Projekt Athéna ++: Čo má vo vzdelávaní vyžadovať štát?

V rámci návrhu reformy vzdelávania v projekte Athéna++ navrhujeme ako jednu z hlavných čŕt nového systému zriadenie tzv. študentských osobných účtov, na ktoré by každoročne alokoval financie štát a z ktorých by si potom už priamo študent alebo jeho rodičia kupovali vzdelávanie podľa ich potrieb, preferencií a požiadaviek. V rámci Athéna++ zároveň navrhujeme, aby štát vyžadoval určité základy vzdelania od každého študenta, ktoré by si musel študent zo svojho účtu financovať. Zásadná otázka znie, aký základ má štát vyžadovať?

Podľa nášho názoru by malo ísť o určitý „Balík Základného Vzdelávania”. Názov sme zvolili preto, aby bolo vopred jasné, že úlohou štátu nemá byť poskytnúť všetko vzdelanie, na ktoré si človek spomenie. Úlohou štátu má byť určiť základ, aby bol jednotlivec pripravený do života. Zároveň má mať šancu sa doučiť to, čo nestihol počas svojho štúdia.

V dnešnom systéme sa kladie dôraz na povinnú školskú dochádzku. Tá sa má zmeniť na povinné vzdelávanie v časovom rozsahu 12 rokov. Aj keď návrh môže priniesť určitú vyššiu flexibilitu, nikto dnes bohužiaľ nehovorí o výsledkoch vzdelávania. V nami navrhovanej reforme Athéna++ chceme ustúpiť od požiadaviek časového povinného vzdelávania. Je totižto úplne jedno, či bude povinné vzdelávanie 10 ročné, 9 ročné alebo 22 ročné. Dôležité sú výsledky. Rovnako vychádzame z toho, že určité výsledky by mali byť spoločensky požadované. Štát však nesmie požadovať, aby musel vedieť každý študent všetko, na čo si spomenieme. Nie je to ani tak otázka finančných zdrojov. Tie by sa dali teoreticky nájsť. Je to otázka časových priorít. Deň má 24 hodín a týždeň má 7 dní. Nie je možné, aby sme v danom kontexte naučili každého všetko.

Balíček základného vzdelávania

Ako by to mohlo fungovať? Študent získa každoročne (napr. od 6 do 19 roku života) alokáciu finančných prostriedkov na svoj osobný účet, ktoré môže minúť na svoje vzdelávanie. Suma by bola určená na základe možností verejných financií a počtu študentov. Bavíme sa o cca 2000 euro ročne a cca o 26 tis euro počas celého času štúdia – samozrejme v závislosti od parametrov systému. O tejto sume by mohol rozhodovať študent alebo jeho rodič tým spôsobom, že si individuálne nakupuje vzdelávanie podľa svojich potrieb.

Štát by však vyžadoval od rodičov alebo študentov zaplatiť každoročne z daného účtu určitú časť alokácie na „Základný balík vzdelávania“. Suma by mohla byť v skorších fázach vzdelávania vyššia a v neskorších nižšia; čiže napr. od 6 do 11 roku by to mohlo byť napr. min. 50 % z alokácie, od 12 do 15 minimálne 35% a od 15 do 19 roku napr. 25 % alokácie a o zvyšku by rozhodoval už sám rodič alebo neskôr i študent.

Balíček by sa zároveň mohol obsahovo meniť s vekom. Čo to znamená? V skorších fázach vzdelávania by bol napr. zameraný skôr na základné znalosti (písať, čítať, počítať), v neskorších fázach by mohol byť zameraný napr. na vzdelávania v spoločensko-humanitnom vzdelávaní (demokratické princípy, humanizmus apod.). Rovnako by sa umožnilo, aby si jednotliví poskytovatelia vzdelávania (školy) mohli formou – to znemená efektivitou metódy vzdelávania – konkurovať. Štát by zároveň v oblasti základného balíčka definoval výsledky vzdelávania. Balíček by sa zároveň mal obsahovo meniť aj s novými požiadavkami doby. To znamená, že ak sa po čase zistí, že niektoré základné vzdelávanie pre život prestáva byť postačujúce, mal by byť predefinovaný.

Financie a vzdelávanie mimo základného balíka

Druhá časť sumy, ktorá by bola ročne alokovaná na študentské účty by mala byť už v kompetencii rodičov. Tí by si mohli vyberať z ponuky škôl – špecialistov na vzdelávanie, ale i ponuky rôznych kurzov, ktoré by mohli ponúkať i zamestnávatelia, či iné organizácie. Ak je umožnená konkurencia, existuje i rôznorodá ponuka. V nami navrhovanom systéme umožňujeme ešte jednu dôležitú vec. Študent si môže svoje finančné rozkladať v čase. Ak si ušetrí časť financií, môže ich použiť na kurz a vzdelávanie, ktoré bude potrebovať po skončení školy už keď bude v zamestnaní. Systém mu umožní doučiť sa to, čo nestihol počas svojho štúdia.

Osobné účty študentov v kombinácii so „Základným Balíkom Vzdelávania“ predstavujú teda nielen vysokú mieru flexibility (finančnej i osobnej), ale dbá sa i na spoločenskú zodpovednosť, ktorú by mal systém vzdelávania obsahovať. Viac o vízii vzdelávania Athéna++ sa môže čitateľ dozvedieť na tomto linku.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár