O nás

Tím Nadácie:

Matúš Pošvanc
riaditeľ, analytik
matus.posvanc@gmail.com

Ivona Holzerová
projektový manažér
ivona.holzerova@hayek.sk

Martin Reguli
analytik
martin.reguli@hayek.sk

Martin Lindák
analytik
martin.lindak101@gmail.com

Senior Fellows: Martin Menšík

Junior Fellows: Jakub Jablonický, Pavol Fukatsch, Edward Szekeres, Filip Bolčo,

 

Nadácia F. A. Hayeka

Nadácia F. A. Hayeka je nezávislá a apolitická nezisková organizácia, založená v roku 1991 v Bratislave skupinou slovenských ekonómov.

Hodnoty

Cieľom nadácie pri jej vzniku bolo najmä založiť novú, v tom čase ešte neexistujúcu, tradíciu liberálneho myslenia v SR. Poslaním nadácie je ponúkať praktické reformné návrhy trhových riešení ekonomických a sociálnych problémov, šíriť a propagovať myšlienky klasického liberalizmu v Slovenskej republike, byť platformou pre výmenu názorov odborníkov i širšej verejnosti, a rozvíjať základné liberálne myšlienky a hodnoty v SR.

Poslanie
Základnými liberálnymi myšlienkami, ktoré sa Nadácia F. A. Hayeka snaží presadzovať, sú najmä slobodná voľba jednotlivca a jeho osobná zodpovednosť, trhová ekonomika, minimalizácia štátnych zásahov, znižovanie daní, vláda práva, neporušiteľnosť zmluvných záväzkov, dohôd a sľubov, a neodcudziteľnosť práva každého jednotlivca na jeho vlastný život, slobodu a majetok.

Medzinárodný úspech
V roku 2004 získala za svoju činnosť Nadácia F. A. Hayeka v Spojených štátoch amerických prestížnu Templetonovu cenu za šírenie myšlienok slobody (Templeton Freedom Award for Institute Excellence in Promoting Liberty).

 

 

 

 

 

Friedrich August von Hayek

Narodil sa vo Viedni 8. mája ako syn univerzitného profesora. Na sklonku prvej svetovej vojny dovŕšil vekovú hranicu umožňujúcu rakúskym vojenským úradom, aby ho povolali do vojenskej služby, ktorú vykonával ako príslušník delostreleckého pluku na talianskom fronte. Po vojne študoval na viedenskej univerzite, kde získal v roku 1921 doktorát práva a v roku 1923 doktorát politických vied. Jeho učiteľmi ekonómie boli Friedrich von  Wieser a Ludwig von Mises.

Po niekoľkých rokoch práce v štátnych službách sa v roku 1927 stal prvým riaditeľom Rakúskeho ústavu pre ekonomický výskum. Bol najstarším a najvplyvnejším zo skupiny vynikajúcich mladých rakúskych ekonómov, z ktorých neskoršie mnohí získali svetové uznanie: Gottfried von Haberler, Fritz Machlup, Oskar Morgenstern. Svoj prvý veľký úspech zožal Hayek v roku 1928 vo Verein für Sozialpolitik (Zväz pre sociálnu politiku), čo bola ekonomická spoločnosť nemecky hovoriacich bádateľov z oblasti spoločenských vied. Bolo to mimochodom na tom istom zasadaní, na ktorom socialista Werner Sombart, ktorý vtedy vo Zväze hral dominantnú rolu, predpovedal, že hospodárska kríza sa už nikdy nebude opakovať, lebo vláda má v rukách všetky nevyhnutné nástroje, aby jej zabránila.

V roku 1929 sa Hayek habilitoval a prednášal na čiastočný úväzok ekonómiu na Viedenskej univerzite. Počiatkom roku 1931 mal sériu prednášok na London School of Economics and Political Science, ktorá bola taká úspešná (bol to základ knihy Prices and Production), že ešte v tom istom roku dostal profesúru a neskôr titul doktora ekonomických vied; v roku 1938 mu udelili britské štátne občianstvo. V Londýne a pre britských čitateľov napísal aj Cestu do nevoľníctva. Vďaka jeho iniciatíve vznikla v roku 1947 Mont-Pélerin Societym ktorá doposiaľ združuje najvýznamnejších svetových predstaviteľov klasického liberalizmu, politikov, filozofov no najmä ekonómov, spomedzi ktorých viacerí sú nositeľmi Nobelovej ceny.

V roku 1950  odišiel Hayek do Chicaga, kde sa stal profesorom spoločenských a morálnych vied- tento titul ostatne najlepšie charakterizuje šírku Hayekových spoločenskovedeckých záujmov, ktoré sa rozdeľovali medzi filozofiu, ekonómiu a politické vedy. Rozsah a hĺbka jeho intelektuálneho záberu by bohato stačili na niekoľko životov. V roku 1962 sa vrátil do Európy, do Freiburgu im Breisgau, kde pôsobil ako profesor ekonomickej politiky na Albert-Ludwigs  Universität a neskôr odišiel na odpočinok. Spolu s Gunnarom Myrdalom sa v roku 1974 stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu za prínos k teórií peňazí a ekonomických výkyvov a za prenikavú analýzu vzájomných súvislostí medzi ekonomickými, sociálnymi a inštitucionálnymi javmi. Zomrel 23. marca 1992 vo Freiburgu.