Orwellovský rozpočet

Rozpočet na rok 2014? Vitajte v roku 1984! Asi tak by sa dala zhrnúť podstata doterajšej diskusie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014. Skutočnosť v príkrom protiklade s tvrdeniami, to bol základný stavebný kameň absurdnej reality Orwellovho románu 1984. A mnohé zásadné tvrdenia vládnych predstaviteľov o budúcoročnom štátnom rozpočte sú v príkrom protiklade so skutočnosťou.

K tomu, aby človek zistil ako sa veci majú naozaj, si stačí položiť zopár jednoduchých otázok. A hneď si aj na ne odpovedať. Minie štát viac alebo menej peňazí než dnes? Minie viac. Majú byť daňové príjmy v roku 2014 vyššie alebo nižšie oproti roku 2013? Majú byť vyššie. Majú firmy na daniach v budúcom roku celkove platiť viac alebo menej než dnes? Majú platiť viac. Bude štátny dlh Slovenska na konci budúceho roka vyšší alebo nižší než na konci tohto roka? Bude vyšší.

V tomto kontexte vyznievajú vládne tvrdenia o konsolidácii verejných financií a jej čo najmenšom vplyve na ekonomickú aktivitu a rast ako veľmi nepodarený vtip. Až komickým dôkazom sú vládne zámery s daňou z príjmov právnických osôb. Zníženie sadzby dane z 23% na 22% bolo s veľkou pompou ohlasované ako pozitívny signál vlády voči ekonomike. Stačí  však nazrieť do návrhu rozpočtu a každý hneď ľahko pochopí, že v skutočnosti ide o úplný opak. Celkový efekt zníženia sadzby v kombinácii s plánovaným zavedením tzv. dane zo straty má vláde v roku 2014 priniesť plus 84 miliónov eur. Inak povedané, vláda použila nefér trik, aby sa mohla chváliť znižovaním sadzieb a zároveň mohla na daniach vybrať od firiem viac peňazí.

Diskusia o tom, koľko má štát od svojich občanov, podnikateľov a firiem vyberať na daniach je legitímna. Ja si myslím, že oveľa menej než dnes, ale snažím sa pochopiť argumenty iných, ktorí si naopak myslia, že by to malo byť viac. Problém diskusie o štátnom rozpočte na budúci rok je v tom, že zvyšovanie daní je prezentované ako ich znižovanie, oproti minulosti len o niečo menšia rozšafnosť ako úspory atď. Keď nie je nič také ako sa zdá, keď skutočný význam tvrdení je v ich opaku, sme späť v roku 1984. V orwellovskom svete, v ktorom pravda je lož.

Kvalite diskusie by preto výrazne prospelo, ak by sa zástancovia vyšších daní prestali skrývať za tvrdenia, že červená farba je v skutočnosti zelená, vyrukovali by s nepríjemnou pravdou von a tú by sa snažili v poctivej diskusii obhájiť korektnými argumentmi. Dá sa pochybovať o tom, či sa toho vôbec niekedy dožijeme. A bohužiaľ, bude to pochybnosť podložená dlhoročnou skúsenosťou.

Ján Oravec, článok bol uverejnený v Hospodárskych novinách 16. októbra 2013

Pridaj komentár