Telenovela pokračuje

Nečakané novinky prišli tento týždeň zo Škandinávie. Švédsko bude mať od budúceho roka nižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb ako Slovensko! Tamojšia vláda vo štvrtok oznámila zámer znížiť sadzbu zo súčasných 26,3% na 22% v snahe „zlepšiť podmienky pre investovanie a vznik nových pracovných miest vo Švédsku.“ Už ani ten severský socializmus nie je čo býval.

“Šokujúce” správy z juhu Európy: Grécko bude potrebovať tretí bailout. Podľa zástupcu krajiny na rokovaniach Troiky sa Grécku podarilo splniť len 22% z úsporných opatrení naplánovaných na minulý rok. Atény sa bránia, že kvôli prehlbujúcej sa recesii budú potrebovať ešte dva roky na to, aby mohli pretlačiť úsporný balíček v plnom rozsahu. Podráždení veritelia už ale strácajú trpezlivosť a požadujú dôslednejšie plnenie reforiem. Dostanú ďalšiu tranžu? Nedostanú? Telenovela pokračuje…

Taliansky premiér Mario Monti sa zasa nechal počuť, že jeho krajina nebude akceptovať dodatočné podmienky súvisiace s prípadnou pomocou v rámci nového programu ECB na núkup dlhopisov. Cez svojho hovorcu odkázal, že “Taliansko neprijme žiadne dodatočné podmienky nad rámec tých, s ktorými už súhlasilo a pracuje na ich plnení.”

Predseda Európskej komisie Barroso medzičasom objavil drevené želiezko. Vo svojom prejave na zasadaní Európskeho parlamentu vyhlásil, že nevyzýva k vytvoreniu superštátu, ale demokratickej federácie národných štátov, ktorá by riešila problémy vďaka „zdieľaniu suverenity“. Euro by tým pádom malo byť mimo nebezpečia a kríza definitívne zažehnaná… Aspoň tak to zrejme vidia v Bruseli, nakoľko EÚ ponúkla Egyptu pomoc do výšky až 700 miliónov eur v snahe vybudovať si dobré vzťahy s tamojšou novou garnitúrou. Keď pôjde do tuhého, neostane než dúfať, že nám požičajú späť.

Najdôležitejšou udalosťou na starom kontinente bol ale bezpochyby Deň D- s napätím očakávané rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o ESM. Ako je v Európe poslednou dobou dobrým zvykom, zaznelo: „áno, ale…“. ESM tak podľa ústavného súdu neporušuje nemeckú ústavu a fiškálny kompakt nepodkopáva suverenitu Bundestagu v rozpočtových otázkach. A teraz k najdôležitejším poznámkam pod čiarou:

– Nemecký podiel je limitovaný na 190 miliárd eur a nesmie byť navýšený bez súhlasu Bundestagu

– Nemecká vláda môže kedykoľvek rozhodnúť o odstúpení od ESM

– ESM si nesmie požičiavať priamo od ECB

Dôsledky? Základná kapacita trvalého eurovalu nie je ani zďaleka dostatočná na prípadnú záchranu Talianska a Španielska, čo môže predstavovať výraznú prekážku. Nález ústavného súdu si navyše môže vyžadovať úpravu zmluvy o ESM a tým aj opätovnú ratifikáciu. Ťarcha zachraňovania problémových krajín sa tak zrejme bude musieť presunúť na ECB…

Poďme sa pozrieť aj na druhú stranu oceánu. Týždeň po tom ako ECB oznámila nový program nákupu dlhopisov sa americký FED odhodlal k spusteniu v poradí už tretej vlny kvantitatívneho uvoľňovania. QE 3, tentokrát časovo a finančne neohraničené pritom prišlo len dva mesiace pred prezidentskými voľbami. Ako poznamenal republikánsky kongresman Raul Labrador, rozhodnutie FOMC vyvolá „určitý rast ekonomiky a Obamova administratíva si zaň pripíše zásluhy.“ Prezidentský kandidát Mitt Romney dokonca otvorene hovorí o „ďalšom bailoute pre Obamovu ekonomiku“. Ako bude nové QE vyzerať v praxi? Každy mesiac roku 2013 FED rozšíri svoju bilanciu o 85 miliárd dolárov, konkrétne o 40 miliárd hypotekárnych derivátov a 45 miliárd 10-30 ročných amerických dlhopisov. FED tak v roku 2013 monetizuje približne polovicu amerického vládneho deficitu a nafúkne svoju bilanciu zo súčasných 2,8 bilióna dolárov na 4 bilióny dolárov k 25. decembru budúceho roka. To by v rovnakom časovom období mohlo vystreliť ceny zlata na aspoň 2250 dolárov za uncu a ropu WTI na viac ako 150 dolárov za barel.

Čo ďalej? Ako naznačuje paper Federal Reserve Bank of New York, vďaka neohraničenému QE odteraz akékoľvek dalšie rozhodnutie FOMC postráda moment prekvapenia, ktorý doteraz prispieval k výraznému rastu akciových trhov. Rastúce ceny výrobných vstupov navyše postupne eliminujú marže bez ohľadu na vývoj príjmov a korporátny cash flow sa tak dostane na nulu.

Čína pre zmenu pokračuje v hromadení zlatých rezerv. Už teraz je možné bezpečne tvrdiť, že len v tomto roku doviezla väčší objem žltého kovu ako predstavujú oficiálne rezervy ECB. Koľko zlata už Čína vlastní? Odhady hovoria o 6000 tonách, no oficiálne čísla zatiaľ k dispozícií nie sú. S ohľadom na ročné nákupy v objeme okolo 1000 ton je ale pravdepodobné, že Čína už predbehla Nemecko a stala sa po Spojených štátoch druhým najväčším držiteľom žltého kovu. Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že Čína prvý krát v histórií doviezla dva krát toľko zlata ako nakúpila amerických dlhopisov. Otázka znie: pripravuje sa krajina na predstavenie yuanu ako novej rezervnej meny?

Tomáš Púchly

Pridaj komentár