Poslanci pod lupou

Poslanci pod lupou

Zaujímate sa čo konkrétne robia poslanci v parlamente? Čo je obsahom ich schôdzí, ktoré každému ovplyvňujú život. O týchto veciach vás pravidelne informujeme prostredníctvom projektu „Poslanci pod lupou“. V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsime v rámci projektu priblížiť najdôležitejšie body schôdze Národnej rady a zároveň analyzovať ich dopad na bežných občanov Slovenska ako aj dopad na podnikateľské prostredie.

Posledná tohtoročná schôdza Národnej rady sa začala 25. novembra. Celkovo bude predložených 11 zákonov, ktoré už prešli prvým alebo druhým čítaním, čo znamená príležitosť ovplyvniť ich podobu pred ich schválením.

Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu

O čo ide: Cieľom je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančnú krízu.

Finančný dopad: Návrh zákona predpokladá v prípade systémovej krízy ako hraničnú alternatívu, možnosť využitia doplnkových zdrojov financovania v podobe vládnych stabilizačných opatrení, resp. využitia finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na záchranu upadajúcich finančných inštitúcií.

Hlavné riziká: Systém krízového manažmentu by mal v budúcnosti pozostávať z troch fáz. Prvá fáza, ktorej cieľom je prevencia by mala pozostávať z plánov ozdravenia a mechanizmov, ktoré si majú vypracovať a v prípade problémov použiť jednotlivé finančné inštitúcie. V druhej fáze nový zákon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov.

Na jednej strane samotný zákon a jeho prvé dve fázy hodnotíme pozitívne z hľadiska prevencie pred krízovými situáciami vo finančných inštitúciách. Na strane druhej za problematickú považujeme tretiu fázu. Posledná fáza pripúšťa možnosť sanácie finančnej inštitúcie z peňazí rozpočtu, čo by znamenalo použitie peňazí občanov – daňových poplatníkov.

Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015

O čo ide: Tzv.  zákon roka, teda štátny rozpočet na nasledujúci rok, popisujúci stav daňových príjmov, výdavkov štátu a toho, čo si musí štát požičať.

Hlavné riziká: Vládny návrh rozpočtu predpokladá v budúcom roku schodok na úrovni 1,98% HDP. Toto číslo je hlboko pod úrovňou 3%, pri ktorej sa štáty v EÚ dostávajú do takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Napriek tomu toto číslo sa nedá považovať za konečné.  Rovnako tomu bolo aj v roku 2014, keď vláda predpokladala schodok na úrovni 2,64% HDP, no podľa najnovšieho odhadu dosiahne deficit 2,93% HDP. Z tohto dôvodu sa dá očakávať vyššie číslo deficitu verejných financií. V súčasnosti k tomu prispeje ešte zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov a tiež zvýšenie platu učiteľov. Zníženie odvodov by malo stáť 150 mil. eur, čo predstavuje 0,2% HDP. Rovnako záleží od toho aké dodatky sa príjmu ešte pri schvaľovaní rozpočtu v nasledujúcich dňoch v parlamente. Rovnako vláda predpokladá dlh pod úrovňou 55%, presnejšie na úrovni 54,4% HDP. Pomôže tomu aj nová metodika ESA 2010, ktorej úpravou sa zvýši HDP, čo následne zníži úroveň dlhu ako percenta HDP. Príkladom nám môže byť udalosť z jari tohto roku, keď Eurostat uviedol, že dlh za rok 2013 dosiahol úroveň 55,4%. Následne musela vláda zmraziť 300 mil. eur výdavkov v rozpočte. Vďaka zmene metodiky sa predpokladá, že dlh bude nakoniec pod úrovňou 55%, a teda vláda mi mohla zmrazené výdavky využiť v tomto roku.

Čo poslanci schválili na ostatnej pravidelnej 39. schôdzi

Na ostatnej pravidelnej 39. schôdzi schválili poslanci 34 zákonov a neschválili 5. Výsledkom schôdze je prevaha zákonov s negatívnym dopadom či už v oblasti financií občanov a podnikateľov alebo v oblasti podnikateľského prostredia. Pri dopade zákonov na financie občanov a podnikateľov to je v pomere 11 zákonov s negatívnym dopadom a 8 s pozitívnym. V oblasti podnikateľského prostredia je tento pomer miernejší no napriek tomu negatívny. Presnejšie na podnikateľské prostredie negatívne vplývalo 11 zákonov a pozitívne 10 zákonov.

Z definitívne schválených zákonov prinášajú najväčšie riziká:

Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Zákon vymedzuje nové podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktoré umožnia súbeh poskytovania osobitného príspevku a pomoci v hmotnej núdzi u občana, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru. Nárok na príspevok majú pracujúci, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a poberali pomoc v hmotnej núdzi a teraz dostávajú mzdu menšiu ako je dvojnásobok minimálnej mzdy. Pri splnení týchto podmienok budú prvých 6 mesiacov dostávať 126,14 Eur mesačne a ďalších 6 mesiacov 63,07 Eur mesačne. Ministerstvo chce týmto zvýšiť motiváciu poberateľov príspevku, aby si v budúcnosti udržali prácu a riešili svoju zlú sociálnu situáciu vlastným pričinením.

