ako sú Wells Fargo, State Street a napr. blogosférou nenávidený J.P. Morgan sú naopak banky s najvyššou kapitalizáciou spomedzi systémových bánk. Na grafe je vidno aj hranicu kapitalizácie vo výške 15%, ktorú odporúča odborná verejnosť.

Porovnanie kapitalizácie za rok 2008 a 2017 (30 systémových bánk)

Pre zaujímavosť sme rovnako hodnotili niektoré slovenské banky. Jedná sa však len o doplnkovú informáciu vzhľadom na to, že naše banky tvoria len zanedbateľnú časť globálneho finančného sektora.

Ako používať policy paper?

Prvá časť práce sa zameriava na popis súčasného fiat systému. Hovorí o odlišnostiach tohto systému proti systému frakčných bánk. Rovnako pojednáva o najväčšom probléme fiat systému – dlhu a jeho produktivite. A práve na základe stanovených argumentov sme sa zamerali na posudzovanie bánk z hľadiska ich vlastného kapitálu. Vlastný kapitál banky totiž napovedá o tom, ako silná a stabilná je banka v prípade, že v rámci finančného systému nastane panika a nedôvera. Panika a nedôvera nenastáva v prípade straty viery v súčasný fiat systém, ale pri strate dôvery v splácanie dlhu, na ktorom je fiat systém založený. To znamená pri strate zmysluplnosti ekonomických projektov, ktoré sú dlhom financované.

Vlastný kapitál banky v celkových aktívach banky ukazuje do akej miery je banka schopná absorbovať potenciálne straty, ktoré môžu nastať v prípade kolapsu dlhu. Zdá sa to byť jednoduchá úloha. Nie je. A to vzhľadom na postup, ako definujeme vlastný kapitál banky, ako ho ohodnotíme a ako stanovíme hranicu určujúcu, ktorá banka je kapitalizovaná a ktorá nie je.

Viac sa už dočítate v našej práci.

V prípade akýchkoľvek komentárov alebo akéhokoľvek záujmu o rozhovor, mediálny výstup, či komentár prosím kontaktujte: Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka; matus.posvanc@gmail.com alebo 0421 905 962 667

Titulný obrázok zdroj

Pridaj komentár

Categorized: Články