Týždeň bitcoinu

Minulý týždeň môžeme pokojne nazvať týždňom bitcoinu. Skoro každý o ňom hovoril. A mal prečo. Bitcoin prekonal hneď niekoľko mét. Po prvé dokázal zvýšiť cenu v priebehu 7 dní o viac ako 100 %. To nebolo všetko. Prekonal magickú hranicu 1000 USD a to hneď na viacerých významných burzách, kde sa obchoduje. A dokonca v priebehu minulého týždňa sa na malú chvíľu obchodoval za viac, ako stála unca zlata. Potom však korigoval o 13 %.  Je v bitcoinoch bublina? Z krátkodobého hľadiska by som povedal, že áno. Nemyslím si, že tento nárast ceny je spôsobený nejakými pevnejšími fundamentami. Faktom však ostáva, že ak si dáte pred seba vlastnosti tejto novej meny, súčasné hranice, ktoré prekonal, nebudú pravdepodobne tie posledné. Korekciu očakáva dnes viacero obchodníkov. A ak sa história zopakuje, môžeme vidieť opäť cenu na 500 USD opätovne. Avšak, rovnako sa môže BTC usadiť aj nad 1000 USD, kde môže byť jeho nový support.

Málinko pozitívne správy prišli tiež z trhu práce v eurozóne, kde klesla nezamestnanosť. Síce len o 0,1 % a usadila sa na úrovni 12,1%. Medzi tými, ktorí majú najnižšiu mieru patrí Rakúsko (4,8%), Nemecko, (5,2%) a Luxembursko (5,9%). Na opačnej strane sa už tradične nachádza Grécko (27,3% August 2013) a Španielsko (26,7%). To, čo však už nemôže tešiť nikoho, je nezamestnanosť mladých. Španielska výška nezamestnanosti mladých opätovne dosiahla 57,4 % a je pod rekordérom v tejto oblasti Gréckom, kde až 58 % mladých ľudí nepracuje. Taliansko a aj Portugalsko zaznamenali mierny nárast rovnako a ich miera nezamestnanosti mladých sa pohybuje na úrovni 41,2 % a 36,5%. Celkovo bolo v októbri v eurozóne 24,4% mladých ľudí nezamestnaných.

Člen Európskej rady guvernérov ECB Ardo Hansson, ktorý je aj prezident Estónskej centrálnej banky, vyhlásil, že ECB je pripravená na ďalšie znižovanie základných úrokových mier a dokonca je pripravená uvaliť negatívny úrok na depozity bánk v ECB. Je to reakcia na nízku infláciu v eurozóne, ktorá je na úrovni 0,9 %. Ďalšie stretnutie je plánované na 5. decembra, kde sa majú prezentovať i nové projekcie a predpoklady rastu a inflácie v zóne. Uvidíme, čím nás zasadnutie prekvapí.

Vyzerá to tak, že posledným holubičím hlasom, ktorý je proti uvoľnenej menovej politike v EU ostáva nemecká Bundesbanka, ktorá tlmočí svoje názory prostredníctvom jej prezidenta Jensa Weidmanna. Ten minulý týždeň vyhlásil, že by „bolo lepšie, ak by monetárna politika netancovala v rytme fiškálnej politiky a že je nutné postaviť pevnú stenu medzi bankami a štátnymi záujmami,“ ako aj to, že „riziko štátnych dlhopisov by malo byť relevantným spôsobom ohodnotené rovnako, ako je dnes hodnotený súkromný dlh.“ Avšak ak sa na niečo v Európe staviť dá, tak potom na ešte uvoľnenejšiu monetárnu politiku, ktorá nahráva štátnym záujmom a podporuje ne-realizáciu zásadných reforiem.

Výnosy na čínskych štátnych dlhopisoch vzrástli na najvyššie úrovne za ostatných deväť rokov. To zároveň spôsobuje menší priestor pre financovanie súkromného sektora a iných štátnych agentúr v krajine. Rast nákladov na požičiavanie a znižujúci sa prístup k úverom pre súkromný sektor v Číne môže mať zároveň negatívny dopad na rast čínskeho hospodárstva, s ktorým väčšina investorov implicitne počíta a následne negatívny dopad na celú globálnu ekonomiku. Zvýšenie výnosov súvisí s predpokladom uťahovania monetárnej politiky zo strany čínskej centrálnej banky. Rovnako vzrástla úroková miera na medzibankovom trhu v krajine na úroveň skoro 6 %, čo je najvyššia miera od júna 2013, kedy stres vo finančnom sektore vyvolal nárast tejto miery a vynútil si silný zásah zo strany centrálnej banky, ktorá na trh musela dodať likviditu.

Z USA sa na nás skôr hrnú informácie o tradičných výpredajoch spojených s dňom vďakyvzdania, ako nejaké významné ekonomické dáta. Zaujímavú správu však priniesla agentúra Reuters, ktorá upozorňuje na fakt, že v USA sa pomaly blíži situácia, kedy veľké množstvo pôžičiek bude mať tzv. 10 ročné výročie. To znamená, že pre mnohých držiteľov pôžičiek nastane situácia, kedy budú musieť začať splácať okrem úrokov i istinu. To bude pre mnohých znamenať, že sa im náklad na splátky zvýšia i trojnásobne. Pričom v priebehu štyroch rokov sa do tohto stavu dostanú pôžičky vo výške až 221 mld. USD. Uvidíme, či miesto výpredajov nie je pre bežného Američana začať radšej šetriť na tieto finančne náročnejšie časy. Pre bankový sektor USA to rovnako nebude prechádzka ružovým sadom.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár