Taliansko je ako Španielsko

Spustí kríza aj anti-environmentálnu agendu? Kto vie. Avšak taký Antonio Tajani, euro komisár pre priemysel uviedol, že síce je za zelenú agendu, „ale nemôžeme z nej robiť náboženstvo. Potrebujeme novú energetickú politiku, pretože nemôžeme zachrániť európsky priemysel s klimatickými cieľmi, ktoré sú nerealistické a ktoré nie je možné presadiť celosvetovo.“ Áno striktná environmentálna agenda nie je pre európske podnikateľské prostredie veľmi zdravá, o to viac ak podnikatelia čelia vysokému zdaneniu a vysokým reguláciám aj na iných frontoch. Tajani samozrejme volá i po uvoľnenej menovej politike a slabšom Eure. Stále však existuje i iná cesta. Silná mena, nízke dane a nízke regulácie. Bohužiaľ to však vyzerá, že politici idú presne opačným smerom.

Svedčí o tom i ostatná dohoda na summite krajín G20. Tá hovorí o tom, že krajiny sa budú navzájom informovať o daňových záznamoch do roku 2015. Na tejto agende sa dohodli lídri krajín G20, ktorí chcú týmto spôsobom bojovať proti daňovým únikom jednotlivcov, ale i globálnych korporácií, ktoré sa snažia platiť čo najmenej daní. Ale ako sa hovorí, „keď nechceme vidieť daňové raje, nerobme z našich krajín daňové peklá.“ Z toho si však len málo politikov berie ponaučenie.

Taliansko ešte stále nie je na radare médií tak, ako je Španielsko a žije si vlastne svojím životom. Zatiaľ. Faktom však je, že táto krajina si so sebou nesie viac problémov, ako sme ochotní pripustiť. A na všetkých frontoch. Vyzerá to, že z politického hľadiska sa ženie do výraznej politickej krízy. Tá je spojená s podporou vlády zo strany Berlusconiho strany. Pre mesiacom bol Berlusconi uznaný vinným najvyšším talianskym súdom za daňové podvody. Verdikt znel 4 roky. Berlusconi sa však vyhráža vládnej koalícií, že ak bude musieť niesť trest, tak položí vládu. Ako sa hovorí zákon nadovšetko, len nie nad politiku. Každý týždeň sa tak v talianskych médiách objavujú titulky, že sa vláda rozpadá. Vždy už nadobro. No nič uvidíme. Faktom je, že ak padne vláda, krajina sa dostane pod ekonomický stres. Z ekonomického hľadiska nie je na tom veľmi dobre. Má rovnako ako iné krajiny problematický bankový sektor, ktorý čelí mnohým dlhom a zlým investíciám. Svedčí o tom i príklad banky Monte dei Paschi di Siena, ktorá čelí znárodneniu. Banka musí získať dodatočný kapitál 2,5 mld. euro v priebehu 12 mesiacov od investorov. Mnohí však upozorňujú, že je viac menej nereálne, aby banka získala od svojich akcionárov túto sumu. Ak bude znárodnená, tak to na strane druhej nepridá Taliansku, ktoré už dnes čelí 2 biliónovému verejnému dlhu, ktorý sa prebratím záväzkov za problematické banky len navýši. Zlepšeniu situácie nenapomáha ani klesajúci trh s nehnuteľnosťami, ktorý je nastavený na ďalší pokles. Dôvod je veľmi prozaický. V krajine ubúda tých, ktorí sú hlavným motorom tohto trhu – nakupujúci medzi 30 a 40 rokom života, ktorých počet klesol od roku 2005 o jeden milión a pokles bude pokračovať do konca tejto dekády. Inými slovami sa zmenšuje dopyt po nehnuteľnostiach, ktorých ceny potom klesajú. Z týchto faktorov vyplýva i to, že úroky na talianske 10 ročné bondy sa po prvý krát po 18 mesiacoch koncom tohto týždňa dostali nad tie zo Španielska.

Tento týždeň sme mali 5 rokov od vypuknutia krízy, resp. pádu banky Lehman Brodhers, čo je asi presnejšie pomenovanie. Áno 5 rokov krízy. Výsledok? Najväčšie ekonomiky sveta (G7) zvýšili kumulovane svoj dlh o 18 biliónov USD a dosiahli kombinovaný dlh vo výške 140 bln. USD. Nový dlh dokázal zároveň vyprodukovať len niečo viac ako 1 bln. USD nominálneho HDP. Inými slovami každých 18 USD dlhu dokázalo vygenerovať len 1 USD rastu. Udržateľné? Zatiaľ áno. Máme predsa historicky nízke úrokové miery, ktoré sú však umelo držané centrálnymi bankami. A to nie je dôvod na radosť.

Po tvrdých vyjednávaniach sa v Ženeve dohodol John Kerry a jeho náprotivok ruský minister zahraničia Sergey Lavrov o tom, ako by mal sýrsky režim odovzdať svoje chemické zbrane. Nateraz sa teda vojenský zásah zo strany USA odkladá. Aspoň teda nateraz. Budúci týždeň nás čaká zasadnutie monetárnej komisie FEDu. Uvidíme, ako to zahýbe trhmi. Stále si myslím, že FED nezmení svoju politiku. Ak sa mýlim, čo je možné, bude zaujímavé sledovať, čo sa stane s akciovými indexmi a trhmi všeobecne.

Matúš Pošvanc

pozvanka_vseobecna_fom

Pridaj komentár