USA neskrachujú

Tento týždeň sa svet sústredil najmä na americkú ekonomiku. USA môžu byť už budúci utorok potenciálne nesolventné. Dôvodom sú obavy o navýšenie dlhového stropu. Navýšenie pravdepodobne bude blokovať najmä libertariánske krídlo Republikánov, ktorých kvôli tomu mnohí označujú za extrémistov. No je to veľmi divný pohľad. Extrémisti už nie sú tí, ktorí sa masívne a nezadržateľne zadlžujú, ale tí, ktorí prídu s radikálnou myšlienkou, že vlády by nemali míňať viac, ako vyberú na daniach.obama

Keynesiáni samozrejme bijú na poplach, keďže prípadné nútené zníženie výdavkov vidia ako pokles agregátneho dopytu, a teda oslabenie ekonomiky. Realita je však trochu komplikovanejšia. Vládne výdavky neprichádzajú zo vzduchu, ale nahrádzajú tie súkromné. Akýkoľvek prípadný rast, ktorý tieto výdavky vytvoria, je tým pádom len umelý. Samozrejme, je málo pravdepodobné, že svet skutočne čaká nejaká ekonomická katastrofa. Republikáni sa skôr, či neskôr, „umúdria“ a prezidentovi umožnia aj naďalej splácať dlhy ďalšími dlhmi. Uvidíme, ako dlho im to ešte vydrží.

Z USA tento týždeň prišla ešte jedna správa, ktorá vzbudila veľký rozruch. Súčasnému šéfovi Fedu čoskoro skončí jeho funkčné obdobie a jeho nasledovníčka by mala byť Janet Yellen. Išlo by o prvú ženu na tomto poste v histórii. Čo sa týka praktickej politiky, tam by sa už tak veľa nezmenilo. Yellenová je tiež veľkou zástankyňou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, takže ju niektorí označujú ako Bernanke II. Mimochodom, medzi Yellen a prechádzajúcimi dvoma šéfmi Fedu predsa len existuje rozdiel. Zatiaľ čo Bernanke a Greenspan aspoň pred nástupom do funkcie hovorili o výhodách pevnej meny a nízkej inflácie, pri Yellen žiadny obrat nehrozí. Zarytou keynesiánkou bola totižto celý život.

Mimochodom, centrálne riešenie sociálnych problémov so sebou prinieslo aj jeden dôsledok, o ktorom sa bežne veľmi nehovorí – masívne zneužívanie invalidných dôchodkov. Ohľadom zneužívania invalidných dôchodkov sa v USA vytvoril samostatný priemysel právnikov, doktorov a dokonca aj sudcov. Niektorí právnici, ako napríklad Eric Conn, sa môžu chváliť 100% úspešnosťou pri získavaní invalidných dôchodkov pre svojich klientov. Keď sa však pozrieme na prepojenie týchto právnikov na miestnych doktorov a sudcov, zistíme, že nejde o žiaden zázrak. Ako prebujnelý sociálny systém bráni ekonomickej obnove a vytváraniu pracovných miest môžeme vidieť na príklade najviac postihnutých oblastí USA. V prípade hraničného územia Kentucky a Západnej Virgínie berie invalidné dôchodky až 10-15% tamojších obyvateľov.

Veľa dobrých správ neprišlo ani z Európy. Angela Merkelová sa snaží zostaviť vládu, no zatiaľ veľa úspechov neslávi. Veľmi pravdepodobne totižto bude musieť vykonať tvrdé kompromisy. Jej najpravdepodobnejší koaličný partner, Sociálni demokrati, chcú jej pravicovú politiku okoreniť typickými ľavicovými opatreniami. Zavedenie federálnej minimálnej mzdy, zvýšenie daní pre bohatých a menej prísny prístup ku krízou postihnutým krajinám. To sú presne veci, ktoré by mohli nemecký motor európskeho rastu zabrzdiť. Ľavicová ideológia navyše vedie aj k absurdným výsledkom. Nemeckí Sociálni demokrati chcú pomoc pre írske banky podmieniť tým, že Írsko zvýši svoju korporátnu daň z príjmov. Inak povedané – pomôžeme vám, ak svoju ekonomiku poškodíte. A ako by vyzerali nemecké voľby, keby sa odohrali znova? V opätovných voľbách by si pohoršili všetky relevantné strany okrem Angely Merkelovej, ktorá by v nich získala až 45% a Alternatívy pre Nemecko, ktorá by sa dostala do parlamentu so 6%. Nálada v Nemecku sa tak pomaly ale isto začína hýbať viac euroskeptickým smerom.

Tento týždeň tiež na verejnosť prenikli dokumenty o tom, že Medzinárodný menový fond vôbec tak jednoznačne nepodporoval prvú pôžičku Grécku v roku 2010, ako o tom hovoril. Aj keď sa vtedy krajiny tvárili ako jedna veľká rodina, ktorá robí správnu vec, realita bola dosť iná. Viaceré krajiny MMF varovali pred prehnane optimistickými odhadmi gréckeho rastu a pred tým, že ide skôr o pomoc pre banky ako pre samotné Grécko. Obávali sa teda presne toho, čo sa aj neskôr stalo. Medzi 40 krajinami, ktoré voči pomoci Grécku vzniesli vážne námietky, nechýbali ani krajiny ako Čína, Brazília alebo Švajčiarsko.

Medzinárodný menový fond tiež tento týždeň prišiel s aktualizovanými odhadmi gréckeho rastu. Napriek tomu, že tieto odhady už boli mnoho krát revidované, Grécko bude rásť ešte menej, ako sa čakalo. A to znamená jediné – ak Grécko nechce skrachovať, musí viac šetriť. No grécky zástupca premiéra Evangelos Venizelos Medzinárodnému menovému fondu odkázal, že Grécko už žiadne úsporné opatrenia prijímať nebude a myslí to „absolútne vážne“. Zdá sa teda, že grécka dlhová odysea ešte nejaký čas bude pokračovať.

Filip Vačko

Pridaj komentár