Táto novela sa dá považovať za kontraproduktívnu, pretože vláda bude týmto motivovať poberateľov len na dobu poberania samotného príspevku. Na jednej strane novela bližšie nešpecifikuje čo sa stane, keď poberateľ príspevku po roku ukončí pracovný pomer, a neskôr po dvanástich mesiacoch by ho opäť obnovil, a teda či by mal opäť nárok na príspevok. Na druhej strane ministerstvo predpokladá výdavky vo výške 3 126 107 Eur v roku 2015 a  v rokoch 2016 a 2017 v objeme 6 607 947 Eur. Na tieto výdavky zo štátneho rozpočtu by samozrejme prispeli občania Slovenska z daní.  Počíta sa s tým, že v roku 2015 bude osobitný príspevok poberať len približne 5800 osôb.

Zákon o dani z príjmu.

Túto novelu považujeme zo všetkých schválených zákonov za najrizikovejšiu keďže zvyšuje administratívnu a finančnú záťaž podnikateľov.

Za najnegatívnejšie považujeme:

  1. Obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a úprava uplatňovania výdavkov na pohonné hmoty
  2. Výšku uplatňovania výdavkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku
  3. Zavedenie novej 3. a 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Na jednej strane sa znížil počet rokov odpisovania 3. odpisovej skupiny kde patrí majetok technologického charakteru. Na strane druhej sa predĺžilo odpisovanie majetku v 6. odpisovej skupine, kde patria budovy stavby o 20 rokov.
  4. Rozšírenie povinnosti používania pokladníc. Od začiatku roka 2015 budú musieť pokladnice používať aj napr. taxislužby, reštaurácie a mobilný predaj jedál, reklamné agentúry, SBS-ky alebo aj účtovnícke a audítorské služby. Novela dáva tiež možnosť používať virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude prístupná na webe Finančnej správy, avšak toto je podmienené tým že podnikateľ mesačne vydá menej ako tisíc bločkov.
  5. Znižovanie asignácie z daní z príjmov právnických osôb v prospech neziskových organizácií. Tá by sa mala znížiť od roku 2015 na 1% zo zaplatenej dane. A následne v roku 2019 na konečných 0,5%. Predpokladá sa, že v dôsledku zníženia asignačnej dane príde neziskový sektor až o 7 až 8 mil. Eur. Ministerstvo týmto chce obmedziť uplatňovanie asignačnej dane veľkými podnikmi, ktoré si vytvárali nadácie a uplatňovali si túto daň.

Za pozitívne zmeny tejto novely považujeme:

  1. Superodpočet na výskum a vývoj. Podnikatelia si budú môcť od základu dane dodatočne odpočítať 25 % nákladov na výskum a vývoj alebo 25 % mzdových nákladov vrátane poistného a príspevkov na absolventov škôl v roku, v ktorom boli prijatí do zamestnania a 25 % medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj. Na druhej strane si daňovník bude môcť super odpočet uplatniť iba vtedy, ak si v zdaňovacom období neuplatnil úľavu na dani pre prijímateľa stimulov.
  2. Za pozitívne považujeme tiež schválenie pozmeňujúceho návrhu, aby finančná správa zverejňovala spoločnosti, ktoré si uplatnili tento superodpočet a tým spravila celý systém transparentnejším.
  3. Poslanci akceptovali tiež pozmeňujúci návrh, aby sa z novely vypustila povinnosť zahrňovania nákladov na marketingové štúdie a iné štúdie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Podnikatelia si ich budú môcť zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatia.

Celkovo  novela prinesie vláde do rozpočtu 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017. Máme za to, že aj napriek niektorým pozitívnym pozmeňovacím návrhom a spomínanému superodpočtu bude novela veľkou záťažou pre podnikateľov od roku 2015 a predstavuje tzv. skryté zvýšenia zdanenia podnikateľského sektora.

Ako sa situácia vyvíja od začiatku volebného obdobia?

Poslanci pokračujú vo svojom negatívnom trende. Neustále prevláda tendencia prijímania zákonov s negatívnym dopadom. Počas tohto volebného obdobia už schválili celkovo 351 zákonov z ktorých 118(33%) zákonov malo negatívny vplyv na peňaženky občanov a podnikateľov a 62 (18%) malo pozitívny vplyv na ich peňaženky. Z celkového počtu 351 zákonov malo 102(29%) zákonov negatívny dopad na podnikateľské prostredie a len 71(20%) zákonov malo pozitívne dôsledky.

Máme za to, že poslanci a vláda sú stále ľahostajný ku podnikateľskému prostrediu a k peňaženkám občanov. Čísla nám ukazujú jasnú prevahu zákonov s negatívnym dopadom či už na podnikateľské prostredie alebo financie občanov Slovenska.

Martin Lindák

Pridaj komentár