Štát nemá podnikať

Ministerstvo dopravy je príkladom rezortu, ktorý túto tézu nielen nerešpektuje, ale v oblasti dopravy dlhodobo robí opak. Nerozumne až hlúpo míňa peniaze slovenských a európskych daňovníkov na financovanie aktivít, ktoré súkromný sektor už zabezpečuje.

Príkladom z dávnejšej doby je dopravné spravodajstvo. S rozvojom informačných technológií začali postupne súkromné rádiá svojim poslucháčom poskytovať aktuálne dopravné informácie. To však nebránilo verejnému sektoru, konkrétne verejnoprávnemu rozhlasu a televízii, aby nerušene pokračovali vo vyhadzovaní eurofondov a prostriedkov slovenských daňovníkov na financovanie tzv. Zelenej vlny, paralelného dopravného spravodajstva.

Podobným príkladom z posledných dní je štátny systém dopravných máp pre vodičov, ktorý obstaral ešte predchádzajúci minister a súčasný len pasívne asistoval pri jeho uvedení. Cestujúca verejnosť však nie je odkázaná na službu, ktorú jej poskytne štát za desiatky miliónov eur, ak počítame vyše 14 miliónov na obstaranie a takmer 2 milióny ročne na prevádzku. Všetci už dávno využívame existujúce služby ako Google Maps či Waze. Keďže ich máme k dispozícii zdarma, míňanie prostriedkov daňovníkov  na to isté je nielen nerozumné, je hlúpe.

Z rovnakého súdka je aj počínanie ministerstva dopravy v prípade vlakov na trase Bratislava Košice. Ak sa štát rozhodne, že zabezpečí dopravu aj do miest, kde to komerčne nevychádza a za cenu, za ktorú to komerčne nevychádza, je to legitímne politické rozhodnutie. Ak sa politici rozhodnú všetky príjmy použiť na financovanie dopravy zdarma študentom, dôchodcom alebo dokonca všetkým obyvateľom, je to vec priorít vlády a preferencií jej voličov. Ale – a to je podstatné ale – dopravnú obslužnosť, zľavnenú dopravu alebo dopravu zdarma vie štát zabezpečiť bez toho, aby musel sám cestujúcich voziť. Zabezpečenie služby neznamená jej poskytovanie. Ak ju vie poskytnúť súkromný sektor, štát službu zabezpečí vyčlenením finančných prostriedkov na jej poskytnutie. Vo Švédsku už na to dávno prišli.

A u nás? Štát IC vlaky na trase Bratislava – Košice najprv stiahol, teraz opäť nasadil, čo vyvrcholilo rozhodnutím súkromného dopravcu odísť z tejto trasy. Výsledkom je, že Železničná spoločnosť Slovensko, ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu, teda vo vlastníctve nás všetkých, bude so stratou voziť cestujúcich medzi Bratislavou a Košicami a my všetci, jej spoluvlastníci, budeme mať tú česť toto jej „podnikanie“ a výslednú stratu ako daňovníci financovať. Je to len nerozumné alebo úplne hlúpe?

Navyše, ak sa súkromný dopravca rozhodne štát zažalovať, súd mu zrejme dá za pravdu.  A zodpovednosť politikov? Medzitým sa v kresle ministra vystrieda niekoľko ďalších nominantov a ten, na koho to práve padne, bude krčiť plecami, že on s tým nič nemá a že je to zodpovednosť jeho predchodcov. Tí však už budú dávno za horami za dolami. A my všetci sa na to budeme opäť skladať.

Štát skrátka nemá podnikať a má iniciatívu prenechať súkromnému sektoru všade tam, kde tento dokáže tovary a služby zabezpečiť. Dôkazy vidí každý rozumný človek, každý deň a na každom kroku. Nielen v doprave, ale aj v zdravotníctve či v školstve. Liberálna predstava o minimálnom štáte nie je zastaralá. Naopak, nikdy nebola aktuálnejšia než dnes.

Ján Oravec

Pridaj komentár