Prečo opatrenia ECB nezlepšia situáciu Grécka

Píše sa rok 2001, sú to práve dva roky kedy 11 európskych krajín začalo používať jednu menu, zatiaľ v bezhotovostnom styku. Teraz vstupuje do tejto jedenástky aj krajina južnej Európy, Grécko. Grécko z počiatku splní maastrichtské kritériá ako dlh na úrovni 60% HDP a deficit verejných financií na úrovni 3%. Avšak neskôr sa ukáže, že tomu pomohli len kozmetické úpravy a to v podobe nezapočítania dlhu nemocníc alebo výdavkov na armádu. Nuž Grécko je už v eurozóne nedá sa s ním už nič robiť, jedine dotovať. Grécko si vstupom do eurozóny, vďaka implicitnej garancii zo strany ECB (neskôr explicitnej garancie nakupovania dlhopisov), zaisťuje pokles úročenia vládnych dlhopisov až na úroveň tých nemeckých, čo mu zabezpečí dostatok prostriedkov, ktoré môžu byť vládou (ne)uvážene použité.

Ako roky plynú Grécko je už v eurozóne 8 rokov, zatiaľ čo sa jeho sociálny systém( napríklad užívanie si 13. a 14. dôchodku) a verejný sektor umelo nafukuje (Eurostat eviduje vládne výdavky Grécka od roku 2006, avšak počas troch rokov do roku 2009 narástol verejný sektor o 9,2%. HDP). V roku 2009 sa začne prejavovať márnotratnosť Grécka v podobe narastajúceho dlhu, ktorý v rokoch 2006-2009 narástol o 23,4% na úroveň 126,8% HDP. Takto vysoký dlh musí začať riešiť ECB a predstavitelia EÚ, ktorí majú záujem na tom udržať ešte mladú eurozónu pokope. Celé sa to začne so znižovaným ratingu Grécka zo strany ratingových agentúr. Grécke dlhopisy už prestanú byť natoľko atraktívne ako boli, okrem toho tomu nepomáha ani odhalenie pravdy ohľadom makroekonomických ukazovateľov Grécka. V reakcii na nebezpečnú situáciu ECB znižuje minimálny rating pre akceptovanie dlhopisov. Toto opatrenie malo byť len dočasné na jeden rok, avšak ako to v eurozóne býva bolo to na dlhšie. Grécko musí následne škrtať vo verejných výdavkoch a v sociálnom systéme, avšak po 8 rokoch nafukovanie je už neskoro. O rok neskôr dostane Grécko od krajín eurozóny a MMF prvú pôžičku vo výške 110 miliárd eur. ECB na reakciu vznikajúcich problémov vytvorí dočasný a neskôr trvalý euroval (EFSF), ktorý má pomôcť krajinám v problémoch. Avšak prípad Grécko nekončí a v roku 2012 dostane ďalších 130 miliárd eur vo forme rôznych odpisov a úľav na úrokov či už ECB alebo súkromného sektora.

Prichádza rok 2015. Na jednej strane má Grécko primárny prebytok rozpočtu (bez započítania položiek súvisiacich s dlhom). Na strane druhej má stále vysoký dlh na úrovni 174,9% HDP(2013) a nezamestnanosť pohybujúcu sa na úrovni 26%(2014). Napriek viacerým opatreniam vlády v oblasti verejných financií, viacerým opatreniam ECB vo forme rôznych úverov (LTRO,TLTRO), nízkych úrokových sadzieb, ktoré majú pomôcť ekonomike aby sa naštartovala, grécke banky klopú na dvere ECB a žiadajú o ďalšiu pomoc vo výške 5 miliárd eur, pretože sa vraj blížia voľby v Grécku. Následne sa dozvedáme, že ECB začína niečo nevídané v eurozóne, kvantitatívne uvoľňovanie, pomocou ktorého chce rozprúdiť ekonomiku nákupom štátnych dlhopisov. ECB chce pomocou 1,1 bilióna eur, ktoré chce minúť na nákup dlhopisov zvýšiť infláciu, ktorá bola v decembri na úrovni -0,2%.

Európska centrálne banka očakáva blahodárne účinky na ekonomiku eurozóny, keďže v Spojených štátoch program kvantitatívneho uvoľňovania pomohol. Avšak na japonskú centrálnu banku zabudli kde tento program ešte stále beží, ale výsledky sa nedostavujú. Okrem toho zabúdajú na podstatný fakt, že opätovné uvoľnenie podmienok pre získanie prostriedkov len zníži zodpovednosť jednotlivých vlád ako tej gréckej za svoje neuvážené míňanie. Vlády periférie môžu využívať lacné peniaze, ktoré vznikli umelou cestou, miesto toho aby privatizovali a vytvárali podmienky pre súkromný sektor, ktorý by ekonomiku prirodzenou cestou potiahol. ECB jednoducho zvolila taktiku, keď sa klin klinom vybíja.

Martin Lindák

Pridaj komentár