USA trápi Sýria

us_syriaCelkom dobrá správa sa týka vývoja nezamestnanosti v eurozóne. Tá oproti minulému mesiacu ostáva nezmenená na úrovni 12,1 %. Krajiny s najvyššou nezamestnanosťou ostávajú Grécko (27,6%)  a Španielsko (26,3%), kde rekordy dosahuje i nezamestnanosť mladých. V Španielsku vzrástla z 55,9 na 56,1 %, v Grécku sa pohybuje na úrovni 62,9% (údaj z mája). Treťou krajinou s najvyššou nezamestnanosťou je Cyprus (17,3%), pričom ešte rok dozadu tu bola nezamestnanosť na úrovni 12,2 %. Krach ich bankového sektora sa už prejavuje.

Francúzsko prednedávnom prekvapilo správou o 0,5 %-nom hospodárskom raste. Francúzska vláda doslova oslavovala. Dokonca hovorí o konci recesie a o úspechu svojej politiky. Spotreba sa mierne zvýšila o 0,4 %. Rovnako i predaj automobilov zaznamenal zvýšenie o 2,1 %. Investície spoločností po prvýkrát neklesli, ale zatiaľ ostávajú negatívne, prešli z -1 % na -0,5 %. Napriek niekoľkým pozitívnym ekonomickým indikátorom, miera nezamestnanosti zatiaľ stále stúpa. Podľa Insee je pravdepodobné, že koncom roka sa nezamestnanosť priblíži k historickému rekordu 10,8 % z rokov 1994 a 1997. Francúzsky prezident, François Hollande však ako inak, prisľúbil zvrátenie krivky nezamestnanosti do konca roka. Bohužiaľ mu však v tomto nedôveruje až 84 % opýtaných Francúzov.

Stále sa nám množia informácie o tom, že Grécko bude na „prekvapenie“ všetkých potrebovať opätovne zachrániť. Tento krát a zatiaľ vo výške 10 mld. euro. A nie je sa čo čudovať. Aj keď Atény dokázali pripraviť prebytkový primárny deficit, zrealizovať odpustenie časti dlhu, ich dlh stále rastie. Prispieva k tomu i fakt, že krajina sa stále nehrnie do privatizácie svojho majetku. Pôvodný plán privatizácie počítal s príjmami 50 mld. euro do roku 2016, avšak dodnes sa zrealizoval len predaj majetku vo výške 5 mld. Trojka núti Atény do privatizácie prostredníctvom zriadenia zahraničnej spoločnosti v Luxembursku, avšak Grécko túto ponuku zatiaľ odmieta. Dlho nebude, vzhľadom na to, že bude potrebovať ďalšie peniaze. Do toho sme sa minulý týždeň v rámci predvolebnej rétoriky dozvedeli z úst Angely Merkelovej, že Grécko nemalo byť nikdy súčasťou eurozóny a že za to môže bývalý kancelár Schröder. Človeka niekedy takéto vyjadrenia mierne zarazia, keďže sme už viac ako 3 roky i z Nemecka presvedčovaný o tom, že Grécko je jednoznačnou súčasťou zóny a tak i ostane. Sám som však zvedavý, či a ako sa zmení rétorika nemeckých politických predstaviteľov hneď po voľbách. Teraz ostávame v mode maľovania lepších zajtrajškov. Teda aspoň tak sa vyjadruje Merkelová v predvolebnej kampani. Dokonca priznala, že „v niektorých oblastiach, v niektorých krajinách nie sme dostatočne dobrý, nie sme konkurencieschopný, aby sa naše produkty vedeli predávať.“  Veď áno. Podnikateľské prostredie v Európe nie je vôbec priaznivé. Je zaťažené vysokými daňami, odvodmi a reguláciami. A svedčí o tom príklad talianskeho podnikateľa, ktorý presunul počas závodnej dovolenky 80 % svojho výrobného závodu do Poľska. Dôvod bol jednoduchý. Ak by to oznámil tamojším odborom, nikdy by sa mu to nepodarilo. Dnes čelí vyhrážkam.

Japonsko bude budúci rok potrebovať na obsluhu svojho dlhu 257 mld. USD. Aspoň to vyplýva zo získaných materiálov, ktoré popisujú fiškálnu situáciu v krajine. Na obsluhu dlhu použijú Japonci opätovne dlh. Plánujú vydať vládne dlhopisy v tejto výške. Otázka znie, čo urobí krajina, ktorá má dlh vo výške 10 biliónov USD, resp. je jej verejný dlh vyšší ako 230 % HDP, resp. výška dlhu je v pomere k jej daňovým príjmom na úrovni 2000%? Obráti sa na svoju centrálnu banku.

Čína oficiálne priznala, že dáta súvisiace s indexom PMI nie sú úplne adekvátne. Táto reakcia prišla potom, čo v júli prestal tamojší štatistický úrad v spolupráci s Čínskou federáciou pre logistiku a nákupy, zverejňovať niektoré detaily súvisiace s indexom. Podľa oficiálnych predstaviteľov štatistického úradu sa tak stalo preto, lebo „nemôžu zaistiť, že sú všetky dáta správne.“

V USA je dnes hlavnou témou potenciálny zásah v Sýrii. Asi sa už nikdy nedozvieme, kto chemické zbrane použil. Útok je výrazne sledovanou témou a to vzhľadom na fakt, že pri konfliktoch ako je tento, môžu nastať niektoré nepredvídateľné skutočnosti. Či sa už jedná o naprieky zo strany Ruska a Číny, ktoré sú proti zásahu zo strany USA, alebo reakcie Iránu. V regióne je zároveň ropa. Medzi ostatné témy, ktoré sú v USA aktuálne, avšak zakryté vojnovou rétorikou, určite patrí opätovná debata o navýšení dlhového stropu v USA. Ministerstvo financií prijalo tzv. výnimočné opatrenia, čo mu umožňuje, zvyšovať i nezvyšovať dlh zároveň (áno dá sa to, už sme o tom písali). Každopádne debata začne opätovne v septembri, vzhľadom na to, že v polovici októbra sa už nebude dať pokračovať vo výnimočných opatreniach a zároveň hrozí, že krajina nebude schopná plniť niektoré záväzky. Tamojší minister financií už avizoval, že na túto tému nebude prezident vyjednávať. Jednoducho dlhový strop sa musí zvýšiť.

No a na finančnej kríze nezarábajú len bankári, ktorí sú zachraňovaní zo zdrojov daňových poplatníkov. Ale aj ich právnici. Najväčších 6 bánk v USA minulo na právne služby spojené s právnymi spormi týkajúcimi sa zlých investícií už 103 mld. USD od začiatku krízy. Ešteže daňoví poplatníci banky zachránili. Inak by nemali prácu ani právnici.

Matúš Pošvanc

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!

verejnost_728x90

Pridaj komentár